Hrozí nám nedostatok pitnej vody?

Přečtěte si nový dTest

Aktuální číslo časopisu dTest 8/2019 Přečtěte si nový dTest

Publikované v časopise 8/2019

Podľa údajov OSN dôjde v roku 2030 k celosvetovému nedostatku pitnej vody. Svetová zdravotnícka organizácia predpovedá, že sa tak stane už o päť rokov skôr. Čo je príčinou tejto situácie a ako ju riešiť?

Nie je sucho ako sucho

Nedostatkom vody rozumieme istú nerovnováhu v prírode – nadužívanie vodných zdrojov, ktoré znemožňuje ich obnoviteľnosť, či znečistenie vody, ktoré bránia jej využitiu. Kým nedostatok vody je umelý jav, sucho je jav prirodzený, ktorý v závislosti od rozsahu a dĺžky trvania môžeme rozdeľovať na sucho meteorologické, poľnohospodárske, hydrologické a socio-ekonomické.

Meteorologické/klimatické sucho – nedostatok zrážok v pomere k priemeru, tzn. situácia, keď sa z daného územia vyparí viac vody, než potom reálne naprší.

Hydrologické sucho – pokles prietoku v riekach a znižovanie množstva podzemných vôd. Býva následkom strednodobého klimatického sucha.

Poľnohospodárske sucho – pokles pôdnej vlhkosti v dôsledku dlhšieho klimatického sucha. Má za následok pomalší rast poľnohospodárskych plodín a lesov. Rastie riziko požiarov a dochádza k premnoženiu rôznych škodcov, napr. lykožrúta.

Socio-ekonomické sucho – dochádza k výrazným spoločenským a hospodárskym dôsledkom a je ovplyvnené aj životné prostredie.

Príčin aktuálneho stavu s množstvom vody je hneď niekoľko. Najprv si musíme uvedomiť, o akej vode sa bavíme. Zhruba 71 % zemského povrchu zaujímajú vodné plochy, pričom drvivú väčšinu tvorí voda slaná, pre ďalšie využitie nevhodná. Nedá sa piť, nedá sa používať ani v priemysle. Sladká voda predstavuje len 3 % celkovej vody na zemi. Ani k nej však nemáme úplný prístup – väčšina sa nachádza v ľadovcoch alebo v podzemí.

Najväčšie vodné zásoby majú podľa OSN štáty, ako sú Kanada, Rusko, Indonézia, Kolumbia, Čína alebo Peru. Rebríčku kraľuje Brazília vďaka Amazonke, aj táto krajina sa však už objavila na titulných stranách novín v spojení so slovom „sucho“.

Kým priemerný Čech spotrebuje denne okolo 90 litrov vody, v rozvojových krajinách pripadá na osobu iba 10 litrov. Viac ako miliarda ľudí na zemi nemá prístup ku kvalitnej pitnej vode. V ohrození nedostatkom vody teda zďaleka nie sú len štáty ako Izrael, Jordánsko či Irán, ktoré riešia hospodárenie s vodou už dnes. Problém nespočíva pritom ani tak v tom, že by voda nebola, jej rozvrstvenie po zemi je však nerovnomerné a ľudia s ňou nakladajú, akoby to bol donekonečna obnovovateľný zdroj.

Nedostatok vody hrozí podľa prieskumov aj Česku, kde momentálne pripadá na jedného obyvateľa 1 500 m3 vody. Slovensko má unikátnu pozíciu v Európe. Ako jedinou krajinou ňou totiž nepreteká žiadny vodný tok z iného štátu. Naopak, je tzv. „strechou Európy“, kde niekoľko tokov pramení. Tým skôr by sme sa mali naučiť, ako sa o vodu správne starať. Nikto iný to za nás totiž neurobí.

Globálne otepľovanie a ľudský faktor

Odstrašujúcim príkladom je príbeh Aralského jazera, ktoré kvôli prehnanému využívaniu podzemných a povrchových vôd pre zavlažovanie ustúpilo o desiatky kilometrov. Ľudstvo zasahuje do prirodzeného rázu krajiny: stavia bytové zástavby bez zelene, odlesňuje plochy, vysádza monokultúry (napr. len smrekové lesy), vysušuje mokrade, narovnáva korytá riek, stavia nádrže, vysádza technické plodiny, znečisťuje ovzdušie priemyslom, dopravou atď. Všetko toto konanie je podriadené zisku – vysádzajú sa stromy, ktoré rýchlo rastú, aby sa mohli rýchlo vyrúbať a drevo zužitkovať. Podobné je to s technickými plodinami, ako je napr. repka.

Kvôli všetkým týmto zásahom v prírode ubúda krajinných prvkov, ktoré by prirodzene zadržiavali vodu. Pôda je tak oveľa náchylnejšia na eróziu. Všetko už je potom začarovaný kruh. Pôda bez vegetácie sa rýchlejšie zahrieva a voda sa rýchlejšie odparuje. Nakoniec síce spadne, ale nárazovo, v podobe intenzívneho dažďa, ktorý spôsobí bleskové povodne a odnesie úrodnú vrstvu zeminy, ktorá sa vytvára celú generáciu. Často sa navyše voda odparí na inom mieste, než kde následne spadne v podobe dažďa či snehu. Zatiaľ čo niektoré oblasti tak bojujú so suchom, iné s povodňami.


Aktuálnej situácii nepomáha ani rýchly odvod vody priamo do kanalizácie, keď voda nemá šancu ochladiť okolitú krajinu. Vysychanie studní sa rieši kopaním hlbších studní, čo v dlhodobom dôsledku zasa znižuje hladiny podzemných vôd.

Devastácie prírody, choroby, sťahovania národov a vojny

Za nedostatkom vody stojí tiež rast veľkosti ľudskej populácie. S ňou rastie spotreba a zvyšuje sa tak dopyt po vode. Nielenže jej viac vypijeme, ale vodu potrebujeme aj na vytváranie všetkého, čo používame. Od pestovania zeleniny, ktoré je najmenej náročné na množstvo vody, až po rifle či hovädzí steak, na ktorých výrobu sa spotrebujú až tisíce litrov vody. V súčasnosti tak máme väčšiu spotrebu vody, než je možné prirodzene obnoviť, a žijeme na dlh budúcich generácií. Teda za predpokladu, že nejaké budú, pretože bez vody nie je život.

Núdza o vodu môže viesť k niekoľkým veľmi dramatickým scenárom. Ako už bolo spomenuté, nedostatok vody devastuje prírodu, stojí tiež za výskytom lykožrúta. Málo vody môže byť príčinou jej väčšieho znečistenia antibiotikami a chemikáliami, ktoré bežne používame. Nedostatok kvalitnej pitnej vody vedie k zvýšenému výskytu chorôb z nedostatku hygieny. Môže byť tiež impulzom k masívnemu sťahovaniu národov z oblastí postihnutých extrémnym suchom. Nerovnomerné rozdelenie zásob vody môže podľa OSN do budúcnosti viesť aj k ozbrojeným konfliktom o vodu.

Ak ľudstvo včas nezasiahne a nezačne situáciu riešiť, tým najdramatickejším konečným dôsledkom, ktorý môže nastať, aby opäť nastavil rovnováhu, je úplné vymretie ľudstva. Niektoré pesimistické štúdie však tvrdia, že na záchranu už je aj tak neskoro.

Existuje riešenie?

Ponúka sa hneď niekoľko čiastkových krokov, ktoré možno podniknúť na zvrátenie nastoleného trendu sucha. Väčšina z nich vyplýva zo samotných dôsledkov. Ak sú problémom lesné monokultúry, vysušovanie mokradí či technické plodiny, treba začať tým, že obnovíme vodné plochy a vegetáciu. Inými slovami, vrátime krajine prirodzený ráz. Cieľom je opäť vybudovať systém, ktorý bude zadržiavať zrážkovú vodu. No nemôžeme čakať, že sa výsledky dostavia hneď. Vodný kolobeh sa bude obnovovať postupne a voda sa začne len pomaly vracať tam, kde chýba.

Nech už vláda alebo iná inštitúcia podnikne akékoľvek kroky, základom je informovanosť verejnosti. Zabudli sme poznatky predchádzajúcich generácií o tom, ako funguje prírodný cyklus. Zodpovedné hospodárenie s vodou je totiž záležitosťou každého jednotlivca. Pri bežnom chode domácnosti sa môžeme snažiť šetriť vodu rôznymi spôsobmi. Používanie termostatu, namontovanie úsporného splachovacieho systému, vypínanie tečúcej vody pri čistení zubov či umývaní riadu, sprchovanie namiesto napúšťania vane, uzavretie hlavného uzáveru vody v prípade dlhšej neprítomnosti, spúšťanie umývačky a práčky iba vtedy, keď sú plné. To sú len niektoré možnosti, ktoré šetria vodu aj peňaženku. Pri umývaní riadu umývačkou spotrebujete asi 13 litrov, ručné umývanie vás stojí 45 litrov.

Svetový deň vody

Od roku 1993 sa 22. marca pripomína Svetový deň vody. Ten vyhlásila OSN v roku 1992 v Brazílii ako pripomienku toho, že viac ako miliarda ľudí nemá prístup ku kvalitnej pitnej vode. V Českej republike sa pripájajú hlavne vodárenské spoločnosti, ktoré najčastejšie v tento deň organizujú dni otvorených dverí.

Strážiť si vodné je však len takou špičkou ľadovca. Oveľa väčší dopad na životné prostredie môže mať, ak obmedzíme konzumné správanie, znížime množstvo odpadu a ten zvyšný budeme triediť, prestaneme plytvať potravinami a dáme prednosť tým lokálnym či zvýšime podiel rastlinnej stravy oproti živočíšnej.

Pokiaľ máte záhradu, stavte na zalievanie dažďovou vodou a zamyslite sa, na čo by vám „dažďovka“ stačila namiesto klasickej pitnej vody aj v domácnosti. Príkladom môže byť napríklad splachovanie záchodu alebo umývanie podlahy. Na jedno aj druhé sa dá využiť aj voda zo sprchy či umývadla alebo voda z prania. Využiť môžete tiež dotačný program Dažďovka. Ide o finančnú podporu pre fyzické aj právnické osoby. Podporované sú nádrže na zrážkovú vodu s využitím v záhrade, na zalievanie aj splachovanie v domácnosti či systém na recykláciu odpadovej vody z domácnosti.

Ako je na tom Česká republika

Ako už bolo spomenuté vyššie, vodné zdroje v Česku sú plne závislé od atmosférických zrážok, preto sa nás sucho či záplavy dotýkajú oveľa viac než okolitých štátov. S povodňami máme už veľkú skúsenosť z predchádzajúcich rokov, dá sa na ne celkom dobre pripraviť, a máme preto jeden z najprepracovanejších protipovodňových systémov. Náš súbor rôznych „protipovodňových zákonov“, ktoré stanovujú právomoci a povinnosti rôznych aktérov, je oceňovaný v mnohých iných štátoch.

Pre prípad sucha zatiaľ nemáme taký prepracovaný systém, hoci jeho následky sú oveľa katastrofickejšie. Riešenie sucha je zároveň aj náročnejšie a dlhodobejšie. Predstavitelia Českej republiky si už niekoľko rokov uvedomujú, že sucho je problém, ktorý pre našu krajinu môže mať obrovské dopady, ak sa nebude riešiť. Roky sme sa snažili odvodniť českú krajinu, aby sa rozšírili lány polí. Výsledkom je, že pôda neudrží veľké množstvo vody a dochádza k odplavovaniu zeminy pri prívalových zrážkach.

V reakcii na jarné sucho v roku 2014 bola založená Medzirezortná komisia VODA-SUCHO, ktorá pripravila prvotný dokument zaoberajúci sa opatreniami na zmiernenie dopadov sucha a nedostatku vody. Tento dokument bol následne v roku 2015 schválený ako uznesenie vlády č. 620. V tom istom roku minister životného prostredia Brabec založil Národnú koalíciu pre boj so suchom, ktorá by mala fungovať ako nezávislý odborný poradný orgán zaoberajúci sa bojom so suchom. V roku 2017 bola v nadväznosti na uznesenie č. 620 schválená Koncepcia na ochranu pred následkami sucha pre územie Českej republiky, ktorej cieľom je nastaviť nejaký strategický rámec v boji so suchom a nedostatkom vody.


Výskum a miliardy do vodného riešenia

Aby sme sa mohli popasovať so suchom, treba ho vedecky skúmať, monitorovať a tiež predpovedať, ako sa bude situácia vyvíjať. To je aj jedna zo súčasných priorít v boji s nedostatkom vody. Práve koncepcia z roku 2017 priniesla rozsiahlu analytickú časť opisujúcu aktuálnu situáciu a výhľad do budúcnosti. Ukázalo sa, že už vtedy boli 3 % územia Českej republiky rizikové s ohľadom na množstvo povrchovej vody, ďalších 18 % získalo status „potenciálne rizikové“.

Na obyčajné vedecké skúmanie je už neskoro, štát musí začať zavádzať konkrétne opatrenia. V nasledujúcich rokoch tak investuje miliardy korún do riešenia problému s vodou – časť pôjde napríklad na posilnenie Východočeskej vodárenskej sústavy Náchod – Hradec Králové alebo napríklad na prepojenie vodovodov Liberec – Biely Kostelec nad Nisou – Hrádek nad Nisou. Budú sa tiež obnovovať vodovody či prehlbovať vrty a studne. Dôjde k obnove a rekonštrukcii rybníkov a ďalších vodných nádrží.

V pláne je tiež informovať. Uskutoční sa národná konferencia o vode. Problém sucha si musí uvedomiť aj široká verejnosť. Tá zatiaľ v drvivej väčšine nebola nijako závažne zasiahnutá. Väčšina obyvateľov odoberá vodu z verejných vodovodov, kde je doposiaľ kapacita vody dostatočná. Citeľnejšie sa sucho prejavuje iba v miestach, kde sú závislí od studní čerpajúcich vodu z podzemia.

Chýbať by nemala ani snaha inšpirovať sa tým, ako vodný problém riešia v zahraničí – dobrým vzorom je Izrael, jedna z krajín s najväčším nedostatkom vody. Neďaleko Lán zároveň vzniká unikátny projekt Múdra krajina – statok Amálie. Zámer realizuje Centrum pre vodu, pôdu a krajinu pri ČZU. Mal by byť dokončený v roku 2022 a ide o pilotný poľnohospodársky projekt zavádzajúci postupy, ktoré neničia pôdu a zadržujú vodu. Nadviazať by naň mala tiež múdra lesná a mestská krajina.


Prihlásiť