Život bez odpadu

Obsah říjnového vydání

Aktuální číslo časopisu dTest 10/2018 Obsah říjnového vydání

Vydané: 31.5.2018    Publikované v časopise 6/2018

Pláže na rôznych miestach planéty začínajú pripomínať smetisko. V mori sa pohybuje toľko plastu, že ho tam bude v roku 2050 podľa odhadov viac ako rýb. V tomto vydaní sa môžete dočítať o mikroplaste, ktorý sme našli v morských plodoch a soli. Nielen to vedie mnohých ľudí k zamysleniu, či a ako je možné vytvárať odpadu čo najmenej.

S krabičkou do supermarketu

Môže zákazník požadovať, aby mu pri pulte s lahôdkami a údeninami v supermarkete navážili potraviny do ním prinesenej krabičky?

Zákon ukladá obchodníkom s ohľadom na hygienu baliť výrobky do vhodných obalov či také obaly poskytovať pri samoobslužnom predaji. To však nevylučuje možnosť zabaliť tovar do obalu prineseného zákazníkom. No z obavy, že takýto obal môže kontaminovať zákazníkom kupované potraviny, vybavenie obchodu či ďalšie tovary, niektoré obchody prinesené obaly neakceptujú. Zákaz môžu mať obchodníci uvedený aj vo svojich vnútorných predpisoch.

Pre vedomú snahu o zníženie množstva produkovaného odpadu sa vžil zastrešujúci pojem zero waste, teda nulový odpad. Bezodpadový život je pritom skôr nedosiahnuteľným ideálom, než realitou. Cieľom iniciatívy zero waste je priblížiť sa tomuto ideálu čo najbližšie. Prvé nesmelé krôčiky v obmedzení odpadu a plytvania robí tiež Európska komisia a vlády rôznych štátov, no tí, ktorí sa dali na životný štýl bez odpadu, sú napred. Zero waste pomáha znížiť odpad v domácnosti, minimalizovať ho a v konečnom dôsledku vedie nielen k šetreniu životného prostredia, ale aj financií.

Jedna z hlavných propagátoriek tohto životného štýlu Bea Johnsonová dokáže vtesnať ročný odpad štvorčlennej rodiny do malej zaváracej fľaše. A rozhodne nie je jediná. Znie to ako príjemný rozdiel oproti vynášaniu vriec s odpadom každý druhý, ale ako na to?

Zero waste sa riadi piatimi základnými pravidlami pre úpravu domácnosti aj aktivít mimo nej − od kuchyne a kúpeľne cez šatník, kanceláriu až po vybavenie pre deti: zamietnuť, zredukovať, zužitkovať, zrecyklovať a skompostovať. Celú túto filozofiu si potom možno predstaviť ako odpadovú pyramídu − najviac vecí je potrebných zamietnuť, čo nemožno, je nutné zredukovať, a úplný zvyšok skompostovať.

Zamietnuť, čo nie je potrebné

Konzumná spoločnosť si navykla hromadiť veci, no k životu je ich v skutočnosti potrebných oveľa menej. Ľudia kopia majetok často len preto, že niečo bolo práve v zľave. Potraviny sa môžu pokaziť a potom sa vyhodia. Ošatenie leží v skrini a oblečiete ho len niekoľkokrát za rok. Občas stačí, aby nám sused ukázal nový model telefónu, a už ho kupujeme tiež, aby sme neboli pozadu, aj keď starý stále dobre slúži. Základným krokom pre zabránenie vytvárania zbytočného odpadu je preto nehromadiť doma množstvo vecí, ktoré sú zbytočné, a nenahrádzať staré novým len kvôli módnym trendom či rozmaru.

Cieľom tohto kroku je eliminovať množstvo vecí už vo fáze ich kupovania. Kupovať len to, čo je nutné, čo pre každého predstavuje trochu inú latku. Každý človek a domácnosť má iné potreby. Užitočná je aj úprava niektorých návykov. Patrí sem napríklad snaha o bezobalové nákupy. Naozaj je nutné vziať si zakaždým nové mikroténové vrecko na banány alebo na jeden kus papriky? Je nevyhnutné chodiť si každé ráno po kávu v plastovom pohári? Nemožno vymyslieť nejakú alternatívu? Napríklad vlastnú textilnú taška alebo opakovane použiteľný pohár na kávu?

Na trend znižovania zbytočného odpadu reagujú aj obchodníci a postupne sa rozrastá počet obchodov, ktoré ponúkajú predaj potravín a drogistického tovaru do prinesených nádob a obalov. Vyžaduje to síce dôkladnejšiu prípravu na nákup, musíte si premyslieť, čo budete kupovať, v akom množstve a v čom si to odnesiete, no zase nebudete robiť zbytočne nič navyše.

Zredukovať, čo je potrebné

Kým prvý krok je prestať domov nosiť nepotrebné veci, mnoho ich je v domácnosti už z minulosti. Niektoré veci jednoducho nemožno odmietnuť, no je možné znížiť ich množstvo. Dobrým príkladom môže byť kuchyňa. Nepráši sa na niektoré hrnčeky a príbory? A čo šatník? Neleží vzadu v skrini schovaný nenosený sveter?

Najúčinnejšia cesta, ako zredukovať to, čo je k životu potrebné, je vziať si postupne každú vec a roztriediť ju podľa toho, či sa používa, či je potrebná a či prináša svojmu majiteľovi radosť. Ak nie, je možné ju vyradiť. Cieľom však nie je naplniť niekoľko odpadkových vriec a tie hodiť ku kontajneru. To, čo zredukuje jeden človek, môže nájsť uplatnenie u iného. Existuje nepreberné množstvo bazárov, webových stránok a aplikácií, kde je možné ponúknuť svoje veci, či už zadarmo, za odvoz, alebo za peniaze. Prebytočné veci možno venovať na charitu, zúčastniť sa na výmene (takzvanom swape) či darovať priateľom napríklad na Vianoce či narodeniny.

Zužitkovať, čo sa dá spotrebovať

To, čo zostane po zamietnutí a zredukovaní, je potrebné čo najlepšie využiť. Na internete nájdete obrovské množstvo tipov a trikov, ako zužitkovať napríklad niektoré potraviny do posledného kúska. Z mrkvovej vňate možno urobiť lahodné pesto do šalátov, šupky od zeleniny možno schovávať v mrazničke a potom z nich urobiť vývar. Pomôže tiež ukladanie potravín s najdlhšou trvanlivosťou dozadu, aby mal človek na očiach tie, ktorým čoskoro skončí záruka. Toto pravidlo sa najlepšie aplikuje práve v kuchyni, keď vedie spolu s predchádzajúcimi dvoma pravidlami na zastavenie plytvania jedlom.

Krok číslo tri je však prenositeľný aj na všetky ďalšie súčasti života. Väčšie zužitkovanie sa dá docieliť tým, že sa tuby v kúpeľni nevyhodia hneď, ako ich obsah nejde ľahko vytlačiť, takmer vymydlené mydlá sa spoja do novej hmoty, donosené tričko sa použije na handru a podobne. Posledný príklad zasahuje trochu už do ďalšieho pravidla: zrecyklovať.

Desať tipov pre redukciu odpadu

  • Nekupujte nápoje v plastových fľašiach, pite vodu z kohútika.
  • Noste so sebou plátennú tašku/sieťovku na nákup.
  • Nakupujte čo najviac vecí bez obalu, prípadne dávajte prednosť potravinám a kozmetike baleným v skle miesto plastu.
  • Na poznámky alebo na kreslenie pre deti využívajte z jednej strany potlačené, už nepotrebné papiere.
  • Nalepte si na schránku našu samolepku, že si neželáte dostávať reklamu. Zašleme vám ju zadarmo.
  • Nahraďte papierové vreckovky látkovými.
  • Nahraďte porciovaný čaj vo vreckách sypaným.
  • Nepoužívajte jednorazové holiace strojčeky.
  • Staré oblečenie môže po vyradení slúžiť ako utierka.
  • Kupujte drogériu plnenú do už použitých obalov.

Zrecyklovať, alebo upcyklovať?

Recykláciou sa v tomto prípade nemyslí len to, že sa všetky obaly, ktoré zostali napríklad od uhoriek, vyhodia do triedeného odpadu s pocitom, že sa ďalej spracujú a staré materiály sa pretvoria na úplne nové.

V životnom štýle bez odpadu sa kreativite medze nekladú a oblasť recyklácie je tou najlepšou ukážkou. Cieľom je využitie toho, čo sa nepodarilo zamietnuť, zredukovať ani zužitkovať, úplne novým spôsobom. Pohár od uhoriek je, samozrejme, možné použiť na domáci lekvár, čo ponúka predchádzajúce pravidlo, no ak sa ich nahromadí viac, dajú sa zužitkovať aj úplne inými spôsobmi, napríklad z nich radšej vytvoriť svietniky, než aby sa vyhodili do kontajnera na sklo.

Tomuto procesu sa hovorí upcycling, čo znamená využitie starých a nepotrebných produktov novým spôsobom. Na rozdiel od klasickej recyklácie je teda zachovaný pôvodný materiál, z ktorého možno vytvoriť nový produkt s pridanou úžitkovou hodnotou. Základy upcyclingu položil už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia Reiner Pilz, v teórii potom jeho myšlienku dopracovali vo svojich knihách architekt William McDonough a chemik Michael Braungart. Majstrami v tejto disciplíne však boli (a aj dodnes sú) naši domáci majstri, ktorí dokážu zo zaváracích pohárov postaviť hoci aj skleník. Upcycling ide každopádne s nulovým odpadom ruku v ruke, pretože oboje sa v konečnom dôsledku snažia dosiahnuť racionálny udržateľný rozvoj.

Skompostovať, čo zostalo

Posledným bodom pyramídy nulového odpadu je kompostovanie. To sa týka predovšetkým potravín, respektíve zvyškov z nich, ktoré už nemožno nijako ďalej zužitkovať. Zoberme si napríklad spomínaný príklad vývaru zo zvyškových riadne očistených šupiek. Po vyvarení sú už zbytočné. Než ich vyhodiť do zmiešaného odpadu, kde sa zabráni ich správnemu rozkladu, je vhodnejším variantom kompostovanie. Kompost pritom už dávno nie je záležitosťou len tých, ktorí majú vlastnú záhradku. V mnohých mestách po celej republike možno nájsť koše na bioodpad alebo priamo vonkajšie komposty. Stačí sa informovať v spoločnosti, ktorá má v danom meste na starosti zber a spracovanie odpadu, na možnosť nakladania s kompostom. Ak dané mesto nič neponúka, je možné si domov zaobstarať kuchynský kompostér. Existuje ich veľa a každý je vhodný pre iný typ zvyškov jedla. Pri správnom používaní z neho nejde žiadny zápach.

Na konci môže zostať predsa len malý odpad, ktorý sa nepodarilo podľa pravidiel eliminovať − to je ten malý pohár Bey Johnsonovej ročne. Začiatočníkovi stačí napríklad len nenaplniť celý kôš každý deň ako predtým.


Prihlásiť