Má zmysel triediť odpad?

Přečtěte si nový dTest

Aktuální číslo časopisu dTest 7/2017 Přečtěte si nový dTest

Vydané: 1.9.2016    Publikované v časopise 9/2016

Možno ste sa aj vy zapojili do nášho nedávneho dotazníkového prieskumu o triedení odpadu. Ako dopadol? Z celkového počtu 10 743 respondentov, ktorí nám svoje odpovede zaslali, iba 116 uviedlo, že odpad netriedi. Vedie ich k tomu najčastejšie pocit, že recyklovať nemá zmysel, pretože podľa nich aj tak všetky odpadky končia na jednej hromade. Premena odpadu na recyklované materiály je pritom nielen skutočná, ale aj zaujímavá.

Putovanie odpadu je po vhodení do kontajnera závislé od materiálu. Cesta plastu a papiera je v prvých fázach zhodná. Vytriedený odpad putuje na pásové linky, kde sa dotriedi. Vytriedené sú iné druhy odpadu, ktoré v kontajneri skončili z neznalosti, lenivosti či omylom.

Papier na kašu

Z papierového odpadu sú najprv vytriedené recyklované výrobky, ktoré sú ďalej použité na zmes nižšej kvality. Následne sa papier máča vo vlažnej vode, z rozmáčanej zmesi sú odstránené prvky z iných materiálov ako napríklad svorky z časopisov. S pomocou pumpovania vzduchu sa z papierovej kaše dostáva tiež atrament, ktorý sa zachytáva v bublinách na povrchu. Z očistenej zmesi sa potom vyrába recyklovaný papier.


Kolobeh plastu

Plast, napríklad plastové fľaše, sa počas recyklácie najprv očistia, ďalší proces prebieha v závislosti na type plastu. Zvlášť sú triedené PET fľaše, duté obaly z pevných plastov a polystyrén. Menej kvalitné plasty sa rozdrvia na malé vločky a starostlivým prepraním je následná hmota zbavená neplastových prímesí. Recyklovaný plast sa používa najmä v stavebníctve pri výrobe izolácií káblov, krytiek alebo ako náhrada stavebných betónových prvkov, napríklad zatrávňovacích dlaždíc či protihlukových stien. V stavebníctve nájde využitie aj recyklovaný polystyrén, ktorý sa používa napríklad na výrobu omietok či odľahčeného betónu. Viac možností existuje pri výrobkoch z kvalitnejších plastov, akými sú PET fľaše či tégliky od jogurtov - z rozomletých a rozdrvených fliaš je možné vyrábať nové. Viac sa využíva v ČR metóda "zvlákňovania", pri ktorej sa z plastov vyrábajú technické a textilné umelé vlákna.

Zaujímavé je, že odevy z takto získaných vlákien sa už tak ľahko recyklovať nedajú. Českí vedci z Ústavu chemických procesov Akadémie vied však vyvinuli novú metódu recyklácie - mikrovlnami. Dá sa využiť nielen pri spracovaní PET fliaš, ale aj textílií vyrobených z PET materiálov. Pri tejto metóde navyše odpadá aj triedenie materiálu podľa farby.

Sklo sa dá recyklovať donekonečna

Trochu inak je to so sklom, ktoré sa najprv skladuje a na triediacu linku sa zaváža, až keď sa ho nahromadí väčšie množstvo. Príčinou je, podľa spoločnosti Eko-kom, menej liniek v ČR. Sklo je separované na biele a farebné, následne je zbavené nečistôt a doplnkov, ako sú napríklad štople a etikety z fliaš. Recyklácia skla je pomerne jednoduchá - po roztriedení a očistení je rozdrvené na črepy, tie sú potom znova odovzdané ako materiál do výroby. Server www.trideniodpadu.cz uvádza, že pri dokonalom zabezpečení jedného druhu skleného odpadu je sklo možné recyklovať takmer donekonečna.

 


 

Osud ďalších materiálov

Nápojové kartóny, ktoré sú vyrobené z viacerých zložiek, teda škatule typu C/PAP sú rozobraté na "prvočinitele". Najľahšia je recyklácia papierovej časti, ktorú je možné urobiť aj mimo špecializované linky. Papierové vlákna používané v kartónoch sú navyše podľa serveru www.jaktridit.cz mimoriadne kvalitné a žiadané spracovateľmi. Špeciálne recyklačné linky však umožňujú aj recykláciu polyetylénu a hliníkovej fólie, tieto materiály by inak skončili v spaľovni.

Ďalším špeciálnym prípadom je bioodpad. Zváža sa do profesionálnych kompostární, kde sa rozdrví, prevzdušní a nechá niekoľko mesiacov odležať. Potom sa z neho miešajú rôzne záhradkárske substráty či hnojivá. Menšia časť pevného bioodpadu - napríklad rôzne vetvy, sa tiež využívajú na výrobu elektriny v teplárňach.

Väčšina odpadu sa recykluje tak, že pôvodný výrobok je rozdrvený, rozmočený či rozomletý, ale pri textile je to inak. Textil sa väčšinou recykluje podľa prístupu "reuse", opätovným využitím. Zozbieraný textil ide na charitu, prípadne sa predávado second-handu väčšinou v inej krajine – preto napríklad často v tých českých končí oblečenie z britských kontajnerov. Neznamená to však, že charitatívne organizácie uvedené na kontajneri slúžia len ako prázdna vábnička na úbohého "triediča", lebo z predaja oblečenia profituje aj ona -charita. Rozomleté na vlákna sú iba tie odevy a látky, ktoré už nie sú vhodné na ďalšie použitie. Z nich sa vyrábajú napríklad textílie na umývanie podlahy.

odpad jídlo vyhozené prošlé

Recyklačné chytáky

Okrem dotazníka sme k téme triedenia odpadu pripravili aj online vedomostný kvíz. Ku dňu uzávierky nám prišlo vyše 14 tisíc odpovedí a je trochu prekvapujúce, že len 5% respondentov odpovedalo správne na všetkých 11 otázok. V Českej republike, podľa vašich odpovedí, triedime síce ochotne a skoro všetci, ale zároveň máme značné medzery v znalostiach, ktoré predmety kam patria.

Najväčším orieškom bolo zaradenie halogénovej žiarovky. Správnu odpoveď zvolilo len 11% respondentov. Niekedy sa skutočne môže zdať správny postup triedenia úplne nelogický. Žiarovky (aj halogénové), totiž nepatria do elektroodpadu, kam by ich väčšina respondentov odniesla, ale do bežného zmesového. Oproti tomu žiarivky trubicové aj "úsporky" patria kvôli obsahu ortuti do špeciálnych kontajnerov v obchodoch, alebo do zberných dvorov.

Len necelá tretina respondentov by správne zamierila s bezpečnostným sklom a autosklom do zberného dvora namiesto do kontajnera na sklo. Medzi bežným sklom však nemajú čo robiť ani nádoby z varného skla a zrkadlá. Do zberného dvora patria tiež "plastové" podlahové krytiny. Všetko obsahuje chemické prímesi, ktoré recykláciu sťažujú. Okrem toho ide často o rozmerný odpad, ktorý by sa do kontajnera ani nezmestil.

„Dobrá“ a „zlá“ chémia

Keď už sme pri chemických látkach, veľa spotrebiteľov si láme hlavu nad znečistenými obalmi a nad tým, či ich musia pred vyhodením vymývať. Pravdou je, že ak sa jedná o potraviny či bežnú kozmetiku, stačí obal vyjesť, spotrebovať a celkom bez obáv vyhodiť do plastu. Rozhodne však do plastu nepatria obaly s nedojedeným rezancami alebo napoly prázdna zubná pasta.

Inak je to však pri obaloch nebezpečných látok, napríklad pri rôznych čističoch, bielidlách a žieravinách. Tu je najlepšie prečítať si informácie na obale. Niektoré je možné po spotrebovaní bežne triediť, iné obaly od týchto látok a všetky ich zvyšky určite odneste do zberného dvora alebo odovzdajte pri zbere nebezpečného odpadu organizovaného obcou.

Pozor na mastnotu

Do kontajnerov na plasty a papier by ste tiež nemali hádzať mastné obaly alebo použité papierové vreckovky či čistiace obrúsky. Na prvý pohľad tiež nie je logické, že do bioodpadu nepatrí olej či kosti z mäsa. Kontajner na bioodpad je však určený len pre tie odpady, ktoré sa rozkladajú prirodzene.

V súčasnosti nájdete na internete mnoho stránok, ktoré sa triedením odpadu zaoberajú. Napríklad na adrese www.trideniodpadu.cz/kam-s-tim nájdete prehľad všetkých možných chytákov, zoradených podľa abecedy. Deťom sú zase určené stránky www.tonda-obal.cz plné hier a prehľadných ilustrácií, ktoré by mali mladších aj starších školákov naučiť, ako správne triediť odpad.

Otázka na použitý kuchynský olej väčšinu z vás do úzkych nedostala a správne ste odpovedali, že sa má odnášať do zberných dvorov. Rozhodne by nemal končiť v kanalizácii alebo v kontajneri s bioodpadom. Tu a tam sa začínajú na uliciach objavovať špecializované kontajnery na kuchynské oleje, ale ide skôr o vzácne výnimky, s ktorými sa môžete stretnúť napríklad na niekoľkých miestach v Prahe 2 alebo v Českom Těšíne. Zozbieraný olej slúži často po spracovaní ako prísada do vykurovacích olejov aj do nafty.

Kontajnery v niektorých obciach a mestách sa začínajú rozrastať aj o nádoby určené na kovový odpad. Patria do neho napríklad konzervy, plechovky, alobal, kovové viečka od zaváracích fliaš, ešusy a ďalší hliníkový riad, príbory, tyčky od stanov a ležadiel alebo lyžiarske palice. Ak u vás kontajner na kov ešte nie je, nezostáva vám iné ako menšie predmety vyhadzovať do komunálneho odpadu a väčšie vziať so sebou cestou do zberného dvora.

Čo ste nám tiež prezradili

Prevažná väčšina našich čitateľov a priaznivcov odpad triedi, ale z odpovedí na náš dotazník vyplývajú aj ďalšie zaujímavé údaje. 65% z vás triedi všetko, čo sa dá. Približne 35% ale oddeľuje iba základnú trojicu materiálov - teda papier, plasty a sklo. Ako dôvod, prečo netriedia viac, uviedla viac ako polovica tejto skupiny absenciu ďalších kontajnerov v ich obci či okolí bydliska.

Najčastejšie by si priali mať v dosahu nádoby na bioodpad, nebezpečný odpad, kovy a na použitý kuchynský olej. Takmer sedemdesiat percent opýtaných má kontajnery na triedený odpad do dvesto metrov od bydliska, necelá štvrtina priamo pred domom.

Najlepšie sú na tom tí, ktorí bývajú v Ústeckom kraji. Tu majú ku kontajnerom Česi len pár krokov - 30% ich nájde hneď pri vchode do domu, do dvesto metrov 45%. Najhoršie sú na tom obyvatelia Stredočeského či Pardubického kraja, kde súčet tých s kontajnermi pred domom a do dvesto metrov je len 60%.

Motivácia triedenia

Niektorí zo spomínaných 116 respondentov, ktorí odpad netriedia vôbec, sa sťažovali, že nie sú k triedeniu nijako finančne motivovaní. Poplatok za odvoz odpadu je rovnako vysoký či triedia, alebo nie a bez ohľadu na vyprodukované množstvo odpadu. Túto situáciu by mohol riešiť pripravovaný zákon o odpadoch, ktorý dáva jednotlivým obciam možnosť nastaviť výšku poplatkov podľa objemu skutočne vyprodukovaného komunálneho odpadu. Všeobecne možno povedať, že zákony nastavujú mantinely, je však vždy na jednotlivých obciach, aký spôsob spoplatnenia zberu a nakladania s odpadom zvolia. Podľa informácií, ktoré nám poskytla spoločnosť Eko-kom, niektoré obce poskytujú ľuďom motivačné zľavy za zvoz odpadu už teraz, podľa množstva vytriedeného odpadu. 

Triedenie odpadu má u nás dlhú tradíciu. Mnohí si možno spomenú ešte na školské alebo pionierske brigády, zamerané na zber papiera či hliníka. V sedemdesiatych rokoch potom pozvoľna pribudli kontajnery na sklo, v deväťdesiatych potom na plast a PET fľaše. Najnovšie sa objavili aj špecializované nádoby na elektroodpad, bioodpad, kovy či textil. Utešene rastie aj celkový objem vytriedeného odpadu. Zatiaľ čo v roku 2000 podľa štatistík Eko-komu priemerný Čech vytriedil 12,4 kilogramu odpadu a odpad triedilo iba 38% obyvateľov, tento rok to je už 42,3 kilogramu na osobu a triedi už 72%. Medzi našimi čitateľmi a priaznivci je dokonca takmer rovných 100%.

Zásada 4R

Dobrou správou je, že sa čím ďalej tým viac odpadu  vytriedi a ďalej využije, ale nemali by sme poľaviť. Samotná recyklácia je až posledným prvkom ekologickej zásady 4R, teda reuse (nevyhadzuj, ale opakovane používaj), repair (radšej oprav), reduce (redukuj, znižuj množstvo) a recycle (recykluj). Nie je teda dôvod vyhadzovať igelitky po jednom použití, funkčnú ale už staršiu techniku môžete predať či darovať charite. S náhradnými dielmi na opravu alebo možnosťou výrobok opraviť síce býva niekedy kríž najmä pri elektronike, ktorá môže byť napevno zalepená či uzavretá. Rozhodne by ste sa však nemali nechať viesť heslom "lepšie vyhadzovať než opravovať". Až taká vec, ktorá už nikomu neposlúži a nedá sa opraviť, patrí do zberu. Na to upozorňuje napríklad web www.jaktridit.cz, podľa ktorého sa zvlášť papierom plytvá úplne zbytočne.


Prihlásiť