Domáce kompostovanie

Obsah říjnového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 10/2020 Obsah říjnového dTestu

Publikované v časopise 5/2020

Značnú časť nášho zmesového odpadu tvorí tzv. bioodpad. V závislosti od stravovacích zvyklostí, ročného obdobia, bydliska a ďalších faktorov môže bioodpad predstavovať 20 až 60 % hmotnosti obsahu čiernych kontajnerov a smetných nádob. Rastlinný odpad by pritom mal správne končiť na komposte alebo v bioplynovej stanici, na skládku ani do spaľovní nepatrí. Poradiť si s ním môžete aj sami doma.

Bioodpad nemá nič spoločné s biopotravinami, ako by názov mohol na prvý pohľad evokovať. Jednoducho povedané ide o všetku hmotu, ktorá je rozložiteľná v pôde a môže sa vo forme kompostu do pôdy vracať. Spôsoby, akými sa táto hmota rozkladá, môžu byť v zásade dva: aeróbny rozklad a anaeróbny rozklad.

V prípade prvého typu dochádza k rozkladu odpadu za prítomnosti kyslíka tzv. tlením. Na tomto spôsobe rozkladu sa podieľajú živé organizmy, ktoré organickú hmotu jedia a uvoľňujú z nej vodu. Pri tomto type rozkladu sa podobne ako pri našom dýchaní uvoľňuje do ovzdušia oxid uhličitý.

Pri anaeróbnom spôsobe pomáhajú k rozkladu namiesto vzduchu baktérie. Ide o tzv. hnitie, pri ktorom vzniká metán − významný skleníkový plyn. Produkcia metánu je hlavným procesom, ktorý sa využíva v reaktoroch bioplynových staníc. Spaľovaním metánu vzniká elektrická energia a teplo.

Čo môže byť bioodpad?

Bioodpad vzniká vo veľkej miere v domácnosti. Najčastejšie ide o zvyšky z kuchyne, napr. odrezky a šupky z ovocia a zeleniny, čajové vrecúška či kávovú usadeninu, alebo o lístie, kvety a hlinu z izbových rastlín. Inými slovami je to všetko, čo olúpete, okrájate či odstránite v surovom stave pred ďalším spracovaním. Môže ísť aj o trávu, lístie, burinu, drevo alebo vetvičky, ktoré vznikajú ako odpad pri údržbe záhrady.

Bioodpadom, naopak, nemôžu byť zvyšky jedál (tzv. gastroodpad), oleje, kosti alebo mäso, zdochliny či exkrementy mäsožravých zvierat. Na druhej stranu napríklad s papierovými vreckovkami, pečivom či vaječnými škrupinami môžete nakladať ako s bioodpadom.

Kam s ním?

Už viac ako päť rokov (od januára 2015) existuje podľa novely zákona o odpadoch možnosť separovaného zberu komunálneho bioodpadu. Tým je myslené, že bioodpad triedime do hnedých odpadkových nádob − tzv. kompostérov.

Na triedenie bioodpadu v domácnosti môžeme využiť rôzne možnosti − počnúc špeciálnym kompostovateľnými vreckom v klasickom koši a končiac dizajnovými variantmi nádob z keramiky či antikora. Každý variant má svoje výhody aj nevýhody. Pri výbere treba myslieť na zabezpečenie odvetrávania a vysúšania nádoby. Nádoby uzavreté alebo také, kde sa vrecko dotýka dna, totiž znemožňujú vysúšanie bioodpadu, ktorý následne môže plesnivieť a zapáchať.

Nech už zvolíte akúkoľvek verziu nádoby na bioodpad z hľadiska veľkosti, hmotnosti, praktickosti či materiálu, nasledujúci krok je rovnaký. Vyniesť obsah nádoby do hnedého kontajnera a nádobu potom vymyť.

Z kontajnerov sa odpad vozí na ďalšie miesto, kde je následne spracovaný. Veľká časť bioodpadu stále končí na skládkach, kde nemá ideálne podmienky pre rozklad.

Nevýhodou spaľovania či skládkovania je okrem iného fakt, že sa organická hmota nenavracia späť do pôdy a neprináša jej potrebné živiny. Cestou, ako toto zabezpečiť, je domáce kompostovanie. To však nie je z pohľadu českej legislatívy práca s bioodpadom. Ten vzniká, len ak svoje zvyšky odovzdávate na spracovanie tretím osobám. Tým, že zvyšky z domácnosti či záhrady spracujete a nevyhodíte do komunálneho odpadu, vlastne žiadny odpad nevytvárate. Z hľadiska odpadu teda predchádzate jeho vzniku.

Založením vlastného kompostu získate viac ako len dobrý pocit z toho, že neprodukujete odpad a nemusíte často chodiť s košom. Výhody sú oveľa väčšie. Zabránite tomu, že váš odpad poputuje na skládky, kde pri svojom rozklade produkuje množstvo skleníkových plynov. Výsledky môžete oceniť aj na vlastnej koži. Tým, že organickú hmotu vrátite späť do pôdy, sa vám zemina mnohokrát odvďačí. Izbové rastliny krásne vykvitnú, bylinky rýchlejšie porastú, nehovoriac napríklad o chuti balkónových paradajok pohnojených domácim kompostom.

V záhrade alebo doma

Variantov, ako začať doma kompostovať, je viac. Výber v prvom rade závisí od toho, aké typy zvyškov chcete spracovávať. Pokiaľ vám ide o spracovanie odpadu zo záhrady, potom je vhodným variantom záhradný kompostér, ktorý je prispôsobený na tento typ odpadu. Na trhu existuje niekoľko variantov. Nie je vhodné doň vo väčšej miere (viac ako z 25 %) dávať odpad z kuchyne. Na ten si treba zaobstarať kompostér do domácnosti.

Nádoby na domáce kompostovanie je možné kúpiť alebo lacno podomácky vyrobiť. Na internete nájdete veľké množstvo návodov, ako na to. Stačí len pár vedier, ktoré vám ostali napríklad od maľovania bytu. Vyrobiť si vlastný kompostér nie je nič ťažké, zvládne to naozaj každý. Záleží tiež na tom, ako veľmi chcete, aby vám esteticky zapadal do interiéru.

Dážďovky vs. japonské baktérie

Ak vyberáte nádobu na spracovanie kompostu do domácnosti, zjednodušene máte tri hlavné varianty. Môžete ísť cestou aeróbneho spracovania, ktorú predstavujú tzv. vermikompostéry. Tie sa stali v súčasnosti hitom. Sú založené na spracovaní organického odpadu pomocou dážďoviek. Najvhodnejší je na to špeciálne vyšľachtený druh dážďoviek kalifornských, využiť môžete aj bežné dážďovky hnojové zo záhradky, ktoré sú menšími „žrútmi“. Na začiatku je potrebné dážďovky kŕmiť menej a postupne zvyšovať dávky. Ak sa o vermikompostér správne staráte, nezapácha ani neláka hmyz. Produkt, ktorý vám po spracovaní bioodpadu vznikne, je jednak samotný kompost, jednak tekuté hnojivo. Oboje vznikne až po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch od založenia vermikompostu. Výhodou je, že menšie množstvo kompostu vrátane hnojiva môžete odoberať priebežne a nemusíte čakať, až sa celá nádoba naplní kompostom.

Druhým variantom kompostovania v domácnosti je využitie anaeróbneho procesu. To ponúkajú kompostéry na princípe japonskej baktérie Bokashi. Ide o fermentovaný substrát skladajúci sa z pšeničných otrúb, špaldových pliev, trstinovej melasy, vápenca s koralovými riasami, vody a efektívnych mikroorganizmov. Nádoba je po naplnení odpadom a pridaní baktérie Bokashi vzduchotesne zaistená a vytlačí sa vzduch. Počas zhruba desiatich dní procesu kompostovania neuniká zápach a eliminovaný je tiež prístup hmyzu. Šťava, ktorá pri kompostovaní vzniká, môže po zriedení poslúžiť ako hnojivo. V koncentrovanej forme by však mohla rastliny takzvane popáliť. Samotný kompost je možné aplikovať do pôdy či zmiešať so záhradným kompostom.

Do tretice môžete staviť na techniku, ktorú predstavujú automatické kompostéry. Poháňané elektrinou spracovávajú kompost postupným miešaním, prevzdušňovaním a zahrievaním zhruba dva týždne. Obstarávacie náklady tohto variantu sú najvyššie, na druhej strane vyžadujú najmenej starostlivosti.

Ak stále váhate, či je pre vás domáce kompostovanie vhodným riešením, skúste si najprv nejaký vyrobiť, než investujete do dizajnového. Násadu kalifornských dážďoviek zoženiete všade, nemusíte ich kupovať − stačí sa pozrieť na internete do špeciálnej mapy, možno ich ponúka práve váš sused. Na mapách nájdete aj komunitné kompostéry, ktoré pre vás môžu byť alternatívou k vlastnému kompostu.


Prihlásiť