Ekologická stopa

Obsah srpnového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 8/2018 Obsah srpnového dTestu

Vydané: 2.8.2018    Publikované v časopise 8/2018

Planéta zem je menšia, ako ľudstvo potrebuje, čo dokazuje každoročne takzvaný Earth Overshoot Day. Ide o deň, keď podľa výpočtov neziskovej organizácie Global Footprint Network prekročíme kapacitu našej planéty a odkedy ako ľudstvo žijeme na zemi na dlh. Ten tohtoročný pripadá na 1. augusta. Pozreli sme sa na koncept ekologickej stopy a prinášame zároveň niekoľko rád, ako ju znížiť.

„Overshoot days“ v tomto tisícročí

Narastanie dlhu voči planéte zem je možné dokumentovať pohľadom na dni prekročenia dostupnej kapacity v posledných rokoch. Len od roku 2000 došlo k posunu o takmer dva mesiace života na dlh.

Rok        Deň prekročenia dostupnej kapacity

2000       23. septembra 2000

2001       22. septembra 2001

2002       19. septembra 2002

2003       9. septembra 2003

2004       1. septembra 2004

2005       26. augusta 2005

2006       20. augusta 2006

2007       14. augusta 2007

2008       15. augusta 2008

2009       19. augusta 2009

2010       8. augusta 2010

2011       4. augusta 2011

2012       4. augusta 2012

2013       4. augusta 2013

2014       5. augusta 2014

2015       6. augusta 2015

2016       5. augusta 2016

2017       3. augusta 2017

2018       1. augusta 2018

Stručne povedané, ekologická stopa je meradlo toho, aký nárok má človek na zemský ekosystém. Je to umelo vytvorená jednotka, ktorá určuje, akú plochu zemského povrchu človek potrebuje pre svoj život či na vykonanie určitej činnosti. Možno ste si počas letu na dovolenku všimli, že súčasťou letenky bola informácia, aká je ekologická stopa vášho letu. Keby ste zvolili inú formu dopravy − namiesto letu lietadlom napríklad cestu vlakom − bola by ekologická stopa iná.

Nejde však len o dopravu a s ňou spojené emisie CO2, ako by sa z príkladu s lietadlom mohlo zdať. Ekologickú stopu za sebou zanechávame takmer s každou našou činnosťou − od získavania potravín cez bývanie, osobnú hygienu až po množstvo vyprodukovaného odpadu.

Okrem osobnej ekologickej stopy, ktorú si možno pre zaujímavosť spočítať na online kalkulačkách na internete, sa pre potreby vedcov, úradníkov a politikov počíta hlavne s ekologickou stopou celého ľudstva, štátov či miest. Cieľom vzniku konceptu ekologickej stopy bolo totiž odhadnúť, aký vplyv má činnosť človeka na prírodu a či ľudská populácia žije v rámci ekologickej kapacity zeme. Inými slovami išlo o to zistiť, či si ľudstvo berie toľko, koľko sa dokáže nahradiť z obnoviteľných zdrojov, alebo či čerpáme viac a spejeme tak k úplnému vyčerpaniu zdrojov.

Ekologická stopa ľudstva sa z roka na rok zvyšuje

Výsledky výpočtov ekologickej stopy ľudstva nie sú potešujúce. Pre kalkuláciu na úrovni miest a vyššie sa používa ako jednotka globálny hektár (Gha) udávajúci plochu, ktorú daná entita využíva pre svoje činnosti. Plocha zeme je vo výpočtoch zároveň znížená o približne 12 %, pretože ľudia nie sú jedinými žijúcimi tvormi. Táto plocha sa skladá zo šiestich druhov povrchu: energetická pôda (vyhradená na absorbovanie CO2), orná pôda, pasienky, lesy, zastavaná plocha a more. Ak vezmeme do úvahy plochu zeme a počet jej obyvateľov, vychádza na každého človeka plocha zhruba 1,7 – 1,8 Gha.

K prekročeniu pomyselnej hranice spotreby planéty zem došlo v druhej polovici minulého storočia a odvtedy sa ekologický deficit raketovým tempom stále prehlbuje. To znamená, že vypočítaný dátum sa posúva stále bližšie k 1. januáru. Dochádza k ničeniu a vyčerpávaniu ekologických zdrojov bez toho, aby prebiehala ich obnova. Ekologická stopa rastie predovšetkým v krajinách s vysokými príjmami, aj keď to neplatí stopercentne. Zjednodušene možno povedať, že rozvojové krajiny držia svoju ekologickú stopu za niekoľko posledných rokov na rovnakej úrovni alebo ju dokonca znížili, kým v krajinách ekonomicky vyspelých sa ekologická stopa výrazne navýšila.

Celosvetovo pripadá reálne na každého človeka spotreba niekoľkokrát vyššia, než je 1,8 Gha. Ak vezmeme do úvahy celé ľudstvo, žijeme na dlh od 1. augusta 2018. Ľudstvo tak potrebuje k svojmu životu približne 1,7× väčšiu plochu, ako má k dispozícii. Ak uvážime iba obyvateľstvo Českej republiky, potom je tým dňom v roku 2018 dokonca 20. apríl. Keby teda všetci žili ako my, ľudstvo by k svojmu životu potrebovalo viac ako tri planéty.

Najhoršie je na tom Katar, ktorý pridelenú plochu zeme vyčerpal už 9. februára, nasledovaný Luxemburskom 19. februára. Na opačnej strane spektra stoja napríklad Vietnam, kde budú žiť na zemi na dlh iba desať dní od 21. decembra, alebo Jamajka (od 13. decembra). Nie je možné, samozrejme, hádzať celé krajiny do jedného vreca. Rovnako ako existujú obrovské rozdiely medzi štátmi, existujú rozdiely aj medzi ľuďmi v jednotlivých krajinách. Životný štýl každého z nás je odlišný a na zemský ekosystém kladie iné nároky. Aj preto sa oplatí spočítať si svoju ekologickú stopu a zistiť, či patrí do priemeru, či sme na tom lepšie, alebo horšie.

Je možné ekologickú stopu znížiť?

Cieľom mnohých politikov, vedcov a aktivistov je posunúť deň, keď naše zdroje vyčerpáme. Ekologickú stopu je možné znížiť a vrátiť sa tak do rovnováhy, keď bude planéta schopná obnoviť svoje zdroje skôr, než ich vyčerpáme. Zmena môže vychádzať takpovediac zhora, ako dokladá niekoľko nariadení a zákonov z posledných rokov. Počnúc napríklad zákazom predaja bežných žiaroviek, ktorý bol v rôznej podobne ukotvený v mnohých krajinách, až po v súčasnosti diskutovaný zákaz jednorazových plastov.

Štáty, ktoré žijú v roku 2018 najviac na dlh zeme

Štát                       Deň prekročenia dostupnej kapacity

Katar                                    9. februára 2018

Luxembursko                      19. februára 2018

Spojené arabské emiráty    4. marca 2018

Mongolsko                           6. marca 2018

Bahrajn                                12. marca 2018

Spojené štáty americké      15. marca 2018

Kanada                                18. marca 2018

Kuvajt                                  22. marca 2018

Dánsko                                28. marca 2018

Estónsko                             30. marca 2018

Ako sú na tom ďalšie krajiny, nájdete na stránkach

www.overshootday.org.

Takisto je možné začať u seba − vo svojom živote a v domácnosti. Nikto nehovorí, že už nesmiete nikdy letieť lietadlom na dovolenku či na služobnú cestu. No určite sa nájdu oblasti, kde každý z nás dokáže urobiť malý ústupok pre seba a zároveň veľký krok pre budúce generácie. Zmena bude mnohokrát znamenať nielen zníženie ekologickej stopy, no aj väčšie výhody pre nás samotných. Stačí dať napríklad prednosť chôdzi alebo hromadnej doprave pred cestou autom.

Ďalším úsporným opatrením sú káble s vypínačom prívodu elektriny. Aj keď totiž elektroniku práve nepoužívate, pokiaľ je v zásuvke, tak spotrebováva energiu, pretože funguje v pohotovostnom režime. Vďaka káblom je možné znížiť ekologickú stopu a opäť ušetriť financie za elektrinu. Aj napriek spomínanej zmene v predaji bežných žiaroviek ich na našom trhu nájdeme stále veľké množstvo. Vhodné sú do miest, kde bývame krátko (napríklad kúpeľňa). Naopak tam, kde trávime veľa času, sa oplatia žiarovky úsporné. Okrem zníženia ekologickej stopy vydržia dlhšie a šetria elektrinu a tým aj financie domácnosti. Podobne môže k zníženiu ekologickej stopy prispieť napríklad zateplenie domu či prechod na alternatívne zdroje energií.

Ruku v ruke so znižovaním ekologickej stopy ide aj životný štýl zero waste, čiže nulový odpad (písali sme o ňom v dTeste 6/2018), ktorého cieľom je obmedziť množstvo obalov a odpadov v živote na minimum. S tým sa spájajú napríklad nákupy do vlastných látkových obalov, vratných pohárov a ďalších niekoľkonásobne použiteľných obalov. Obstaranie sklenenej či antikorovej fľaše na pitie alebo termohrnčeka na rannú kávu zníži ekologickú stopu o značné množstvo jednorazových plastov. Pokiaľ už majú vyznávači bezobalového hnutia svoje vlastné nádoby, preferujú väčšinou tovar od lokálnych výrobcov a farmárov. Niektorí idú ešte o krok ďalej a obmedzujú konzumáciu mäsa. Vyprodukovanie hovädzieho mäsa za sebou totiž necháva oveľa väčšiu ekologickú stopu než napríklad vypestovanie paradajky, lebo zviera má na životné prostredie väčšie nároky ako rastlina.

10 tipov, ako znížiť ekologickú stopu

  • Namiesto auta využívajte hromadnú dopravu. Ak to máte kúsok, choďte pešo alebo jazdite na bicykli. Pešia chôdza za sebou necháva nulovú ekologickú stopu.
  • Využívajte v kuchyni pokrievky a tlakové hrnce. Šetria energiu.
  • Kupujte lokálne výrobky, prípadne dávajte prednosť produktom, ktoré sú dovážané z najmenšej vzdialenosti. Dovoz potravín cez polovicu planéty za sebou totiž necháva veľkú ekologickú stopu, podobne akoby ste leteli na dovolenku.
  • Namiesto kúpania si dajte sprchu. Ušetríte za vodu a znížite ekologickú stopu.
  • Kupujte výrobky šetrné k životnému prostrediu.
  • Dávajte prednosť úsporným spotrebičom.
  • Ak zvažujte stavbu domu, voľte viacposchodový variant. Na ušetrenej ploche vášho pozemku môžete napríklad pestovať vlastné plodiny.
  • Ak máte obľúbené produkty, kupujte ich vo väčšom balení.
  • Nepreháňajte to v zime s vykurovaním domácnosti a v lete s klimatizáciou.
  • Namiesto sušičky sušte bielizeň radšej prirodzene, ak na to máte podmienky.

Prihlásiť