Ako si vybrať digitálny fotoaparát

Sdílejte

Aktualizováno: 27.4.2020

odľa čoho by sme si mali vyberať fotoaparát? Predovšetkým podľa plánovaného využitia, nárokov na kvalitu fotografií a funkčnosť, technických parametrov, podľa rozmerov a hmotnosti prístroja. Za rôzne peniaze si môžete kúpiť zariadenie rôznej kvality. Pri fotoaparátoch to platí obzvlášť. Rozdiely v cenách sú značné, rozdiely v kvalite snímok zďaleka nie sú také veľké. V každej kategórii môžete nájsť tak lacnejšie dobré prístroje, ako aj drahšie „nič moc“ výrobky.

Kompaktné fotoaparáty

Digitálne fotoaparáty v spotrebiteľskej (nie umelecké, poloprofesionálne a profesionálne) sfére už dávno plne nahradili prístroje na klasický kinofilm. Ešte v relatívne nedávnej minulosti boli najpredávanejším druhom fotoaparátov takzvané kompakty. Slúžia hlavne na zachytenie spomienok − z dovoleniek, výletov, rodinných osláv, podujatí s priateľmi alebo detí. Kompakty možno rozdeliť do dvoch základných kategórií, a to na kompakty pokročilé a kompakty jednoduché.

Na www.dtest.sk/fotoaparaty nájdete výsledky mnohých otestovaných fotoaparátov, detailné hodnotenia jednotlivých skúšok a prehľad ich vybavenia. Fotoaparáty sa dajú triediť a zoradiť podľa rôznych kritérií a vzájomne porovnávať.

Jednoduché kompakty ponúkajú tak malé, praktické rozmery a nízku hmotnosť, ako aj jednoduché ovládanie iba základných funkcií. Sú určené predovšetkým na nenáročné fotografovanie pre tých používateľov, ktorí sa nechcú alebo nevedia zaoberať ručným nastavením. Nastavenie prebieha automaticky a možnosti ručného nastavenia sú zvyčajne obmedzené. Väčšina jednoduchých kompaktov nemá hľadáčik, bol nahradený displejom. Práve jednoduchosť týchto zariadení umožňuje výrobcom posilniť prístroj v inej oblasti, napríklad v odolnosti proti vode a iným živlom.

Pokročilé kompakty sú zvyčajne väčšie a ťažšie prístroje určené na náročnejšie fotografovanie. Môžete sa stretnúť aj s označením bridge kamery, EVF (electronic viewfinder) fotoaparáty alebo „falošné zrkadlovky“. Môžu byť vybavené tak elektronickým hľadáčikom, ako aj displejom. Umožňujú kompletné ručné nastavenie parametrov expozície a majú aj množstvo automatických funkcií. Nemajú výmenné objektívy, ale niektoré umožňujú pripojiť ďalšie príslušenstvo, napríklad externý blesk. Dajú sa použiť ako jednoduché kompakty, ale aj na pokročilejšie fotografovanie.

Fotoaparáty s výmenným objektívom

Ide o prístroje určené pre náročnejších a kreatívnejších používateľov, pre ktorých je fotografovanie koníčkom alebo profesiou. Môžete sa stretnúť aj s označením systémové fotoaparáty. Oproti kompaktom sú drahšie, väčšie a ťažšie, zvyčajne však poskytujú vyššiu kvalitu snímok, najmä pri nižšom osvetlení. Ponúkajú aj väčšiu kontrolu nad výslednou podobou fotografií, teda možnosť manuálneho nastavenia parametrov expozície a viac ďalších manuálnych funkcií, precíznejšie ručné zaostrovanie a, samozrejme, možnosť voliť si objektívy podľa situácie.

K hlavným prednostiam systémových fotoaparátov patrí ich stavebnicová podstata. Systém tvorí telo fotoaparátu, viac alebo menej široká škála kompatibilných objektívov a ďalších komponentov, ako napríklad silnejší blesk alebo diaľková spúšť. Fotoaparáty a objektívy si môžete kúpiť samostatne, alebo si vybrať tzv. kit, čo je súprava obsahujúca fotoaparát a základný objektív vhodný pre bežného alebo začínajúceho používateľa. Takto pribalené objektívy mávajú často nižšiu kvalitu ako tie predávané samostatne a mnohokrát aj niekoľkonásobne drahšie objektívy. Nie je to však pravidlo.

Pokiaľ máte špecifickejšie požiadavky (napríklad chcete fotiť divú zver, portréty, šport alebo makro snímky), tak vám s najväčšou pravdepodobnosťou nebude stačiť základný objektív. Napríklad na pokrytie rovnakého rozsahu ohniskových vzdialeností, aký ponúkajú kompakty s tzv. super zoomom, budete potrebovať aspoň dva alebo tri objektívy. Náklady sa však pohybujú v úplne iných úrovniach ako pri kompaktoch.

V tejto oblasti si môžete vyberať z digitálnych zrkadloviek s optickým hľadáčikom (DSLR) a tzv. bezzrkadloviek (Milco), ktoré majú hľadáčik elektronický vstavaný, elektronický prídavný, prípadne hľadáčik nemajú vôbec.

Označenie zrkadlovka poukazuje na zrkadlo v tele fotoaparátu, ktoré odráža svetlo prenikajúce cez objektív do optiky hľadáčika. Časť svetla mieri aj na senzory systému automatického zaostrovania a expozície. Vďaka tomu mávajú zrkadlovky minimálne oneskorenie uzávierky. Pri stlačení spúšte sa zrkadlo sklopí, svetlo dopadne na obrazový snímač a zase sa vráti do pôvodnej pozície. Práve tento pohyb zrkadla je príčinou takého typického cvaknutia.

Bezzrkadlovky, ako názov napovedá, neobsahujú žiadne zrkadlo. Vďaka tomu môžu byť prístroje menšie a ľahšie ako klasickejšie zrkadlovky. Ani objektívy nemusia byť také veľký, šošovky sa totiž môžu umiestniť bližšie k snímaču. Svetlo sa v bezzrkadlovkách elektronicky prenáša do displeja v hľadáčiku alebo na zadnú stranu prístroja. Oproti optickým hľadáčikom zrkadloviek majú elektronické hľadáčiky obmedzené rozlíšenie, čo môže trochu sťažiť ručné zaostrovanie. Zvyčajne sa však dá zameraný objekt zväčšiť a tým sa dá tento neduh do značnej miery eliminovať. Veľa modelov v tejto kategórii však hľadáčik vôbec nemá alebo je len voliteľnou výbavou. Bezzrkadlovky používajú iný systém auto fokusu (meranie na obrazovom snímači, nie na samostatnom senzore), a preto za zrkadlovkami zvyčajne zaostávajú, a to sa týka oneskorenia medzi stlačením spúšte a samotným fotografovaním. Aj keď dnes už to neplatí vždy.

Prakticky všetky systémové fotoaparáty dnes ponúkajú funkciu živého náhľadu na displeji, ktorá zohľadňuje nastavenie expozície a ďalších parametrov. Vďaka tomu získate dobrú predstavu o vzhľade výslednej fotografie ešte pred jej vyhotovením. Zrkadlovky sú však pri fotení so živým náhľadom výrazne pomalšie ako pri použití hľadáčika. Aj spotreba elektrickej energie je v tomto režime vo všeobecnosti vyššia.

Väčšina systémových bezzrkadloviek používa nové typy bajonetov, ktoré sú kompatibilné len s novšími, špeciálne navrhnutými objektívmi. Ich ponuka nemusí byť v porovnaní s dlhšie existujúcim segmentom objektívov pre zrkadlovky taká bohatá, hoci sa postupne rozrastá. Môžete však siahnuť po konverzných adaptéroch, ktoré vám pripojenie starších objektívov umožnia. Na druhej strane vám však väčšinou zamedzia používať automatické zaostrovanie.

Optický systém a snímač

Pomyselným okom fotoaparátu je optický systém, čiže objektív. Najlacnejšie fotoaparáty ho majú v plastovom vyhotovení a jeho kvalita často limituje výslednú fotografiu − pri týchto prístrojoch býva práve optika najslabším článkom celého prístroja. Naproti tomu kompakty strednej a vyššej triedy a mnohé systémové fotoaparáty už majú optiku úplne zodpovedajúcu kvalitám ostatných súčastí prístroja.

Veľmi často výrobcovia fotoaparátov siahajú k označovaniu svojich objektívov zvučnými menami výrobcov objektívov (napr. Carl Zeiss, Leica, Schneider Kreuznach). Zvučná značka však nemusí vypovedať vôbec nič o kvalite objektívu. Čo sa týka snímačov, používajú sa najmä CCD a CMOS čipy − obdobne ako pri digitálnych videokamerách. Ďalším dôležitým prvkom výberu je pre mnohých používateľov stabilizátor obrazu. V nasledujúcej časti uvádzame najdôležitejšie parametre, ktoré by ste mali pri výbere sledovať.

Rozlíšenie a veľkosť snímača

Výrobcovia a predajcovia na prvom mieste často uvádzajú ako parameter práve rozlíšenie snímača. Všeobecne možno povedať, že čím vyššie rozlíšenie, tým viac bodov (pixelov) tvorí výslednú snímku. Mal by teda zachytiť viac detailov a môže slúžiť aj pre naozaj veľké zväčšeniny alebo výrezy.

Nie je však pravda, že čím vyššie rozlíšenie, tým lepšie. Za istých okolností totiž môže nastať situácia, že z dvoch fotoaparátov rovnakej triedy a ceny bude mať kvalitnejšie fotografie ten s nižším rozlíšením. O kvalite fotografie v závislosti od rozlíšenia totiž okrem iného rozhoduje veľkosť obrazového snímača čiže čipu, ktorá sa udáva v palcoch (napr. 1/3"). Čím väčšia uhlopriečka snímača pri rovnakom rozlíšení, tým menej bude výsledná snímka zaťažená obrazovým šumom a bude kvalitnejšia.

Zoom, čiže priblíženie

Najmä pri spotrebiteľských prístrojoch je priblíženie druhým najčastejšie sledovaným parametrom. Takisto ako pri videokamerách slúži funkcia zoom (slovensky transfokátor) fotografovi na plynulé priblíženie vzdialenejších predmetov v zábere.

Priblíženie delíme na dva druhy − optické a digitálne (elektronické). Prvé menované − optické priblíženie − nemení kvalitu (množstvo použitých pixelov snímača) snímaného obrazu. Záznam si uchováva svoje rozlíšenie, no čím viac približujeme, tým viac sa znižuje účinnosť stabilizátora obrazu. Preto pri väčšom priblížení odporúčame fotiť zo statívu alebo prístroj oprieť alebo položiť na nehybný predmet. Väčšie priblíženie navyše môže mať vplyv na svetelnosť fotografie.

Druhý spôsob priblíženia je digitálny, čiže elektronický – ide o vypočítaný výrez obrazu. Ide teda o úplne rovnaký efekt, ako keď si budete na počítači zväčšovať iba časť fotografie. Pri priblížení nad rozumnú hranicu sa obraz rozpadne na kocky. Preto pri nákupe fotoaparátu nemusíte tento parameter vôbec sledovať − je úplne zbytočný! Potrebné zväčšenie nad rozsah možností optického priblíženia vo fotoaparáte vykonáte jednoducho a rýchlo pomocou editačného softvéru, ktorý býva priložený k prístroju. Často takéto zväčšenie pomocou počítačového programu dopadne lepšie ako digitálny zoom v prístroji.

Ohnisková vzdialenosť

Ďalším dôležitým parametrom optického systému fotoaparátu je jeho ohnisková vzdialenosť. Objektívy sa podľa ohniskovej vzdialenosti delia na širokouhlé, normálne a teleobjektívy. Pokiaľ má objektív ohniskovú vzdialenosť premenlivú, hovoríme o funkcii zoomu. Čím nižšie je prvé číslo udávaného rozsahu ohnísk, tým širokouhlejší je záber pri najväčšom oddialení; čím vyššie je druhé číslo, tým väčšie je priblíženie pri maximálnom zoome. Veľkosť zoomu vyjadruje pomer medzi najväčšou a najmenšou možnou ohniskovou vzdialenosťou objektívu.

Popri skutočnej ohniskovej vzdialenosti býva uvádzaná aj ekvivalentná ohnisková vzdialenosť, ktorá slúži na porovnanie fotoaparátov s rôznymi veľkosťami obrazových snímačov. Vyjadruje to, akú by mal objektív s daným zorným uhlom ohniskovú vzdialenosť v klasickom fotoaparáte na 35 mm kinofilm. Za základnú ohniskovú vzdialenosť sa považuje 50 mm, čo je hodnota poskytujúca fotografii prirodzený uhol záberu, ktorý sa blíži zornému uhlu, v ktorom ľudské oko vidí ostro. Napríklad pri fotení architektúry, krajiniek alebo väčších skupín ľudí v menšej miestnosti sa však hodia širokouhlejšie objektívy, ideálne s ohniskom 28 mm a menej. Tejto hodnoty dosahuje väčšina súčasných kompaktov.

Stabilizátor obrazu

Stabilizácia obrazu je funkcia, ktorá má kompenzovať trasenie obrazu vplyvom chvenia rúk fotografa. Ide o veľmi dôležitú funkciu pri každom amatérskom fotoaparáte. Lenže nie je stabilizácia ako stabilizácia. Na dosiahnutie nerozmazaného obrazu existuje niekoľko metód. Najlacnejšie jednoduché kompakty môžu mať stabilizátor elektronický (niekedy označovaný ako digitálny), vyššie modely mávajú stabilizáciu mechanickú alebo optickú.

Každý výrobca si funkciu stabilizátora označuje pod svojím marketingovým názvom (Mega OIS, OIS, SteadyShot, AntiShake, IS, DIS) a nie vždy je z názvu zrejmé, o aký spôsob stabilizácie ide. Pre úplnosť ešte dodajme, že pri použití statívu alebo pevnej podložky pri fotení môžeme stabilizátor aj vypnúť alebo správnym držaním a zapretím prístroja pri fotení výrazne napomôcť účinnosti stabilizátora.

Základná stabilizácia je tzv. elektronická (niekedy označovaná ako digitálna). Táto metóda je najmenej účinná a používa sa pri lacnejších fotoaparátoch. Pracuje na princípe elektronickej úpravy záberu − napr. zvýšenie citlivosti snímača a skrátenie expozičného času, aby sa pohybové rozmazanie snímky minimalizovalo. Vďaka zvýšenej citlivosti však znižuje výsledné rozlíšenie a ostrosť fotografie. Navyše sa zvyšuje digitálny šum snímky. Použiteľnosť tohto druhu stabilizátora je teda mnohokrát veľmi diskutabilná.

Mechanická alebo optická stabilizácia pracuje na princípe pohybu snímača alebo optického systému v protismere chvenia prístroja, takže dokáže neúmyselné jemné pohyby do istej miery skutočne kompenzovať. Oproti elektronickej stabilizácii býva účinnejšia.

Oneskorenie uzávierky objektívu

Oneskorenie uzávierky je čas, ktorý uplynul medzi stlačením spúšte a okamihom, keď dôjde ku skutočnému vytvoreniu snímky. Počíta sa doň aj čas nutný na automatické zaostrenie na snímaný objekt. Pri niektorých digitálnych fotoaparátoch je toto oneskorenie výraznejšie a ľahšie tak môžete premeškať onen zlomok sekundy trvajúci moment, ktorý ste chceli zachytiť. Aby ste podobným situáciám predišli, vyberte si model s čo najnižším oneskorením. Tento parameter zvyčajne nie je v špecifikáciách uvádzaný − v našich testoch však konkrétne časy zisťujeme.

  • Náš tip: pri komponovaní snímky môžete stlačiť spúšť len napoly. To aktivuje autofokus fotoaparátu, a keď prístroj zaostrí, vydá signál. Hneď ako chcete fotiť, spúšť dotlačte a oneskorenie bude kratšie.

Hľadáčik verzus displej

Dnešné kompakty hľadáčik už takmer vôbec nepoužívajú. Pri fotení sa používateľ orientuje podľa displeja na zadnej strane fotoaparátu. Hoci je kvalita hľadáčikov aj pri drahších kompaktoch a hocikedy aj zrkadlovkách diskutabilná (nevystihujú presne obraz, ktorý je v skutočnosti zhotovený), sú aspoň praktické pri fotení pri silnom svetle. Obrazovkám dominujú väčšie a väčšie uhlopriečky aj rozlíšenie. So vzrastajúcou uhlopriečkou však stúpa aj spotreba elektrickej energie z akumulátora. Dajte prednosť displeju matnému (neodráža sa od neho toľko svetla, čo môže byť vhodnejšie pri fotení na slniečku), s vyšším kontrastom a vyšším rozlíšením.

Natáčanie videa

Aj najlacnejšie fotoaparáty dnes dokážu okrem fotenia aj natáčať videá. A je to aj naopak. Takmer každá videokamera vie fotiť. Otázka je ako. Z dlhodobej praxe testov vyplýva, že videorežimy v kompaktných fotoaparátoch žiadne zázraky nevytvoria. Lacnejšie fotoaparáty majú natáčanie videa len ako prídavnú funkciu, ktorú uvítame predovšetkým na zachytenie momentiek. Hoci sa niektoré modely honosia nápismi Dolby Digital & AVCHD alebo HD Video, kvalita obrazu a zvuku nie je vždy príliš dobrá. Častým problémom je napríklad hlučná práca autofokusu alebo zoomu počuteľná v zvukovej stope.

Pokročilé fotoaparáty však obsahujú veľmi kvalitné, veľké senzory a výkonné výpočtové jednotky. Kvalitou objektívov sa tiež nedajú kamerami zahanbiť. Niektoré pokročilé fotoaparáty dokonca zdieľajú bajonety s pokročilými videokamerami, vďaka čomu sa dajú medzi nimi optiky zamieňať. V neposlednom rade, pokročilé fotoaparáty dokážu nahrať veľmi kvalitný zvuk, disponujú prípojkami pre externé mikrofóny a dokonca slúchadlové výstupy pre monitoring v reálnom čase. V mnohých prípadoch možno teda pokročilými fotoaparátmi videokameru úplne nahradiť, a to aj pri profesionálnom použití.

Interná pamäť a sloty pre pamäťové karty

Prístroje majú z výroby nainštalovanú vnútornú flash pamäť alebo priloženú pamäťovú kartu menšej kapacity. Na plnohodnotné využitie prístroja sa však nevyhnete nutnosti dokúpiť kapacitne väčšiu kartu. Pred nákupom karty sa dôkladne informujte, s akým typom karty a akou maximálnou kapacitou dokáže fotoaparát pracovať. Najčastejšie sú karty typu SD alebo jej zmenšené verzie micro SD. SD karty majú ešte dve vývojové mutácie v podobe SD-HC a SD-XD, ktoré dosahujú vyššiu rýchlosť aj kapacitu.

Konektivita

Väčšina fotoaparátov obsahuje rozhranie USB na prenos fotiek a videí do počítača. Veľmi častý je video a audio výstup na prezentáciu videí a fotografií na externom displeji. Základný video-audio a USB kábel býva bežne súčasťou príslušenstva prístroja. Niektoré modely (najmä tie, ktoré vedia natáčať videá vo vysokej kvalite) sú vybavené YUV alebo aj mini/micro HDMI výstupom na prezentáciu na externom zariadení vo vysokom rozlíšení. Potrebný HDMI kábel si väčšinou musíte dokúpiť.

Doplnkové funkcie

Výrobcovia svoje modely doplňujú stále novými a novými funkciami, aby sa odlíšili od konkurencie a ponúkli nám niečo navyše. Kvôli rýchlemu vývoju odvetvia sa skutočne vydarené funkcie rýchlo stávajú štandardom, prípadne rýchlo zastarávajú a sú nahrádzané novými. Nie je preto účelné vymenovať tu všetky obvyklé funkcie. Obmedzíme sa iba na tie, ktoré sú pre laika najzaujímavejšie. Jednou z najdôležitejších funkcií fotoaparátu je určite automatický režim, ktorý bude za používateľa nastavovať pred každým zhotovením fotografie optimálne nastavenie všetkých kľúčových parametrov (clona, čas, zaostrenie, vyváženie atď.).

Kvôli špecifickým podmienkam fotenia sa môžu hodiť aj tzv. scénické režimy, čiže programy fotenia – ide o prednastavené profily, ktoré sú prispôsobené najčastejším situáciám a podmienkam fotenia (napr. s nedostatkom svetla alebo pri príliš intenzívnom svetle, pri umelom osvetlení, pod vodou, pri robení portrétov alebo fotení krajiny). Každý výrobca tieto funkcie nazýva inak (napr. program AE, scenery), avšak ich podstata zostáva rovnaká. Mnohé režimy sú na prístroji kvôli úspore miesta popísané symbolmi, ktoré bývajú väčšinou vysvetlené v pribalenej dokumentácii.

Ďalšou veľmi populárnou funkciou je detekcia tváre. Elektronika fotoaparátu veľmi spoľahlivo rozpozná tvár alebo tváre v popredí snímky, a práve na ne zaostrí. Nadstavbou zaostrenia na jednotlivé tváre na snímke je detekcia úsmevu. V menu si môžeme vybrať, ako sa fotoaparát zachová, keď sa ľudia pred objektívom usmejú − či ich ihneď vyfotí, alebo či len graficky zvýrazní v náhľade na displeji alebo hľadáčiku a samotné stlačenie spúšte nechá na používateľovi.

Vybrané modely majú dokonca GPS modul, vďaka ktorému sa dajú vytvorené snímky doplniť o súradnice miesta, kde ste ich vytvorili, a následne ich môžete zobraziť na mape. Pre experimentátorov je tu napríklad aj funkcia vysokorýchlostného záznamu videa, hoci v obmedzenom rozlíšení.

Napájanie prístroja

S výnimkou najlacnejších jednoduchých kompaktných fotoaparátov obsahuje balenie s prístrojom nabíjačku a špeciálny dobíjací akumulátor (bežne sa používa technológia Li-ion). Tvar a elektrické parametre akumulátorov si líšia nielen pri jednotlivých výrobcoch, ale aj modeloch. Ak budete chcieť dokúpiť náhradný dobíjací článok, nemusí to byť až také jednoduché. Je výhodné, keď dobíjanie prebieha mimo samotného fotoaparátu − to ocenia najmä vášniví fotografi a cestovatelia, ktorí budú mať dva alebo viac akumulátorov. Jeden akumulátor totiž môžete napr. nabíjať v hotelovej izbe a s druhým môžete fotiť v teréne. Prístroje, ktoré nemajú vo výbave dobíjací článok a nabíjačku, zvyčajne fungujú na ceruzkové batérie alebo ceruzkové akumulátory. Odporúčame vám v každom prípade dobíjacie akumulátory, pretože neustále dokupovanie nových batérií je neekologické a neekonomické, pretože digitálne fotoaparáty sú veľkými spotrebiteľmi elektrickej energie. Nevýhodou nabíjacích batérií je vyššia miera samovoľného vybíjania. Preto si pred použitím fotoaparátu po dlhšom čase vždy skontrolujte stav nabitia.

Príslušenstvo

Okrem prístroja, návodu v príslušnom jazyku, záručného listu, softvéru na spracovanie a archiváciu fotografií, USB a základného AV kábla býva ešte pribalený aj popruh alebo šnúrka na nosenie a držanie fotoaparátu. Všetko ostatné si dokupuje používateľ podľa svojej potreby. V príslušenstve fotoaparátu často chýba kompletná potrebná AV kabeláž (napr. YUV či HDMI kábel), pamäťová karta a pri najlacnejších modeloch aj nabíjačka a akumulátory.

Drvivá väčšina fotoaparátov má na spodnej časti prístroja závit na statív. Odporúčame ho všetkým, ktorí chcú fotiť aj v šere, večer alebo autoportréty a skupinové fotografie. Dnešná ponuka statívov je široká − od malých vreckových trojnožiek až po poloprofesionálne a profesionálne systémy.

Ak budete prenášať fotoaparát iba na menšie vzdialenosti a na kratší čas (napr. na rodinné akcie, na chatu, na detskú besiedku), postačí vám iba puzdro, do ktorého dáte len samotný prístroj. Ak však budete prístroj prenášať na dlhšie vzdialenosti a na dlhší čas (napr. leto na chate, dovolenka, dlhšie výlety), hodí sa skôr brašna, do ktorej môžete pohodlne uschovať okrem fotoaparátu aj všetko príslušenstvo − náhradný akumulátor, ďalšie pamäťové karty, potrebnú kabeláž alebo vreckový statív. Existujú aj dvojdielne brašny, ktoré sa dajú rozdeliť na dve samostatné časti − priestor s fotoaparátom a druhú časť s príslušenstvom. V neposlednom rade existujú aj špecializované brašny na rôzne kusy výbavy, napríklad na pohodlné a bezpečné prenášanie statívu.

Databáze testovaných výrobků

Pokročilé fotoaparáty (191 výrobků)
poslední aktualizace: 29.6.2023
Kompakty (71 výrobků)
poslední aktualizace: 31.10.2022


Prihlásiť