Vlasy – 22 otázok a odpovedí

Obsah januárového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 1/2022 Obsah januárového dTestu

Publikované v časopise 12/2021

Vlasy sú jednou z dominánt, ktoré si všímame na neznámych ľuďoch. A hoci sa to možno na prvý pohľad nezdá, vypovedajú veľa nielen o našej osobnosti a povahe, ale napríklad aj o celkovom zdraví. Aký veľký vplyv má na stav a vzhľad vlasov dedičnosť? Prečo niekomu šedivejú v tridsiatich a inému v päťdesiatich rokoch? Pýtali sme sa expertky na vlasovú problematiku, doc. MUDr. Moniky Arenbergerovej, Ph.D., z Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady v Prahe.

V rozhovore sa dozviete aj to, akú funkciu pre nás vlasy majú, ako dlho rastú alebo prečo niekomu kučeravejú a inému nie. A dôjde aj na vlasové „perličky“ z histórie. Dočítate sa napríklad o vlasoch francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty či nemeckého hudobného skladateľa Ludwiga van Beethovena.

Koľko vlasov sa nachádza na hlave priemerného človeka?

Priemerne má človek na hlave 100-tisíc vlasov. Počet vlasov súvisí aj s ich farbou. Najviac vlasov majú blondiaci, 140-tisíc, tmavovlasí ľudia majú okolo 100-tisíc a ryšaví zhruba 90-tisíc vlasov.

Doc. MUDr. Monika Arenbergerová, Ph.D.

promovala na Lekárskej fakulte UK v Prahe v roku 1996. V rámci postgraduálneho štúdia získala v roku 1998 štipendium v Ústave Maxa Plancka pre molekulárnu genetiku v Berlíne. V rokoch 1998 až 2002 pôsobila ako sekundárna lekárka na Kožnej klinike a poliklinike pre dermatológiu pri Slobodnej univerzite Berlín a od roku 2002 ako lekárka a pedagogička na Dermatovenerologickej klinike FN Královské Vinohrady (FNKV). V roku 2015 sa habilitovala na tému malígny melanóm a stala sa docentkou. Od roku 2018 pôsobí ako prodekanka pre vonkajšie vzťahy na 3. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej.

Medzi jej hlavné profesijné témy patria prevencia kožných nádorov, dermatoskopia, dermatochirurgia, ale aj estetická medicína a choroby vlasov. Je vedúcou lekárkou Centra zdravé vlasy, ktoré funguje na Dermatovenerologickej klinike vo FNKV už 15 rokov. Ročne túto špecializovanú ambulanciu navštívi viac ako 2 000 pacientov s vlasovou problematikou.

U zvierat má srsť najmä termoregulačnú funkciu; akú funkciu majú pre človeka vlasy?

Zásadná je práve termoregulačná funkcia, teda izolácia pred horúčavou alebo zimou a zabránenie prehriatiu alebo premrznutiu hlavy. Ďalej vlasy chránia pokožku pred UV žiarením. Dopady toho vídame u starších mužov, ktorí o vlasovú pokrývku prišli kvôli mužskej plešivosti. Často u nich potom riešime kožné nádory ako bazalióm (je radený medzi zhubné nádory, rastie však spravidla veľmi pomaly a nezakladá metastázy, najčastejšie sa vyskytuje na koži vystavenej vplyvom počasia, na tvári, krku atď., pozn. red.) alebo spinalióm (podobný bazaliómu, rastie však agresívnejšie a častejšie metastázuje, preto je nutné včasné odstránenie, pozn. red.), niekedy aj nádorové pole, keď je prakticky celá plešina zasiahnutá súvisle kožnými nádormi.

Nakoniec je to funkcia estetická. Vlasy sú korunou krásy, symbolom atraktivity a sexuality. Husté, zdravé a pevné vlasy sú pýchou každej ženy a ich strata či zmena kvality sa môže prudko odraziť na kvalite života.

Hovorí sa, že zdravému človeku úplne prirodzene vypadne 100 vlasov denne. Ak máme počet vlasových korienkov daný už pri narodení, tak sa v každom musí postupne vytvoriť vlasov viac. Je táto „kapacita“ vlasových korienkov nejako obmedzená?

Vlasy rastú v takzvanom vlasovom cykle. V ňom sa striedajú tri fázy. Anagénna, čiže rastová fáza, v ktorej vlas vyrastá z korienka. Trvá dva až šesť rokov a u zdravého jednotlivca sa v nej nachádza 85 percent vlasov. Ďalšia je katagénna alebo dvojtýždňová prechodná fáza, keď vlas prestáva rásť. Posledná je telogénna, pokojová fáza, keď starý vlas odpočíva a nový vlas sa dostáva do fázy rastu. V tejto fáze, ktorá trvá zhruba 3 mesiace, je okolo 10 – 15 percent vlasov. Telogénny vlas nie je tak silno ukotvený ako anagénny a môže byť vytiahnutý aj veľmi malou silou, napríklad pri česaní. Vlasové cykly u ľudí nie sú synchronizované, každý vlas je v inej fáze. Každý vlasový vačok je naprogramovaný tak, aby mohlo prebehnúť v priemere 20 životných cyklov.

Akú „životnosť“ má vlas, než prirodzene vypadne a je nahradený novým?

Životnosť vlasu je v priemere tri až šesť rokov. Záleží však na mnohých faktoroch. Ovplyvňujú ju hormóny, vek, ale aj stres, lieky alebo voľné kyslíkové radikály z vonkajšieho prostredia.

Majú všetky vlasy vyrastajúce postupne z jedného korienka rovnakú kvalitu?

Kvalita vlasu sa môže v priebehu života meniť. Najviac do nej zasahuje výživa a hormóny. Vlasový vačok je metabolicky aktívna štruktúra, ktorá je veľmi citlivá na nedostatok niektorých živín, ako je železo, vitamín B, selén, zinok alebo bielkoviny.

Negatívne sa na kvalite, ale aj vypadávaní vlasov môže podieľať nedostatok alebo, naopak, nadbytok hormónov štítnej žľazy alebo mužských pohlavných hormónov.

Akou rýchlosťou vlasy rastú? Je táto rýchlosť počas života stále rovnaká?

Rýchlosť je za normálnych okolností rovnaká, zabrzdiť ju môžu sezónne vplyvy alebo vek. Napríklad medzi marcom a aprílom a septembrom a októbrom zaznamenávame sezónne kulminácie, keď nám prirodzene vypadne najviac vlasov a proces rastu sa spomalí. Amplitúda tohto kolísania nie je nijako veľká a človek tieto zmeny ani nepozoruje. Postupné spomalenie sa objavuje v priebehu staroby rovnomerne so zníženým potenciálom množiť sa všetkých buniek organizmu.

Ako je možné, že niektorým jednotlivcom vlasy dorastú do mnohometrovej dĺžky? (Rekord je údajne skoro 8 metrov.) Aké dlhé boli najdlhšie vlasy, ktoré ste videli?

Ide o výnimočných jednotlivcov, ktorých anagénna, teda rastová fáza vlasového korienka je predĺžená. Je to väčšinou podmienené geneticky.

Zažila som v ordinácii štyridsaťročnú dámu s vlasmi dlhými 150 cm. Prišla, pretože jej vlasy začali padať a strácala sa hustota. Pravdepodobne pod ich nadmernou váhou sa korienok začal deštruovať. Pomohlo ostrihanie.

V súvislosti s farbením vlasov sa ojedinele vyskytuje silná alergická reakcia na látku parafenyléndiamín (PPD), ktorá môže skončiť až anafylaktickým šokom. Môžu si napriek tomu ľudia s alergiou na túto látku farbiť vlasy? Akým typom farieb?

Látka parafény lendiamín (PPD) sa nachádza vo väčšine permanentných farieb na vlasy, ale aj v dočasnom tetovaní henou. K senzibilizácii môže dôjsť kedykoľvek v priebehu života a v populácii predpokladáme dve percentá senzibilizovaných osôb na PPD. Do niekoľkých dní po aplikácii dôjde ku svrbeniu, páleniu a začervenaniu pokožky hlavy. Postupne sa problémy začínajú rozširovať na tvár, objaví sa opuch čela a očí, vo vážnejších prípadoch nastanú aj celkové ťažkosti. Pacienta s vážnejším priebehom hospitalizujeme a podávame do žily protialergické látky.

Alergia je trvalá a riešením je používanie hypoalergénnych farieb bez PPD, ktoré sú síce drahšie, ale dobre dostupné. Pri podozrení na alergiu na túto látku odporúčam si podľa pokynov na príbalovom letáku urobiť samotest s farbou na predlaktí alebo podstúpiť takzvaný epikutánny test na dermatológii. Pri tom sa na chrbát nalepí zriedený potenciálny alergén pod náplasť a za dva-tri dni sa odpočíta reakcia.

Čím to je, že sa niekomu vlasy vlnia až kučeravejú a inému nie?

Rozdiely tkvejú v rôznom tvare vlasového folikulu v pokožke. Pri jeho zúžení môže dôjsť k zvlneniu, naopak, voľný priestor je typický pre rovné vlasy. Tvar je daný geneticky a rasovo.

K zvlneniu vlasov môže dôjsť aj v priebehu niektorej liečby. Poznáme to najmä z protinádorovej terapie, ktorá sa využíva na liečbu kožného nádoru melanómu. Ten mení spôsob rohovania aj vo vlasovom vačku a pri liečbe môžete vyzerať ako po trvalej. Proces je reverzibilný a po terapii sa vlasy späť narovnajú.

Zaujímavosti zo sveta vlasov

  • Človek bez ohľadu na pohlavie má pod pokožkou asi dva až päť miliónov vlasových vačkov; ich počet je daný už pri narodení.
  • Vlas rastie asi dva až šesť rokov a potom vypadne. Denne človeku vypadne asi 70 až 100 vlasov, a to aj v prípade, že je úplne zdravý.
  • Denne vlasy vyrastú o zhruba 0,2 – 0,45 mm.
  • Z chemického hľadiska vlasy obsahujú uhlík, vodík, kyslík, dusík, síru, železo, meď, zinok, jód, 20 rôznych druhov aminokyselín, proteíny, lipidy a vodu. Pomocou DNA jediného vlasu je možné identifikovať konkrétneho človeka.
  • Jediné vlasové vlákno dokáže udržať až 100-gramové závažie.
  • Vlas má na povrchu záporný elektrický náboj. Čím je vlas poškodenejší, tým je záporný náboj väčší.
  • Pri česaní či kefovaní sa môžu silne záporne nabiť všetky vlasy, ktoré sa potom vzájomne odpudzujú – elektrizujú.

Pri liečbe nádorových ochorení ešte na chvíľku zostaňme. Prečo pri chemoterapii alebo ožarovaní pacientom vypadáva ochlpenie vrátane porastu hlavy?

Chemoterapia aj ožarovanie tlmí množenie buniek celého organizmu. Odnesú to najmä tie tkanivá, ktoré sa množia veľmi rýchlo – sliznice alebo kmeňové bunky vlasového vačku. Vlasy pri niektorých druhoch chemoterapie vypadnú medzi 21. a 28. dňom od začiatku liečby. Je dobré na to pacientov dopredu pripraviť.

Niekedy je možné použiť pred podávaním chemoterapie a počas nej špeciálnu silikónovú chladiacu helmu, ktorá znižuje látkovú výmenu vo vlasových folikuloch, ktoré sú potom menej náchylné na nežiaduce účinky liečby a vlasy na hlave vydržia. Ale aj proces vypadávania je reverzibilný. Teda niekoľko mesiacov po ukončení liečby sa rast opäť obnoví a niekedy dokonca v lepšej kvalite ako predtým.

Niektoré deti sa narodia so svetlými vlnitými vláskami, ale v dospelosti im vlasy stmavnú a prestanú sa vlniť. Čím to je?

Detské vlasy majú odlišnú štruktúru. Obvykle sa rodíme s takzvaným lanugom – tenkými svetlými vláskami bez drene. Postupne dochádza k ich vyzrievaniu, zhrubnutiu a definitívnej pigmentácii.

Za bábätkovskými kučerami stojí pravdepodobne napolohovanie vlasového vačku v maternici a jeho postupná vertikalizácia pri raste hlavičky.

Prečo vlasy niekedy elektrizujú a ako je možné tomu zabrániť?

S elektrizujúcimi vlasmi sa stretávame najmä v zime, keď nosíme čiapku. Je to paralela k experimentu známemu zo školy, kedy líščím chvostom trieme ebonitovú tyč. Vzniká elektrostatický náboj, v tomto prípade medzi hrebeňom a vlasmi alebo čiapkou a vlasmi. Redukovať ho je možné používaním zvlhčujúcich prostriedkov typu kondicionér, olej alebo špeciálny šampón.

Veľmi vžité je príslovie „vlasy vstávajú hrôzou na hlave“. Zakladá sa na realite?

Pri každom vlase na hlave aj chlpe na tele existuje sval zdvíhač (musculus arrector pili) podliehajúci vegetatívnemu systému. Ten je pri chlpoch zodpovedný za husiu kožu. Pri vlasoch sa to teoreticky môže prejaviť pri veľmi krátkych vlasoch, ale sama som to nevidela.

Tiež sa traduje, že pri veľkom strese alebo šoku môžu človeku vlasy úplne náhle zbelieť. Je to pravda?

Hovorí sa, že Márii Antoinette zbeleli všetky vlasy počas noci pred popravou gilotínou v roku 1793. Preto označujeme náhlu zmenu vlasov do šeda alebo do biela ako syndróm Márie Antoinetty. Predpokladáme, že ide o formu difúznej alopecia areata – autoimunitného ochorenia, ktoré postihne primárne pigmentované vlasy, zatiaľ čo tie biele sú voči tomuto javu odolnejšie.

Ďalším vysvetlením je, že stres pôsobením kortizolu alebo aktiváciou sympatického vegetatívneho nervového systému zastaví produkciu pigmentu vo vlasovom folikule. Takýchto pacientov sme na klinike videli napríklad v súvislosti s vážnejším priebehom ochorenia covid-19.

Ako je možné, že niekomu začnú šedivieť vlasy v tridsiatich a niekomu až v päťdesiatich rokoch?

Šedivenie je prejavom starnutia, výsledkom zníženej produkcie melanínu v jednotlivých folikuloch. Primárne je šedivenie zakódované geneticky, môžeme ho však urýchliť aj nekvalitnou výživou, fajčením alebo stresom.


Ktoré sú najčastejšie ochorenia pokožky hlavy?

Najčastejším ochorením, ktoré privádza pacientov do nášho Centra zdravé vlasy, je vypadávanie vlasov. Príčiny vypadávania vlasov môžu byť rôzne. U mužov je najčastejšia takzvaná androgenetická alopécia, teda typické vypadávanie vlasov na hormonálnom podklade.

Vypadávanie vlasov sa dáva do súvislosti aj s inými hormonálnymi vplyvmi, ako je ochorenie štítnej žľazy či iná endokrinná porucha. Často je práve preriedenie vlasov prvým príznakom takej choroby. Môže byť podmienené aj nesprávnou výživou a nedostatkom niektorých živín.

Medzi ďalšie príčiny patrí podávanie niektorých liekov na vysoký tlak, antibiotík alebo antidepresív. Nezriedka sa stretávame s preriedením vlasov aj po stresovej záťaži – operácia, úraz, ťažká choroba, autonehoda, infekčné ochorenie, ale aj dlhodobá vyčerpávajúca psychická záťaž.

Dá sa vypadávanie vlasov nejako liečiť?

Odporúčam obrátiť sa na centrá, ktoré sa priamo touto problematikou zaoberajú a vypadávanie vlasov riešia komplexne. Za základnú liečbu považujeme roztoky, ktoré sa pravidelne aplikujú do vlasov, zlepšujú prekrvenie a prísun živín do vlasového vačku. Vzhľadom na to, že mnoho ťažkostí je iba prechodného charakteru, je takto možné problém úplne eliminovať.

V poslednom desaťročí sa nám ruky veľmi rozviazali v miniinvazívnych vlasových výkonoch. Priamo k vlasovému folikulu sa tenkými ihlami aplikujú buď výťažky z kmeňových buniek, alebo vlastná plazma pacienta obohatená o niektoré rastové faktory. Výkon trvá zhruba 10 minút a musí sa opakovať päťkrát až desaťkrát. Dokáže nielen vylepšiť kvalitu vlasov, ale aj zahustiť preriedené vlasy. Za výhodu považujem prekvapivo dobré a stabilné výsledky, nevýhodou je vyššia cena zákroku a relatívna bolestivosť výkonu.

Prečo niektorí muži plešivejú už v mladom veku a iní nikdy? Dá sa to nejako ovplyvniť?

Najviac sa na vzniku hormonálneho výpadku vlasov podpisuje dedičnosť. Androgenetická alopécia je najčastejším dôvodom výpadku vlasov u mužov. Prejavuje sa s maximom okolo 50. roku veku, keď ňou trpí zhruba polovica mužskej populácie. U predisponovaných jednotlivcov sa prvé známky objavujú už v druhej dekáde života. Objavia sa kúty, ktoré sa postupne rozširujú, kombinujú sa s preriedením vlasov na temene a v najpokročilejšom štádiu zostane mužovi len podkova vlasov na spánkoch a v tyle.

Dedične viazaná tu nie je hladina testosterónu, ako sa mnohí domnievajú, ale zvýšená citlivosť vlasovej cibuľky k dihydrotestosterónu (mužský pohlavný hormón, ktorý býva spájaný s vypadávaním vlasov či rakovinou prostaty, pozn. red.). Ten je testosterónovým metabolitom (organická látka, ktorá sa zúčastňuje na metabolizme, pozn. red.).

Dobre dokážeme pomôcť mužom v skorom štádiu ochorenia – buď roztokmi, alebo tabletkami, ktoré zabraňujú premene testosterónu na aktívnu formu dihydrotestosterón. Tie dokážu proces straty vlasov zastaviť a zahustiť vlasy až o 30 percent. Nevýhodou týchto prístupov je, že fungujú iba počas liečby, po jej ukončení sa nález môže opäť vrátiť do pôvodného stavu. Chce to teda trpezlivosť a dôslednosť v aplikácii liečiv.

V súvislosti s vypadávaním vlasov by sme mali spomenúť aj ložiskovú alopéciu. Môžete vysvetliť, čo to je a koľko ľudí ňou v Česku trpí?

Ide o ložiskové vypadávanie vlasov na autoimunitnom podklade, keď sa imunitný systém človeka obráti proti vlastným štruktúram – vlasovým folikulom – a napáda ich. Alopetické ložiská môžu byť rôzne veľké, obvykle od veľkosti mince až po tenisovú loptu. Miesto môže byť len jedno alebo ich je viac a môžu postupne splývať.

Stav, keď vypadnú všetky vlasy, sa označuje ako totálna alopécia, ktorá môže byť spojená aj so stratou ostatného ochlpenia, teda rias, obočia, v podpazuší a na trupe. V takom prípade hovoríme o univerzálnej alopécii. Alopecia areata postihuje celú populáciu od detského po dospelý vek. Pokiaľ sa vyskytne pred pubertou, existuje zvýšené riziko celoživotného ochorenia. Týka sa zhruba 0,5 – 1 percenta našej populácie.


Ako by sa mala líšiť starostlivosť o vlasy v jednotlivých ročných obdobiach?

V zimnom období sa vplyvom striedania teplôt a nosenia čiapky môže zhoršovať mastenie vlasov a lupiny. Odporúčam používať vlasovú kozmetiku, ktorá má mierne peelingový efekt a zároveň tlmí množenie kvasiniek, ktoré sa na vzniku lupovitosti podieľajú.

V lete, naopak, vlasy trpia presušením vplyvom UV žiarenia, chlórovanej alebo morskej vody. Mali by sme siahnuť po vyživujúcich maskách na vlasy, dopriať vlasom regeneračné zábaly a pri potrebe vmasírovať do vlasov pár kvapiek prírodného oleja, napríklad arganového alebo kokosového. Odporúčaná frekvencia umývania je vo všetkých ročných obdobiach rovnaká, dvakrát až trikrát týždenne.

Existuje z hľadiska vzhľadu vlasov nejaká „ideálna“ životospráva?

Áno, strava, ktorá pokryje potreby vlasového vačku, je bohatá na bielkoviny, železo, vitamíny B a taktiež stopové prvky, ako je selén. Problémy s vypadávaním vlasov vídam v ordinácii u vegetariánov, ktorí nemajú správne zložený jedálny lístok, alebo u osôb držiacich nárazovú diétu. Našťastie sú to merateľné veličiny a doplnenie živín môže stav zlepšiť.

Čo všetko dokáže zo zloženia vlasu zistiť o človeku forenzná veda?

Ľudské vlasy sú obvyklým nálezom pri vyšetrovaní trestných činov a predstavujú dôležitú biologickú stopu. Pomocou mikroskopických a biochemických metód sú kriminalisti schopní zistiť o pôvodcovi vlasov mnoho informácií. Za priaznivých okolností vedia určiť pohlavie, príslušnosť k etnickej skupine a zistiť krvnú skupinu.

Vlas môže tiež všeličo vypovedať o stravovacích návykoch a kozmetike, ktorú jednotlivec používa. Toxikologické vyšetrenie vlasu odhaľuje aj zneužívanie všetkých druhov drog a zdá sa, že má budúcnosť aj v dopingovej oblasti. Z forenznej antropológie napríklad vieme, že v Beethovenových vlasoch bol nájdený vyšší obsah olova, ktorý však pravdepodobne nebol príčinou jeho smrti.


Prihlásiť