Ako testujeme opalovací přípravky

Niektoré hodnotenia môžu byť kvôli nízkej ochrane alebo prítomnosti nežiaducich látok limitované.

Poznámka redakcie: pri oboch testoch ochrany proti UV žiareniu sme pri úspešnom absolvovaní skúšky rozdávali dobré hodnotenie (ako najlepšie možné). V rámci hodnotenia zloženia sme potom síce udeľovali veľmi dobré hodnotenie, plný počet bodov však napadol ani tentoraz. V oboch prípadoch sme sa tak rozhodli preto, že žiadny z opaľovacích prípravkov nemôže pokožke poskytnúť 100 % ochranu, ani nie je možné zaručiť jeho úplnú bezpečnosť.

Ochrana

Ochranný slnečný faktor (SPF)

Pri meraní ochranného slnečného faktora sme v laboratóriu postupovali podľa normy ISO 24444:2010. Skúšobná metóda využíva ľudské subjekty – na teste sa vždy zúčastnilo minimálne 10 dobrovoľníkov oboch pohlaví rôzneho veku a s odlišnými odtieňmi kože.

Pri hodnotení sme sa riadili európskym odporúčaním o účinnosti prostriedkov na ochranu proti slnečnému žiareniu z 22. septembra roku 2006.

• Test sa vykonáva v oblasti chrbta, konkrétne medzi spodným okrajom lopatiek a pásom.
• Testovaný prípravok spolu s referenčnou vzorkou sa na vybrané miesta nanesie pipetou.
• Rovnomerne sa rozotrie a 15 minút sa čaká na úplné vstrebanie prípravku.
• Nasleduje riadené ožiarenie na miestach ošetrených opaľovacím prípravkom, referenčnou vzorkou aj na tých úplne nechránených.
• Ožiarenie prebieha pomocou simulátora slnečného žiarenia UV lúčov s postupne sa zvyšujúcou intenzitou.
• Cieľom metódy je vyvolať reakciu v podobe začervenania pokožky (po 16 – 24 hodinách ju vyhodnotia kvalifikovaní laboratórni pracovníci).
• K výpočtu ochranného slnečného faktora dôjde pomerom medzi reakciou chránenej a nechránenej pokožky.
• Najprv sa vypočíta individuálne pre každého dobrovoľníka zvlášť; konečná hodnota uvádzaná v tabuľke predstavuje aritmetický priemer všetkých pozbieraných hodnôt. Tá sa nakoniec porovná s údajom uvedeným na etikete.

Ak boli zistené a deklarované hodnoty rovnaké alebo sme zistili dokonca vyššiu hodnotu, prípravok si od nás odniesol dobré hodnotenie. V opačnom prípade odišiel prípravok s čiastkovou nedostatočnou, ktorou sa výrazne limitovalo aj celkové hodnotenie.

UVA ochranný faktor

Meranie UVA ochranného faktora sme robili v súlade s normou ISO 24443:2012 a na rozdiel od predchádzajúcej skúšky prebiehalo v umelých, laboratórnych podmienkach bez zapojenia dobrovoľníkov. Metóda vychádza z predpokladu, že ochranné zložky opaľovacieho krému po kontakte s UV žiarením zmenia svoje vlastnosti. Pomocou spektrofotometra sa pri doštičkách pokrytých vrstvou opaľovacieho prípravku meria priechodnosť UV lúčov.

Pri hodnotení sme vychádzali z rovnakého odporúčania ako pri predchádzajúcej skúške. V súlade s ním by sa mal so zvyšujúcim ochranným slnečným faktorom zvyšovať aj UVA ochranný faktor, ktorý by mal dosahovať aspoň tretinovú hodnotu ochrany proti UVB žiareniu.

• Počas skúšky je doštička ožiarená definovanou dávkou UV svetla, ktoré simuluje slnečné žiarenie.
• K samotnému meraniu dochádza vždy pred a po ožiarení doštičky.
• Výpočet stupňa ochrany pred UVA lúčmi docielime výpočtom z oboch nameraných hodnôt.

Aby prípravok uspel, musela hodnota UVA ochranného faktora dosahovať najmenej jednu tretinu deklarovaného ochranného slnečného faktora. Ak výsledok merania spĺňal európske odporúčania, dostal od nás prípravok dobré hodnotenie. V opačnom prípade odišiel s čiastkovou nedostatočnou, ktorou sa výrazne limitovalo aj celkové hodnotenie.

Použitie v praxi

Po hodnotení laboratória sa testovaným prípravkom pozreli na zúbok aj bežní používatelia. Konkrétne 30 žien všetkých vekových kategórií, ktoré subjektívne hodnotili ich kozmetické vlastnosti. Testovanie prebiehalo s fľaštičkami bez etikiet, aby sa predišlo hodnoteniu na základe preferencií konkrétnej značky. Prípravky si ženy nanášali na oblasť predlaktia.

Známky potom jednotlivým výrobkom rozdávali podľa toho, ako ľahko sa dávkujú, nanášajú a vstrebávajú, nakoľko po ich použití zostáva pokožka lepkavá, mastná či s bielymi, horšie roztierateľným škvrnami. Ich subjektívnemu hodnoteniu neunikla ani vôňa a konzistencia. Svoje dojmy potom zaniesli do troj- až deväťbodovej škály, podľa ktorej rozdávali známky. Po otestovaní konkrétneho prípravku sa vždy vyjadrovali k tomu, či by si výrobok samy zakúpili.

Nežiaduce látky

Zloženie prípravkov sme hodnotili podľa zoznamu ingrediencií povinne uvádzaných v takzvanom INCI liste, ktorý sa najčastejšie nachádza na zadnej strane obalu, škatuľky alebo v príbalovom letáku, a pátrali sme po možných nežiaducich látkach – endokrinných disruptoroch, vonných zložkách butylfenyl metylpropional a HICC alebo látke cyklopentasiloxan (D5).

• Endokrinné disruptory: zložky používané v kozmetike, ktoré môžu mať z dlhodobého hľadiska negatívny vplyv na prirodzené fungovanie hormonálneho systému.
• Syntetická zlúčenina butylfenyl metylpropional: látka patriaca na zoznam 26 alergénov, ktorú Európska komisia v roku 2016 zhodnotila v oblasti kozmetických prípravkov ako potenciálne nebezpečnú a dráždivú.
• HICC (hydroxyizohexyl 3-cyklohexén karboxaldehyd): vonná zložka, ktorú plánuje Európska komisia od roku 2021 zakázať. Spolu s jej používaním v kozmetických výrobkoch sa totiž v posledných rokoch objavuje čím ďalej tým viac prípadov alergických reakcií.
• Cyklopentasiloxan (D5): zlúčenina, ktorá je Európskou komisiou považovaná za rizikovú, ak je použitá v prípravku – spreji. Pri aplikácii totiž môže dôjsť k nadmernému vystaveniu tejto látke, nežiaducemu vdýchnutiu a hromadeniu v organizme.

Ak majú opaľovacie prípravky z tohto pohľadu zloženie čisté, odnášajú si veľmi dobré hodnotenie. V opačnom prípade odchádzajú so zníženou čiastkovou známkou, ktorá sa premietla aj do celkového hodnotenia.

Vplyv na životné prostredie

Najnovšie navyše ingrediencie uvedené v INCI liste posudzujeme taktiež z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Zaujíma vás prečo? Z dostupných štúdií totiž vyplýva, že najväčšie riziko negatívneho dopadu na vodný svet spočíva v toxicite látok, ich zlej rozložiteľnosti, tendencii ukladať sa v organizmoch, zamedzení rastu fytoplanktónu alebo bielení koralov. A zatiaľ čo niektoré zo zložiek sú voči životnému prostrediu relatívne ohľaduplné, iné, ako napríklad niektoré UV filtre, ho môžu výrazne narušovať.

V súčasnosti sa negatívnym dopadom UV filtrov na prírodu zaoberá iba Nordic Ecolabel. Ide o organizáciu, ktorá si kladie za cieľ naučiť spotrebiteľa vyberať si tovar aj služby práve s ohľadom na životné prostredie. Pri vyhodnocovaní šetrnosti UV filtrov nám preto ako odrazový mostík poslúžili výsledky ich výskumu. V spolupráci s odborníkmi sme následne 30 UV filtrov, ktorých použitie v kozmetike povoľuje Európska komisia, roztriedili do troch skupín podľa miery negatívneho dopadu na prírodu.

Je však potrebné zdôrazniť, že práve UV filtre sú látky, ktoré nás pred škodlivým UV žiarením chránia. Našou snahou tak rozhodne nebolo varovať vás pred nimi, ale poukázať na to, že časť z nich je k prírode relatívne šetrná, zatiaľ čo iné jej môžu škodiť.

V rámci skúšky vplyvu na životné prostredie sme v zložení pátrali aj po ďalších látkach, ktoré môžu vodné prostredie narušiť či ohroziť. Medzi ne patria konzervačné činidlá, BHT, EDTA, cyklohexasiloxan, cyklometikon, parabény a alergény. Ak sme v zložení na niektoré menej šetrné UV filtre či ďalšie látky narazili, znížili sme prípravku hodnotenie.

Údaje na obale

Skontrolovali sme, či sú na etiketách uvedené povinné informácie, značenia a upozornenia, ktoré presne stanovujú európske odporúčania o účinnosti prostriedkov na ochranu proti slnečnému žiareniu z 22. septembra 2006 a európske nariadenia č. 1223/2009 o kozmetických prípravkoch. Tie si kladú za úlohu chrániť spotrebiteľov a zabezpečiť, aby boli všetky kozmetické prípravky na trhu bezpečné. Ak sme na etikete narazili v tomto ohľade na nejasné alebo zavádzajúce tvrdenie, znížili sme prípravku čiastkové hodnotenia.

Text „Ako testujeme“ zobrazuje najnovší testovací program. „Ako testujeme“ pre výrobky testované podľa starších testovacích programov nájdete v príslušnom článku s testom.