So suchom môžu bojovať obce aj jednotlivci

Obsah říjnového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 10/2020 Obsah říjnového dTestu

Publikované v časopise 6/2020

Sucho sa v Českej republike stále prehlbuje a podľa niektorých odborníkov je súčasná epizóda (trvajúca od roku 2015) zatiaľ najhoršia za posledných 500 rokov. Spolok Živá voda z.s. sa snaží zvrátiť dlhodobé sucho pomocou miestnych opatrení, ktoré pomôžu navrátiť krajine prirodzenú schopnosť zadržiavať vodu. Pred dvoma rokmi úspešne dokončil štúdiu uskutočniteľnosti v okolí obce Zdoňov na Broumovsku, dnes ponúka pomoc aj ďalším obciam v rámci projektu Živá krajina. Na príčiny vysúšania krajiny a možnosti nápravy sme sa opýtali predsedu spolku a člena Výboru pre Krajinu, vodu a biodiverzitu pri Rade vlády pre trvalo udržateľný rozvoj Jiřího Malíka.

Problém súčasného sucha býva často spájaný s dlhodobým odvodňovaním českej krajiny. Čo bol podľa vás najväčší zásah do jej prirodzenej podoby?

Prirodzená podoba českej krajiny bol stredoeurópsky listnatý prales v nížinách a stredných polohách a malé tajgovo-tundrové pásma na vrcholkoch najvyšších hôr. Bezlesie bola minimálne anomália. Dnes z pôvodných lesov ostali len omrvinky a bezlesie v podobe poľnohospodárskej krajiny je normou, ktorú dokonca obdivujeme a máme pre ňu názov kultúrna krajina.

Ekologickým faktom je, že kultúrna krajina je nenormálna a vychýlená z prírodnej rovnováhy. Preto je tiež vysoko zraniteľná. Pôvodne lesnatá krajina by ani v dnešných klimatických zmenách veľmi pravdepodobne nemala zásadný problém. Len čo však človek začal rúbať na pre poľnohospodárske a stavebné účely, začal tým krajinu vysušovať. Lesov čím tým ďalej viac ubúdalo a oslaboval sa malý vodný cyklus, začala byť suchá a pribudli prudšie povodne.

Čo považujete za najväčší problém dnešnej podoby krajiny?

Súčasný stav krajiny má niekoľko základných problémov, ktorých účinky sa navzájom umocňujú a sucho tak podporujú. Prvým problémom je skutočnosť, že máme málo lesov a majú zlú štruktúru. Ide hlavne o úplne neprirodzenú monokultúru smreku, ktorá navyše pôdu vysušuje a neinjektuje vodu z povrchu do podzemia. Preto ubúda podzemná pitná voda. V našich lesoch chýbajú melioračné a spevňujúce, teda primárne listnaté dreviny. Lesy tak dramaticky stratili schopnosť pútať vodu oproti časom pred začiatkom poľnohospodárstva.

Aký veľký vplyv má na sucho priemyselné poľnohospodárstvo?

To predstavuje celkom zásadný problém. Priemyselné poľnohospodárstvo s príliš veľkými lánmi a ich chemizácia paradoxne ničia pôdny život, hoci práve on je nevyhnutnou základňou a výrobným nástrojom poľnohospodárov. Drastický pokles pôdneho života prudko znížil úrodnosť pôdy a schopnosť zadržiavať vodu. Pôda predtým zadržiavala až 350 litrov na meter štvorcový. Súčasné hodnoty v poľnohospodárskej pôde sa pohybujú okolo 40 litrov, čo je zúfalo málo. Retencia vody v ornej pôde je na historickom minime a na nemalých plochách ornicu úplne strácame. Ďalším efektom veľkých lánov je, že chýbajú medze. To vedie k zníženiu rozmanitosti krajiny a zníženiu počtu tak rastlinných, ako aj živočíšnych druhov. Odolnosť krajiny sa oslabuje a pôda tak ešte viac podlieha veternej aj vodnej erózii.


O nevhodnosti rozsiahlych polí s jedinou plodinou sa hovorí už mnoho rokov…

Táto skutočnosť je ďalším kľúčovým efektom, ktorý zvyšuje sucho. Nielenže zmizli prirodzené údolia s lúkami a mokrade, ale okrem toho boli rozorané, narovnané, zahĺbené a opevnené tisíce kilometrov drobných vodných tokov. Bohužiaľ tomu neunikli ani stredné a veľké toky. Tým boli vysušené aj veľké nivy, ktoré v čase sucha podporovali vodnosť toku.

Neblahý vplyv na vysušenie nív majú aj priehrady, ktoré síce obmedzili povodne pod nimi na nulu, lenže rozliv najmä jarných vôd do nivy lúk sú prirodzeným a vysoko potrebným efektom, ktorý zásobuje krajinu vodou. Absencia tohto efektu stavbou veľkej priehradnej hrádze tak v dlhšom horizonte vedie k vysušovaniu desiatok kilometrov lúh pod priehradou.

Tento problém umocňuje systematické odvodnenie poľnohospodárskej pôdy podzemnými potrubnými systémami – ide o takzvané meliorácie a melioračné priekopy. Tie považujem za posledný a úplne zásadný klinec do rakvy pre vodnosť českej krajiny. Uvádza sa, že v Českej republike je odvodnený milión hektárov poľnohospodárskej pôdy, ale reálne číslo bude ešte vyššie. Príroda prevŕtaná rúrkami odvádza obrovské množstvá vody. Prejavuje sa to najmä v jarnom období, keď nám z takto upravených území odteká väčšina ročného objemu vody v priebehu niekoľkých týždňov. To celkom zásadne podporuje vysychanie krajiny a ešte viac zvyšuje rýchlosť nástupu povodní.

Štát chce riešiť situáciu stavbou nových priehrad. Vnímate to ako dobré riešenie a vhodnú kombináciu s krajinou smerom k lepšiemu zadržiavaniu vody?

ČHMÚ odhaduje, že počas ďalších cca 30 rokov klesne v priemere vodnosť tokov o 25 až 50 %. To bude znamenať, že cez letné obdobie môžu vysychať celé rieky. Tento trend je už jasne vidieť. Ak sa sucho bude prehlbovať a pokračovať viac rokov, čo sa už opäť deje, je jasné, že priehrady sucho v žiadnej jeho podobe neriešia a nevyriešia. Dokonca to vidím tak, že obrovské financie rádovo v stovkách miliónov do nového betónu hrádzí sú peniaze vyhodené z okna, ktoré budú chýbať na skutočné riešenie, ktoré leží v celoplošnej obnove retencie vody v krajine.

Čo považujete za optimálne riešenie súčasnej situácie?

Jedinou cestou je náročná obnova vodného režimu v celej ČR. Z našej krajiny sa desiatkami tisíc drobných opatrení musí opäť stať huba, ktorá pri dažďoch nasaje vodu a bude ju pomaly vypúšťať v období sucha. Len táto komplexná náprava krajiny umožní návrat vodnosti tokov a tým aj obnovu funkčnosti existujúcich priehrad. Mám na mysli najmä ich primárne využitie na pitné účely, pretože pitná voda pre polovicu obyvateľov ČR sa odoberá z priehrad. Tým je zároveň povedané, že kanál Dunaj-Odra-Labe, ktorý je v súčasnosti prezentovaný aj ako nástroj boja proti suchu, nebude mať žiadny vplyv na zadržiavanie vody v krajine. Len hrozí, že ČR vyhodí z okna viac ako 22 miliárd eur.

Čo môže pre zlepšenie urobiť človek vlastniaci záhradu?

Je nutné vopred povedať, že síce môžete urobiť nejaké opatrenia, ale vo výsledku navzájom nezladenie opatrení jednotlivcov nemôže nejako zásadne podporiť zadržiavanie vody a obmedziť sucho už preto, že záhrady predstavujú len 2 % rozlohy štátu. Riešiť sucho celoplošne by mal najmä štát napríklad finančnou podporou poľnohospodárov. A to nielen jednorazovo pri budovaní jednotlivých opatrení, ale aj pri ich dlhodobej starostlivosti o ne. To je úplne zásadné.

Jednotlivec teda nemôže situáciu nijako ovplyvniť?

Ale áno. Aj vlastníci záhrad môžu pomôcť chladeniu mikroklímy a zadržiavaniu vody. Odporúčam napríklad nekosiť na anglický trávnik. Dlhšie traviny, kríky aj stromy zadržiavajú aj horizontálne zrážky a zvyšujú tieň, čím chladia krajinu. Ďalej je skvelé udržiavať kvetnaté lúky alebo ostrovčeky trávnatých plôch ponechať raz za čas nepokosené pre dokončenie vývoja niektorých druhov hmyzu, najmä čoraz viac miznúcich motýľov. Môžete zadržiavať dažďovú vodu zo striech na zálievku záhrady a stromov. A, samozrejme, sadiť stromy a kríky, najlepšie aj jedlé pre zvýšenie potravinovej sebestačnosti. Môžete zatrávniť strechy na objektoch. Naopak, varujem pred živelnou stavbou tôní, rybníčkov, úpravou tokov a podobne. Toto je naozaj nutné riadiť systematicky.

Aké sú orientačné náklady na takéto individuálne opatrenia?

Prekvapivo veľmi nízke. S dažďovou vodou vám pomôže štát, nekosením ušetríte, ak prejdete na kosu, je to nielen lacné, ale aj zdravé. Tým, že ušetríte život hmyzu, zároveň podporíte opelenie svojich stromov a kvetov na pozemku. Výsadba stromov je o niečo finančne náročnejšia a najviac nákladná je pochopiteľne zelená strecha.

Mal by ste odporúčanie, čo môžu urobiť v rámci svojho rozpočtu menšie obce?

Najmä malé obce, ktoré často ležia v najdôležitejších pramenných oblastiach, majú s naším modelom jedinečnú šancu napraviť krajinu v ich okolí či dokonca vnútri zástavby. Bezplatne sme preto začali ponúkať naše skúsenosti a znalosti pre lokálnych koordinátorov, ktorých obec môže nominovať. V rámci projektu Spoločne proti suchu, podporeného Open Society Fund v programe Actice Citizen Fund, zabezpečujeme pre nich aj prvú vlnu zaškolenia zadarmo a dodanie projektu v bezplatnom počítačovom programe QGIS. Výsledkom ich práce bude na nimi vybraných povodiach štúdia uskutočniteľnosti komplexnej nápravy krajiny a návrh zmeny poľnohospodárstva a štruktúry krajiny, ktorá zaistí zníženie erózie a riziká povodní a vygeneruje zvýšené zadržiavanie vody na celom riešenom území.

Je projekt obnovy krajiny pre malé obce finančne dostupný?

Náklady na štúdiu realizovateľnosti, ktorá je už skoro hotovým projektom obnovy krajiny, nepresahujú pre územie s rozlohou 20 km2 7 500 €. Štúdiu je možné navyše financovať hneď z niekoľkých dotácií. Žiadateľom realizácie projektu nemusí byť len samotná obec, ale môže ísť aj o mimovládnu organizáciu. Ak dosiahne stavebné povolenie, môže požiadať o dotáciu z Operačného programu životného prostredia, ktorý dotuje všetky opatrenia s výnimkou rybníkov až do výšky 100 %. Je to pre malé obce historicky prvá možnosť reálne a za minimum financií dosiahnuť potrebnú nápravu krajiny.

Môže mať drobná aktivita mnohých obcí a ľudí významný vplyv na celkovú hydrologickú situáciu v ČR?

Síce ide o relatívne drobné zmeny, ale objem prác v krajine plánujeme obrovský. Bude to mať úspech jedine vtedy, ak bude práca systémová, komplexná a veľmi dobre koordinovaná na potrebných miestach na celej ploche našej krajiny.

Ako sa prejaví lokálne meandrovanie potokov alebo stavba jazierok na celkovom stave vody v lokalite?

Ak by sa na celom území Českej republiky urobilo minimalistické zadržiavanie vody podľa Modelu Zdoňov, dostaneme celkovo objem vody rovnajúci sa objemu desiatich priehrad Orlíka. Ďalších desať Orlíkov potenciálneho navýšenia obmedzovačov vody leží v doposiaľ utuženej poľnohospodárskej pôde. Môžeme tak dostať v priebehu pätnástich až dvadsiatich rokov do našej krajiny minimálne dvakrát viac vody, než je objem všetkých 165 priehrad Českej republiky. Spočítali sme, že by to malo stáť zhruba 55 až 185 miliónov eur.


Prihlásiť