Časté otázky: Najčastejšie chyby pri praní

Obsah říjnového vydání

Aktuální číslo časopisu dTest 10/2018 Obsah říjnového vydání

Vydané: 29.6.2017    Publikované v časopise 7/2017

V čom robia spotrebitelia pri praní najčastejšie chyby a ako sa im vyhnúť? Pýtali sme sa odborníka z Textilného skúšobného ústavu v Brne a expertov z Technickej univerzity v Liberci.

Čo môžeme spôsobiť nevhodne zvoleným pracím prostriedkom?

Ing. Petr Nasadil, Technický skúšobný ústav: Hlavný problém môže byť ten, že prášok bude vlastne len soľ a nič nevyperie. Problematické môžu byť prášky na bielu bielizeň, ktoré sa dosť často dotujú opticky zjasňujúcimi prostriedkami vo veľkých dávkach (aby bola bielizeň biela a ešte belšia). V extréme to môže spôsobiť žlté či zelenkasté škvrny. Problémy to môže pôsobiť aj pri farebnej bielizni, zviditeľnia sa napríklad lomy na bielizni a podobne. Takže voľba „prášok na farebné len na farebné“ je určite správna. Dôležité je pozrieť sa aj na dávkovanie. Málokto to v obchode skúma, no prášky sa môžu dávkovaním dosť líšiť, a ak by si človek prepočítal hmotnosť balenia na počet pracích dávok, možno by sa nestačil čudovať, koľko soli sa dá do škatule napchať, aby to balenie bolo naozaj veľké a „výhodné“.

prof. Ing. Jakub Wiener, Ph.D., Katedra materiálového inžinierstva, TU Liberec: Enzymatické pracie prostriedky nie sú vhodné na prírodný hodváb a vlnu, enzýmy totiž nerozoznajú špinu a vlákno, príliš penivé prášky môžu zasa spôsobiť prienik peny do elektroniky a poničiť práčku.

Ing. Pavla Těšinová, Ph.D., Katedra hodnotenia textílií, TU Liberec: Predovšetkým pri takzvanom funkčnom oblečení je dôležité, aby sa do plákania nepridávala aviváž. Aviváž sa na štruktúru textílie nanesie ako veľmi tenká vrstva. Kanáliky vlákien a póry membrán strácajú svoju funkciu a je v podstate nemožné aviváž úplne odstrániť alebo vyprať, najmä z kompaktných miest vnútri textílie.

doc. Ing. Michal Vik, Ph.D., Katedra materiálového inžinierstva, TU Liberec: Nevhodne zvoleným pracím prostriedkom a s tým súvisiacich technológií (teplota, čas prania, množstvo vody a ďalšie) si môžeme spôsobiť dermatózy a ďalšie typy alergií. Platí tu niekoľko jednoduchých pravidiel. Čím nižšia teplota, tým nižšia účinnosť pracích prostriedkov, a preto je nutné dať väčšie množstvo. Čím kratší čas samotného prania, tým menej času má prací prostriedok na uvoľnenie špiny z povrchu materiálu. Menšie množstvo oplachovacej vody vedie k tomu, že kvôli koncentračnému spádu má špina tendenciu sa spätne usadiť na materiál (ak sa použije málo oplachovacej vody, „nasýti“ sa špinou a tá môže zostať aj na oblečení − pozn. red.). To však automaticky neznamená, že by sme mali všetko prať na najvyššej teplote, minimálne tri hodiny a namiesto obvyklých 50 − 60 litrov spotrebovať možno 120 až 200 litrov.

Nesprávnym postupom a nevhodným pracím prostriedkom môžeme poškodiť aj samotnú bielizeň. Hodnotenie tohto faktora je zvyčajne súčasťou porovnávacích testov pracích prostriedkov. Typickým prejavom je vytváranie uzlíkov a plstnatenie. Tu je však nutné uviesť, že nie vždy sú tieto vzhľadové chyby spôsobené samotným praním, ale veľmi často aj nevhodnými alebo nestálymi finálnymi úpravami výrobkov. Moja osobná skúsenosť je taká, že na spomínanú kvalitu finálnych úprav sa kladie menší dôraz, pretože sa predpokladá, že mnoho odevov je skôr tovarom krátkodobej spotreby. Preto nie je žiadnou výnimkou, že luxusný výrobok renomovanej firmy kúpený v obchodnej zóne niektorej zo svetových metropol za vysokú cenu môže byť po prvom praní znehodnotený.

Posledný, nie menej závažný problém súvisí s dopadmi prania v domácnostiach na životné prostredie. Je nutné si uvedomiť, že súčasný „eko“ trend prania pri nízkych teplotách 30 − 40 °C nie je, nadnesene povedané, nič iné ako oplachovanie vo vlažnej vode. Aby bol proces prania aspoň sčasti účinný, je nutné používať vyššiu koncentráciu tenzidov. Tie po ukončení prania prechádzajú do odpadových vôd, ktoré síce väčšinou nevidíme, to však neznamená, že spolu s ďalšími balastnými látkami nezaťažujú životné prostredie. Vzniká tak filozofická otázka: Čo je v konečnom dôsledku pre životné prostredie výhodnejšie? Nízka teplota, keď je nutné používať veľké množstvo pracieho prostriedku, alebo vyššia teplota, keď síce narastie spotreba energie, no možno použiť menšie množstvo pracieho prostriedku? Proti prípadnej námietke, že väčšina výrobcov dnes na svojich výrobkoch udáva pranie pri nízkych teplotách, je nutné povedať, že to do značnej miery súvisí práve s dopadmi výroby na kvalitu, respektíve množstvo odpadových vôd a podobne.

Čo sa týka najčastejších chýb pri voľbe pracieho prostriedku, možno povedať, že chybou je napríklad voľba univerzálneho pracieho prostriedku na sýtejšie farebné odtiene. Tu dochádza k vyššej migrácii farbív a ich zvýšenému premývaniu. Už spomínané optické rozjasňovacie prostriedky sú často opisované ako systémy zvyšujúce „brilantnosť“, čo vedie k chybnej interpretácii, že vďaka nim môžeme „oživiť“ farby. Opak je pravdou; typicky pri žltých až červených odtieňoch dochádza pri použití rozjasňovačov, naopak, k zníženiu sýtosti a výrobok môže pôsobiť spraným dojmom.

Akých najčastejších chýb sa ľudia dopúšťajú pri používaní pracieho prostriedku?

Ing. Petr Nasadil: Pracie prostriedky by sa dali rozdeliť na tie pre domácnosti a na profesionálne, pre práčovne. K tým sa spotrebitelia až tak veľmi nedostanú a bývajú drahé. Podľa mojej skúsenosti sa však oplatia, pretože veľmi dobre perú. Pre veľké priemyselné práčky sa totiž používajú dávkovacie systémy a práčovňa si „skladá“ prací kúpeľ podľa typu bielizne, ktorú práve perie, a jej znečistenia. Takže dávkuje viac enzýmu, viac tenzidu, presne podľa potreby, aby jej zákazníci dostali čistú bielizeň. Už tu je vidieť princíp, ktorý má zmysel. Doma si nasypete ten istý prášok na všetky typy bielizne, inú možnosť v podstate nemáte.

prof. Ing. Jakub Wiener, Ph.D.: Jeden prášok na všetko je málo, univerzálnosť je vždy na úkor niečoho − ceny, pracej účinnosti, poškodzovania vlákien a podobne. Veľmi časté je predávkovanie pracieho prostriedku, nesprávne použitie vo vzťahu k tvrdosti vody či nevhodné dávkovanie. Pri praní pri nízkej teplote je chybou nerozpustiť prací prášok vopred vo vode.

Ing. Pavla Těšinová, Ph.D.: Optimálne dávkovanie pracieho prostriedku je dôležité, nie je však ľahké odhadnúť správny pomer množstva bielizne a vody. Ak je pracieho prostriedku v kúpeli málo, povrchovo aktívnych látok nie je dostatok a niektoré nečistoty sa môžu znovu usadiť na textíliách. Príliš veľké množstvo pracieho prostriedku zas zvyšuje penivosť, ktorá by pri praní v bubnovej práčke nemala byť príliš veľká. Nemusí potom dôjsť k správnemu namočenie povrchu, a teda k efektívnemu odstráneniu nečistôt.

doc. Ing. Michal Vik, Ph.D.: Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že obvykle ide o reťazec chýb, pretože špičkové pracie prostriedky renomovaných výrobcov sú optimalizované na široké rozpätie teplôt a podmienok. Medzi najčastejšie chyby zvyčajne patrí nákup lacných či zlacnených pracích prostriedkov menej známych výrobcov, vyznačujúcich sa predovšetkým veľkým objemom predávaného balenia.


Prihlásiť