Časté otázky: Rastlinná mlieka

Obsah zářijového vydání

Aktuální číslo časopisu dTest 9/2018 Obsah zářijového vydání

Vydané: 2.3.2017    Publikované v časopise 3/2017

Sú rastlinné „mlieka“ zdravšie ako tie živočíšne? Ktoré je pre človeka najlepšie? Tieto a ďalšie otázky sme položili popredným slovenských odborníkom na výživu.

Stretávate sa s mýtmi v súvislosti s rastlinným alebo „ozajstným“ mliekom?

Ing. Hana Střítecká, Ph.D., nutričná terapeutka, Zdravá potravina, z. s.: Veľmi často sa objavujú informácie, že klasické mlieko zahlieňuje alebo že dokonca odvápňuje kosti, čo je nezmysel. Na druhú stranu, o tých rastlinných sa hovorí, že sú výborným zdrojom bielkovín. Za zdroj však nápoj rozhodne nemôžeme považovať.

PharmDr. Margit Slimáková, špecialistka na zdravotnú prevenciu a výživu: Tým najväčším mýtom je zdravotná prospešnosť sójového mlieka a sóje všeobecne. Sója obsahuje fytáty, ktoré obmedzujú využitie minerálnych látok, antinutričné látky, ktoré obmedzujú vstrebávanie bielkovín, goitrogény, ktoré potláčajú funkciu štítnej žľazy a fytoestrogény, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvňovať funkciu pohlavných hormónov. Využiteľnosť živín zo sóje sa zlepšuje fermentáciou, ale sójové mlieko nepatrí k fermentovaných sójovým produktom, a preto ho vôbec neodporúčam.

Ing. Ivan Mach, CSc., Prezident Aliancie výživových poradcov ČR: Myslím, že najčastejšie rozšíreným mýtom je, že takzvané rastlinné „mlieka“ môžu vo výžive nutrične plne nahradiť mlieko kravské, kozie, ovčie a podobne. Aj keď patrí medzi takzvané náhradky, môžu nanajvýš spestriť jedálniček, prípadne ponúknuť neplnohodnotnú alternatívu naozajstného mlieka osobám, ktoré neznášajú buď mliečnu bielkovinu, alebo mliečny cukor (laktózu).

Ing. Anna Jermářová, nezávislá konzultantka výživy: Príklad mýtu je, že mlieko zahlieňuje. Najviac to hovoria lekári. Pri rastlinných náhradách ma napadá mýtus, že sójové mlieko je zdravým variantom kravského mlieka. Nie je.

Eliška Selinger, Česká vegánska spoločnosť: Okolo oboch typov „mlieka“ panuje veľa mýtov. Čo sa týka „mlieka“ rastlinného, ľudia od neho niekedy očakávajú rovnaké výživové parametre ako od mlieka živočíšneho, čo úplne neplatí. O živočíšnom mlieku sa často hovorí, že je jediným zdrojom vápnika. Ten však obsahujú aj mnohé rastlinné potraviny a zvlášť sa pridáva aj do niektorých rastlinných mliek. Bežným mýtom tiež je, že mlieko zahlieňuje. Tento efekt doteraz nepreukázala žiadna seriózna štúdia, avšak niektorí jednotlivci so zdravotnými problémami sa s tým po konzumácii mlieka stretávajú. V tomto prípade sa môže jednať buď o nepríliš častú alergiu na mliečne bielkoviny, alebo o intoleranciu laktózy, čo je v zásade bežný stav pre všetky cicavce aj pre väčšinu ľudstva (najmä vo vyššom veku). Stráviť väčšie množstvo mlieka totiž po odstavení dieťaťa vie len asi tretina ľudí, ku ktorej však patrí aj väčšina európskej populácie. Aj u nás určitá časť populácie nedisponuje perzistenciou laktázy (enzýmu na trávenie laktózy), a teda ani schopnosťou štiepiť mlieko.

V čom vidíte výhodu nahradzovania bežného mlieka rastlinným vo výžive?

láhev mléka

Ing. Hana Střítecká, Ph.D.: Podľa mňa to výhoda rozhodne nie je, ak je človek zdravý, je zbytočné mlieko nahrádzať. Tieto náhrady sú jednak veľmi drahé a pre naše telo bude podstatne prospešnejšie, keď zjeme hrsť mandlí alebo si pomelieme mak ako súčasť pokrmu, než piť tieto nápoje. Sójový nápoj ako nefermentovaný výrobok predstavuje pre nás Stredoeurópanov významný alergén a v ňom obsiahnutá bielkovina je horšie stráviteľná. Pokiaľ si niekto do kávy namiesto normálneho mlieka dáva sójové, je to podľa môjho názoru skôr moderný trend, ktorý nemá opodstatnenie, pokiaľ je človek zdravý.

PharmDr. Margit Slimáková: Rastlinné „mlieka“ sú fajn riešením pre jednotlivcov s alergiou na mliečnu bielkovinu a intoleranciou mliečneho cukru - laktózy. Sú riešením aj pre vegetariánov a vegánov odmietajúcich mliečne produkty z etických dôvodov. Pre všetkých ostatných môžu byť zaujímavým spestrením jedálnička, a to výživovo aj chuťovo.

Ing. Ivan Mach, CSc.: Môžu slúžiť na spestrenie jedálnička a nahrádzať mlieko pri alergiách. Všeobecne ale nepovažujem úplnú náhradu kravského mlieka za jeho rastlinné náhradky za výhodnú. Ich konzumácia však môže pomôcť pri ovplyvňovaní príjmu takzvaného alimentárneho cholesterolu tam, kde sa hladina v tele vymkla prirodzenej fyziologickej regulácii.

Ing. Anna Jermářová, nezávislá konzultantka výživy: Niektorí ľudia, a nie je ich málo, trpia intoleranciou mliečnej bielkoviny (príp. laktózy). Rastlinné „mlieka“ tento problém riešia.

Eliška Selinger, Česká vegánska spoločnosť: Z čisto zdravotných dôvodov by mali rastlinné mlieko preferovať osoby s alergiou (rádovo jednotky percent) a s neznášanlivosťou laktózy (odhady hovoria o desatine až pätine populácie). Výhodou rastlinných nápojov je fakt, že niektoré druhy týchto mliek sú obohatené nielen vápnikom, ale aj ďalšími látkami - takže ide o pohodlný spôsob, ako si tieto živiny zaistiť. Ďalším dôvodom môže byť chuťová pestrosť. Rastlinných „mliek“ existuje niekoľko druhov - ryžové, sójové, mandľové, kokosové, ovsené, špaldové a iné. Každé má trochu inú chuť aj kulinárske vlastnosti. Z etických dôvodov ich preferujú tí, ktorí vidia, že rastlinná výroba je o niečo šetrnejšia k životnému prostrediu aj ku zvieratám samotným. Chov hovädzieho dobytka totiž prispieva k zmene klímy. Súčasťou štandardného postupu výroby mlieka je každoročné oplodnenie dojnice, pôrod a následné odobratie teľaťa, takže matka aj teľa sú vystavené stresu.

Pokiaľ nebudeme brať do úvahy individuálne alergie, ktoré z rastlinných mliek vám pripadá najvhodnejšie?

Ing. Hana Střítecká, Ph.D.: Makový nápoj. Ten môže hlavne pri osobách úplne vylučujúcich akékoľvek mliečne výrobky poslúžiť ako alternatívny zdroj vápnika. Ostatné sú v obsahu živín de facto rovnaké, takže skôr záleží na preferencii chuti. Skôr by som neodporučila sójový nápoj, pre jeho možné vyvolanie alergie.

PharmDr. Margit Slimáková: Výživovo najzaujímavejšie je asi makové mlieko a za najchutnejší považujem rastlinný nápoj z kešu orechov. Výživovo najvhodnejšie je pripravovať si akékoľvek rastlinné nápoje doma. Oriešky a semienka možno aj kombinovať podľa chuti a nápoj dochucovať napríklad sušenými datľami, štipkou soli alebo vanilkou.

Ing. Ivan Mach, CSc.: Pri podobných „spestrujúcich“ náhradkách, ktoré nemáme zase tak často v našom jedálničku, by som skôr hodnotil ich chuťové vlastnosti, tie sú ale individuálne. Ďalej by som pri výrobkoch sledoval obsah cudzorodých, teda pomocných technologických látok ako sú konzervačné látky a farbivá. Mnoho ľudí, ktorí si rastlinné mlieka obľúbili, si ich už radšej vyrábajú podomácky, aby sa tejto záťaži, opakovane zistenej napríklad pri maku ošetreného pesticídmi, vyhli.

Ing. Anna Jermářová, nezávislá konzultantka výživy: Jednoznačne kokosové „mlieko“.

Komu by ste rastlinné mlieko odporučili?

Ing. Hana Střítecká, Ph.D.: Tieto náhrady možno využiť pri alergii na mliečnu bielkovinu, ak je nutne potrebné piť niečo ako mlieko. Pri intolerancii laktózy je lepšie konzumovať fermentované mliečne výrobky, skôr než nahrádzať mlieko rastlinným nápojom. Dnes sú už pomerne dobre dostupné bezlaktózové mlieka či mliečne výrobky.

PharmDr. Margit Slimáková: Samozrejme jednotlivcom, ktorí zo zdravotných alebo etických dôvodov nemôžu piť kravské mlieko. Pre kohokoľvek ďalšieho na spestrenie jedálnička, najmä ak nekonzumuje orechy a semienka. Pre športovcov ako základ pri tvorbe výživných kokteilov namiesto vysoko priemyselne upravovaných športových nápojov.

Ing. Ivan Mach, CSc.: Každému, kto si k nemu nejako vytvoril svoju cestu, komu nielen chutí, ale robí aj „dobre“. Pozitívne vnímanie chuti totiž znamená istú formu odmeny pre mozog, to znamená, že telo nám oznámilo, že mu potravina robí fyziologicky dobre. Ako výživový poradca nerád odporúčam konkrétne potraviny, pretože viem, že to, čo chutí a robí dobre mne, môže niekto iný z najrôznejších dôvodov odmietať. Ľudia by sa mali skôr učiť z tej obrovskej ponuky sami vyberať vhodné potraviny podľa individuálnych potrieb a pocitov, nie podľa odporúčania, a už vôbec nie podľa takzvaných všeobecných výživových odporúčaní.

Ing. Anna Jermářová, nezávislá konzultantka výživy: Kokosové „mlieko“ každému, kto zvládne jeho špecifickú chuť. Využitie má mnohostranné - na varenie, do smoothie, do kávy ...

Eliška Selinger, Česká vegánska spoločnosť: Osobám, ktorým nerobí dobre laktóza, alergikom a tiež všetkým, ktorí sa nechcú podieľať na environmentálnych problémoch spojených s kravským mliekom (emisie skleníkových plynov, vysoká spotreba vody, odlesňovanie kvôli pestovaniu krmív, produkcia znečistenia a pod.) A na eticky problematickom mliečnom priemysle (preťažovanie dojníc, materská frustrácia, zabíjanie dojníc aj ich teliat na bitúnkoch).


Prihlásiť