Pri cicavcoch býva obvyklé, že po čase laktácie strácajú enzýmy dôležité na trávenie mlieka. U človeka je všetko inak − pijeme mlieko do konca života, a preto o schopnosť jeho trávenia neprichádzame. V krajinách, kde sa tradične konzumuje mlieko, napríklad v tých severských (alebo aj v Španielsku, ktoré je, čo sa týka spotreby medzi európskymi krajinami, na piatom mieste), nie je mliečna neznášanlivosť bežná. A naopak, v niektorých oblastiach Afriky alebo Ázie sa vyskytuje oveľa viac. Ľudské telo sa skrátka adaptuje na prostredie aj stravu.
Neznášanlivosť laktózy a alergia
Podľa typu a stupňa neznášanlivosti je niekedy možné konzumovať aspoň niektoré mliečne výrobky, napríklad syry alebo jogurty. Tie obsahujú menej laktózy a zároveň pomáhajú vytvárať enzýmy potrebné na jej trávenie.
Kým je neznášanlivosť laktózy spôsobená absenciou či nedostatkom niektorých enzýmov a často sú s ňou spojené stravovacie problémy, ako je nadúvanie, hnačka alebo plynatosť, pri alergii vyvoláva konzumácia laktózy neadekvátne imunitnú reakciu s ekzémami, vyrážkami, opuchom úst a pier a pod. Neznášanlivosť býva častejšia pri dospelých osobách a umožňuje príjem potravín s nižším obsahom laktózy. Alergia sa vyskytuje už v ranom veku a jediným riešením je úplné vylúčenie mlieka a mliečnych výrobkov zo stravy.
Nakŕmi nás mlieko? Áno.
Mlieko je svojimi vlastnosťami prispôsobené mláďatám cicavcov, preto je vysoko výživné. To kravské je bohaté na tuky aj laktózu, obsahom bielkovín sa takmer vyrovná mäsu. Je zdrojom draslíka, horčíka, sodíka, vápnika, vitamínov A, D a B. Pri konzumácii mlieka neexistuje vekové obmedzenie. Vysoký obsah živín aj značné množstvo vápnika prospievajú v každom veku.
Zvyšuje mlieko cholesterol? Nie.
Nikdy nebolo preukázané, že by plnotučné mlieko nebolo vhodné pre osoby s vysokými hladinami cholesterolu. Tým sa síce často odporúča obmedziť spotrebu nasýtených tukov živočíšneho pôvodu, mlieko však riziko kardiovaskulárnych problémov nezvyšuje. Kyselina olejová, konjugovaná linolová kyselina alebo iné prospešné tuky, ktoré obsahuje, hladinu cholesterolu, naopak, znižujú. Peptidy v mlieku zas znižujú krvný tlak.
Časť cholesterolu v krvi nepochádza zo stravy, vyrába ju priamo naše telo. Jeho hodnoty majú genetický pôvod, neovplyvniteľný príjmom mlieka. Ak prestanete kvôli tomu mlieko konzumovať, zbytočne sa ochudobníte o nevyhnutné živiny, ktoré obsahuje.
Chráni mlieko pred chorobami? Áno.
Podľa Svetovej nadácie pre výskum rakoviny (WCRF) chráni mlieko proti rakovine hrubého čreva a konečníka, ktoré patria k ochoreniam spojeným so stravovacími návykmi. U tých, ktorí pravidelne pijú mlieko, sa v menšej miere vyskytuje tiež obezita. To však platí len pre mlieko, nie pre mliečne výrobky typu maslo alebo tučné syry. Isté vedecké poznatky tiež ukazujú, že konzumácia mlieka môže znížiť o 10 % riziko metabolického syndrómu. Všetky tieto účinky sú úzko späté so zložením mlieka a najmä s obsahom vápnika v ňom.
Prospieva odstredené mlieko zdraviu? Rozhodne neškodí.
Pri odstreďovaní mlieka dochádza k odstráneniu mliečneho tuku a zníženiu obsahu vitamínov A a D rozpustných v tukoch. Preto niektorí výrobcovia do odstredeného mlieka vitamíny pridávajú, aby túto stratu kompenzovali. Na druhej strane má odstredené mlieko o 3 – 4 % vyšší obsah vápnika.
Možno kombinovať mlieko s ovocnými šťavami? Áno.
Kombinácia pomarančového džúsu a mlieka na raňajky je skvelou voľbou. Kvôli kyslosti šťavy sa síce mlieko môže zraziť, k tomu však nevyhnutne dôjde najneskôr v žalúdku, kde je prostredie oveľa kyslejšie. Ide o prirodzené trávenie, ktoré nemení nutričné vlastnosti mlieka.
Pomáha mlieko pri otravách?
Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Veľmi záleží na type jedu alebo požitej látky. Niekedy môže v takejto situácii mlieko aj uškodiť. Preto je dôležité ihneď zavolať záchranku.
