Hovorí sa, že najlepšia bryndza je tá májová. Napriek tomu sme test bryndze pripravili v zimných mesiacoch. Chceli sme totiž vedieť, akú kvalitu nám bryndza ponúka v neideálnom období. Do laboratória sme poslali desiatku syrov rôzneho pôvodu. Sedem slovenských, dve české a jednu poľskú. Všetky vzorky sme nakúpili v našich obchodoch.
Skúšky pátrali po základných kvalitatívnych znakoch − obsahu tuku, sušiny a ovčieho syra, ktorý je pre bryndzu typický. Zaujímali sme sa o mikroorganizmy, ktoré v bryndze žijú, a samozrejme sme syry ochutnali.
V Českej republike neexistujú požiadavky na minimálny podiel ovčieho syra v bryndzi. Všetky výsledky preto boli vyhovujúce, ak zodpovedali deklaráciám na obaloch. Bohužiaľ, narazili sme aj na tri bryndze, ktoré v skutočnosti obsahovali menej ovčieho syra, než koľko sľubovala etiketa.
Zaujímavé výsledky prinieslo počítanie mikróbov. Hľadali sme nežiaduce baktérie Escherichia coli a Listeria monocytogenes a potom sme zisťovali množstvo baktérií mliečneho kvasenia. Tie sú, naopak, prospešné a našli by sme medzi nimi aj niektoré probiotické druhy. Nežiaduce mikróby sme nenašli. Zistené počty baktérií mliečneho kvasenia nás, naopak, príjemne prekvapili. V jednom grame bryndze sme ich totiž napočítali až desiatky biliónov − s podobným množstvom sme sa zatiaľ pri iných fermentovaných potravinách nestretli.
SEO: Otestovali sme desať bryndzí. Skontrolovali sme, koľko obsahujú ovčieho syra, ochutnali ich a pozreli sa do bryndzového mikrosveta.