Z histórie klamania zákazníkov

Obsah květnového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 5/2018 Obsah květnového dTestu

Vydané: 1.3.2018    Publikované v časopise 3/2018

Oveľa skôr, než sa spotrebitelia začali združovať a brániť organizovane, snažili sa vzťahy medzi nimi a predajcami regulovať panovníci, no aj profesijné cechy, ktoré tak chránili svoju česť. Starosť o zákazníkov bola nutnosťou, pretože o nich nikto nechcel prísť. No ani v stredoveku neboli výnimkou snahy o klamanie klientov, ktoré boli postihované riadnymi trestami.

V časoch, keď neexistovali účtenky, potvrdenia a faktúry, mohlo byť zárukou obchodu len čestné slovo. Predajca ručil za to, že jeho tovar nie je kradnutý. Zodpovednosť za nedostatky sa neriešila. Len pri koňoch platilo, že ak sa u zvieraťa do troch dní prejavila dýchavičnosť alebo presilenie, museli byť zákazníkovi vrátené peniaze. Pri nehnuteľnosti ručil predávajúci za to, že má právo ju predať.

V roku 1579 boli vydané Práva mestské Kráľovstva českého, ktoré zabezpečovali jednotné pravidlá a výklady pre mestské súdy. Stali sa tak zárukou rovnakého posudzovania záväzkov predávajúcich a zákazníkov v rôznych mestách. Na ich dodržiavanie dohliadal panovník v osobe svojich úradníkov. Mestskí konšeli sa tak starali o férovosť trhov, stanovovali na nich ceny potravín a tovarov každodennej potreby, dohliadali na remeselníkov a obchodníkov, na kvalitu tovaru. Preverovanie hmotnosti a mier nebola jednoduchá úloha. V rôznych krajinách sa používali rozličné miery a ani náš lakeť nebol vo všetkých mestách pražských rovnaký. Porovnaniu pomáhali aj mestské váhy, ktoré boli v čase trhov voľne prístupné. V pražských krčmách bol zase úradný žajdlík s klincom v úlohe rysky, kde si hosť mohol premerať, či mu bolo poctivo naliate. Kto švindľoval a mal žajdlík odlišný od povinnej normy, dostal pokutu. Pravidelné problémy boli s pekármi a mäsiarmi. Ceny ich výrobkov, stanovené richtármi a konšelmi, zostávali rovnaké, no náklady na suroviny rástli, snažili sa teda ušetriť na úkor kupujúcich.

Za klamanie do Vltavy

V honbe za ziskami boli obchodníci vynaliezaví. Maslo nastavovali lojom, rozklepané korenie chlebovou kôrou, soľ vápnom alebo vosk hrachom, zdochnuté lososy farbili krvou iných rýb a podobne. Preto na trhoch hliadkovali aj miestni odborní majstri, prezerali tovar a ten nekvalitný zabavovali. Konšelom pri práci na trhu asistovali pisár, dráb a richtár, ktorý mal právo zatýkať. Kto sa jeho konaniu bránil, mohol zaplatiť hrdlom alebo odseknutím ruky. Rozhodoval však len o malých priestupkoch, zatiaľ čo tie vážnejšie súdili mocipáni. Odvolať sa proti ich trestom na súde bolo síce možné, no dosť drahé. Zlé závažia a miery boli zabavené a zakopané pod šibenicu, horší však bol po istý čas trest pre podvádzajúceho hriešnika v Prahe − kat ho ponoril v železnom koši do studenej Vltavy, nech bolo ročné obdobie akákoľvek, a navyše mu bola uložená peňažná pokuta. Máme o tom svedectvo z doby panovania Rudolfa II., ktorému na férovosti obchodovania zjavne záležalo.

Cechy, ktoré začali vznikať v 14. storočí, postupne v kontrole remeselnej výroby a vydávania príslušných nariadení nahrádzali mestskú správu. Ich cieľom bola aj ochrana pred novoprichádzajúcou konkurenciou odinakiaľ, preto považovali udržanie svojej kvality za obranu vlastnej cti a imidž v očiach zákazníkov. V čase veľkých epidémií, keď nebolo dosť pracovných síl a ceny stúpali, boli spotrebitelia chránení pred nekontrolovaným zdražovaním zvláštnymi cenovými sadzobníkmi. Remeselníkom bolo zakázané sa na cenách tajne dohovárať.

Aj v tomto čase boli mäsiari a pekári pod prísnym dohľadom. Kontrolovala sa predovšetkým múka, ktorá sa pri výrobe chleba používala, no aj miera a váha predávaného chleba, v Prahe dvakrát až trikrát týždenne. Ak chlieb nezodpovedal normám, bol rozdaný chudobným. Bochníky niesli povinnú známku výrobného cechu. Pri mäse bola dôležitá zdravotná neškodnosť a hmotnosť. Keď previerkou neprešlo, bolo odvezené do chudobinca. Ani ostatný tovar neunikal kontrole. Slad sa skúmal vždy pred jeho zvarením s chmeľom. Kožuchy nesmeli byť šité z uhynutých zvierat a bolo zakázané ponúkať namiesto zlata pozlátené kovy.

So zánikom cechov a vznikom voľných živností v 19. storočí vznikli nové pravidlá, postupne sa vyvíjali a ďalej vyvíjajú. V súčasnosti sa môžeme oprieť predovšetkým o prepracovaný zákon o ochrane spotrebiteľa a občiansky zákonník. A ak nemáte vo svojich právach jasno alebo riešite nejaký spor s obchodníkom, môžete sa s dôverou obrátiť na dTest a našich právnych poradcov.


Prihlásiť