Udržateľnosť spotrebiteľského správania

Obsah májového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 5/2022 Obsah májového dTestu

Publikované v časopise 2/2022

Udržateľná spotreba patrí k veľkým témam v súčasnosti, jej riešenie je však beh na veľmi dlhú trať. Pracujú na ňom štáty aj nadnárodné celky, mimovládne organizácie, najrôznejšie zoskupenia aj angažovaní jednotlivci. Každý z nás môže svojím každodenným správaním prispieť k ochrane planéty, jej zdrojov a života, ktorý je od nich závislý. Zo všetkých strán sa na nás neustále valia informácie o tom, čo a ako máme, alebo nemáme robiť. Aký je výsledok a nakoľko si občania jednotlivých krajín osvojili návyky, ktorými môžu účinne podporiť udržateľnosť?

Odpovede hľadal rozsiahly výskum o udržateľnosti spotrebiteľského správania a vnímaní otázok udržateľnosti v bežnom živote, ktorý sa robil v Európe a Kanade v druhej polovici roku 2021. Podieľali sa na ňom medzinárodné asociácie Euroconsumers, ICRT (International Consumer Research & Testing) a BEUC (Bureau Européen Unions de Consommateurs) aj spotrebiteľské organizácie zo 14 krajín (Belgicka, Českej republiky, Dánska, Francúzska, Talianska, Kanady, Nemecka, Holandska, Portugalska, Ruska, Slovinska, Veľkej Británie a Španielska) vrátane dTestu.

Udržateľnosť bola na účely tohto výskumu definovaná ako uspokojovanie spotrebiteľských potrieb tak, aby sa zachovala rovnováha vo všetkých oblastiach životného prostredia, spoločnosti aj hospodárstva bez toho, aby to obmedzilo šance budúcich generácií plnohodnotne napĺňať svoje vlastné potreby.

Projekt sa uskutočnil v dvoch fázach. Najskôr vytvorili pracovný nástroj – škálu na identifikáciu priorít a porovnávanie udržateľnosti spotrebiteľského správania (CSBI, Consumer Sustainable Behaviour Index). Na tomto základe vznikol dotazník na zisťovanie postojov a správania obyvateľov naprieč krajinami. V druhej časti prebehol dotazníkový prieskum spotrebiteľov a komplexné spracovanie získaných údajov.

Objektívny odborný index

Prvej fázy sa zúčastnilo 39 odborníkov na problematiku udržateľnosti z jednotlivých krajín, ktorí pôsobia v rôznych oblastiach, napríklad, akademici, pracovníci verejného sektora, členovia think-tankov aj aktivisti. Spolu s výskumnými tímami stanovili päť kľúčových oblastí: potraviny a stravovanie, cestovanie a mobilita, voda a energie v domácnosti, nákup nepotravinových produktov a služieb, hospodárenie s odpadmi. V rámci nich identifikovali päť užitočných návykov, alebo typov správania, ktoré prispievajú k udržateľnosti a zoradili ich od najdôležitejších po najmenej dôležité. Spomínajú množstvo oblastí, ktorým sa často venujeme na stránkach dTestu, zaoberá sa nimi aj veľa spotrebiteľských organizácií, napríklad, opravy výrobkov namiesto nákupu nových, uprednostňovanie sezónnych a miestnych potravín pred dovážanými a pestovanými v umelých podmienkach, šetrenie energiami a vodou. Iné body vyžadujú väčšie odhodlanie a rozhodnutie zmeniť zabehnutý stereotyp fungovania a zvyklosti, napríklad, odklon od živočíšnych bielkovín, život bez súkromného automobilu, celkové obmedzenie vlastnej spotreby.

Tieto oblasti a jednotlivé body boli zapracované do spomínaného indexu CSBI tak, aby účinne vypovedal o udržateľnosti spotrebiteľských návykov. Dotazník teda obsahuje otázky, ktoré zisťujú, nakoľko respondent dodržuje istú prax, akú úlohu jej pripisuje vo svojom živote aj na dosiahnutie spoločných dlhodobých výsledkov, ako sa cíti byť informovaný o dôležitosti konkrétnych otázok a spôsobov ekologického správania, či je pre neho dôležité brať na takéto záležitosti ohľad a čo mu bráni správať sa zodpovedne. Na to všetko odpovedalo celkovo 14 817 respondentov zo 14 krajín, z toho 1 002 tvorilo reprezentatívnu vzorku obyvateľov Českej republiky vo veku od 18 do 74 rokov. Všetky odpovede boli hodnotené podľa CSBI a spätne porovnané s názormi spolupracujúcich expertov.

Nikto nie je dokonalý

Z výsledkov vyplýva, že celkovo sú ekologicky najzodpovednejší spotrebitelia z Rakúska, Francúzska, Slovinska, Nemecka a Španielska. Priemer tvorili Taliansko, Belgicko, Holandsko a Portugalsko. Podpriemerne, podľa CSBI, dbajú na udržateľnosť respondenti z Kanady, Českej republiky, Dánska a Ruska.

Zásadným poznatkom je tá skutočnosť, že aj krajiny s najlepším skóre majú ďaleko od dokonalosti. Umiestnenie sa určuje v porovnaní s priemerom.

Najdôležitejšou premennou, určujúcou výsledky naprieč krajinami, bol vek respondentov. V rámci českých odpovedí dosiahli najvyššie skóre všeobecne ženy vo veku 55 rokov a viac (51 zo 100 bodov), najnižší priemer mali muži do 55 rokov (46 bodov).

Odborníci verzus spotrebitelia

Názory na dôležitosť jednotlivých oblastí na dosiahnutie udržateľnosti sa pozoruhodne líšili u odborníkov a respondentov, rozdiel bol aj medzi jednotlivými krajinami. Najviac sa vnímanie spotrebiteľov odlišuje od predstavy odborníkov v otázke odpadov. Dôvodom môže byť skutočnosť, že odpady patria v ostatných rokoch k veľmi častým globálnym témam, zameriavajú sa na ne rôzne hojne propagované a komentované európske nariadenia, triedenie odpadov v bežnom živote vyzerá celkom jednoducho a mnohí spotrebitelia sa oň pravidelne snažia.

Priority českých respondentov v oblasti udržateľného správania sa príliš nelíšia od priemeru, ale výraznejšie sa rozchádzajú s názorom expertov. Hospodárenie s odpadmi je podľa Čechov najdôležitejšie, ale pre odborníkov je najmenej podstatné. Cestovanie a mobilitu kladieme všeobecne na predposledné miesto, zatiaľ čo pre znalcov je to druhý najdôležitejší sektor a len 19 % našich respondentov s nimi súhlasí. Napríklad vlastníctvo automobilu je pre účastníkov výskumu z Česka natoľko štandardné, že nutnosť zbaviť sa súkromného vozidla považuje za veľmi dôležitú pre udržateľnosť len necelá pätina.

Podpriemernosť českých výsledkov

Potraviny a stravovanie v súvislosti s udržateľnosťou riešia českí spotrebitelia len podpriemerne a skoro polovica považuje prechod na stravu rastlinného pôvodu za nedôležitú, zatiaľ čo podľa indexu ide o úplne primárnu záležitosť. Menej ako 1 % českých respondentov sa označilo za vegánov a 1 % za vegetariánov, pritom 57 % sa konzumáciu živočíšnych produktov nesnaží aktívne obmedzovať. Necelá štvrtina sa snaží maximálne znížiť plytvanie jedlom, no menej ako desatina na to skoro vôbec nemyslí. Za najväčšiu prekážku udržateľného stravovania považujú opýtaní z Čiech hlavne vysoké ceny potravín (51 %) a nedostatočný výber udržateľných výrobkov (17 %).

V porovnaní postojov k udržateľnej mobilite sa názory českých respondentov pohybujú v priemere výskumu so 47 bodmi zo 100. Len 21 % ľudí sa v bežnom živote presúva prevažne pešo, na bicykli, alebo hromadnou dopravou a 42 % sa aktívne snaží obmedziť lietanie. Meniť svoje zvyky na prospech zodpovednejšieho prístupu im bráni, podľa odpovedí, nedokonalá infraštruktúra a nedostatočné možnosti dopravy (34 %), vyššie náklady (32 %) a časová náročnosť iných prístupov (26 %).

Spotrebe vody a energií v domácnosti sa tiež venujeme podpriemerne. Iba 17 % českých účastníkov uviedlo, že budova, v ktorej bývajú, má veľmi dobrú tepelnú izoláciu. Dvaja ľudia zo sto vôbec nešetria energiami a sedem zo sto sa o to snaží len málo. Ako dôvod uvádzali respondenti najčastejšie vysokú cenu úprav alebo opatrení, ktoré by im umožnili šetriť (45 %) a nedostatočnú infraštruktúru aj služby (29 %). Pätine chýbajú informácie o tom, ako postupovať, alebo aké sú alternatívy (21 %).

Správať sa zodpovedne k prírode pri nákupe nepotravinového tovaru a služieb je pre Čechov najmenej zmysluplné. Napriek tomu sa viac ako polovica (52 %) respondentov snaží kupovať kvalitné výrobky s dlhou životnosťou a možnosťou opráv a 13 % ľudí sa vedome usiluje o zníženie nadmernej spotreby. Iba 12 % o tom premýšľa málo, alebo ich to vôbec nezaujíma. Medzi brzdy uvedomelého prístupu patria podľa respondentov vysoké náklady, pre takmer pätinu je ponuka udržateľných produktov nedostatočná, ako problém vnímajú aj mobilitu, alebo možnosti recyklácie.

Zodpovedné hospodárenie s odpadmi a obmedzenie ich množstva síce českí respondenti považujú za hlavný spôsob ochrany planéty, ale iba menej ako tretina (30 %) používa výrobky opakovane a dlhodobo až do úplného konca ich životnosti, iba desatina ich dáva pri poruche opraviť, aby sa nevyhodili predčasne. Takmer polovica Čechov v prieskume považuje za hlavnú prekážku svojich snáh obmedziť odpad a recyklovať nedostatočné infraštruktúrne riešenia a služby odpadového hospodárstva. Skoro pätina sa sťažuje na malý výber udržateľného tovaru a 17 % chýba dostatok relevantných informácií.

Informovanosť je dôležitá, ale sama o sebe nestačí

Výsledky prieskumu ukázali, že čím lepšie sa spotrebitelia zo zúčastnených krajín cítia byť informovaní o udržateľnosti svojho správania v konkrétnej oblasti, a čím väčšiu dôležitosť tomu pripisujú na ochranu životného prostredia a života na Zemi, tým viac sa snažia dodržiavať odporúčané ekologické postupy. Napriek tomu existuje rozdiel medzi presvedčením o udržateľnosti vlastných návykov a jeho hodnotením podľa kritérií CSBI. Stredne až veľmi dobre informovaných sa cíti byť 88 % českých respondentov, 52 % je presvedčených o udržateľnosti svojho spotrebiteľského správania, 42 % sa domnieva, že sa správa celkom ekologicky, ale napriek tomu ich spotrebiteľské správanie dosahuje podľa indexu maximálne 48 zo 100 bodov.

Medzi často spomínanými problémami vo výskume boli vysoké ceny, malá ponuka, nedostatočná infraštruktúra, alebo nízka úroveň služieb. Vytváranie optimálnych podmienok na rozvoj systematicky udržateľnej spotreby je v kompetencii výrobcov, podnikateľov, zákonodarcov a komunálnych samospráv. Výsledky výskumu naznačujú, že ak budú mať spotrebitelia lepšie možnosti na ekologicky zodpovedný život, bude stúpať aj skóre na škále CSBI. Svoju úlohu v tom majú všetci zástupcovia spotrebiteľského reťazca.


Prihlásiť