Je váš šatník fér?

Obsah květnového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 5/2020 Obsah květnového dTestu

Publikované v časopise 5/2020

Premýšľali ste niekedy nad tým, kto vyrábal oblečenie, ktoré máte práve na sebe? Za akých podmienok pracoval? Chceli by ste vedieť, aký je pôvod vašich odevov? Potom sa zoznámte s konceptom fair wear, čiže spravodlivej módy.

Cieľom konceptu spravodlivej módy je zlepšiť podmienky pracovníkov v odevnom priemysle. Iniciatíva sa snaží podporovať právo zamestnancov na bezpečné, dôstojné a riadne platené zamestnanie. Nezisková organizácia Fair Wear Foundation (FWF) sa zameriava predovšetkým na výrobné procesy, ako sú strih, rez a šitie odevov, topánok, kabeliek a podobného tovaru. Okrem nej celosvetovo pôsobí niekoľko ďalších iniciatív, napríklad Clean Clothes Campaign (Kampaň za čisté oblečenie) alebo Éthique sur l'Etiqueta (Etika na etikete).

Zaujímavé fakty

  • Zhruba 60 – 70 % fair wear produkcie pochádza z Číny. Na výrobe sa tu podieľa 735 tovární.
  • Od roku 2012 Fair Wear Foundation riešila v Číne 51 sťažností na pracovné podmienky. Organizácia neustále pracuje na zvyšovaní povedomia zamestnancov o ich právach.
  • V Európe pôsobí Fair Wear Foundation od roku 2004 (Severné Macedónsko), respektíve 2006 (Rumunsko a Bulharsko). Celkovo je v týchto krajinách 147 fair wear tovární.
  • V Barme majú zamestnanci ročne nárok na 10 dní dovolenky, vo Vietname je to o 4 dni viac.
  • Odhaduje sa, že rozdiel v mzdách mužov a žien v Indii je 34 %. Textilný a odevný priemysel tu zamestnáva okolo 45 miliónov ľudí.

Aký je rozdiel medzi fair wear a fair trade, o ktorom sme písali vo februárovom čísle? Kým fair trade sa zameriava na farmára v rozvojovom svete, a teda napr. na pestovanie bavlny a jej predaj za zodpovedajúcu cenu, fair wear ide vo výrobnom reťazci o krok ďalej. V strede záujmu sú pracovné podmienky tých, ktorí bavlnu spracúvajú na finálny produkt. Pôvod bavlny ani spôsob jej pestovania nie je v hľadáčiku spravodlivej módy.

Datovať presné začiatky hnutia fair wear nie je ľahké. V posledných rokoch získala väčšiu pozornosť napríklad kampaň proti spoločnostiam Nike a Adidas pred futbalovým šampionátom v roku 2018. Jeden z vizuálov ukazoval mladú ženu z juhovýchodnej Ázie s heslom „Cristiano Ronaldo, ty ma síce nepoznáš, ale ja teba áno. Šila som tvoje tričko.“ Cieľom bolo upozorniť na to, že zatiaľ čo financie investované do športu a športovcov rastú, ľudia, ktorí šijú ich dresy, nedostávajú často ani minimálnu mzdu.

Mzdy zamestnancov sú často sotva 2 – 4 % celkovej ceny výrobku, ktorý kupujete. Na cene sa ďalej podieľa napr. cena látky, doprava, reklama, nájomné obchodu a pod. Nemožno však tvrdiť, že drahšie oblečenie je automaticky vyrobené v lepších a spravodlivejších podmienkach. Vzťah výslednej ceny odevu a ceny odvedenej práce sa rôzni.

Malé krôčiky k lepším zajtrajškom

Za najväčší míľnik v boji za férový šatník môžeme považovať vznik organizácie Fair Wear Foundation v roku 1999, keď holandský odborový zväz spolu s Kampaňou za čisté oblečenie spojili svoje sily s cieľom zlepšiť pracovné podmienky v odevnom priemysle. To, čo sa začalo ako projekt štyroch holandských spoločností, postupne prerástlo vo Fair Wear Foundation vrátane nezameniteľného červeného štítku kvality pôvodu.

V súčasnosti organizácia spolupracuje so zhruba 130 odevnými značkami, ktoré sa zaviazali, že budú produkovať férovejšie oblečenie. Medzi zapojenými značkami sú väčšie firmy s korporátnou zodpovednosťou, ale aj malé začínajúce spoločnosti. Pre zapojenie nie je kľúčové, aby spoločnosti boli perfektné v oblasti férovej módy, ale to, aby mali vôľu sa zlepšovať. Každá značka tak vstupuje do spolupráce s inou skúsenosťou a Fair Wear Foundation všetkým pomáha vytvoriť praktický plán následných krokov k lepším a spravodlivejším podmienkam výroby. Snaha je posúvať sa z roka na rok ďalej a zlepšovať pracovné podmienky, pri ktorých odevy vznikajú.

Organizácia je v bezprostrednom kontakte s továrňami, zamestnaneckými odbormi, mimovládnymi organizáciami a vládami z krajín Ázie, Európy a Afriky, kde sa oblečenie vyrába. Spoločne hľadajú odpovede na pálčivé otázky a nové spravodlivejšie riešenie v dodávateľských reťazcoch módy.

 

Základné princípy fair wear

  • Slobodná voľba zamestnania
  • Nediskriminácia v zamestnaní (s ohľadom napr. na rasu, farbu pleti, pohlavie, náboženstvo, politické názory, členstvo v odboroch, národnosť, pôvod či hendikepy)
  • Zákaz detskej práce a otroctva
  • Sloboda združovať sa a právo na kolektívne vyjednávanie
  • Minimálna mzda
  • Rozumné pracovné hodiny (napr. nie viac ako 48 hodín týždenne, nie viac ako 12 hodín nadčasov týždenne a minimálne 1 deň voľna po každých siedmich odpracovaných dňoch)
  • Zdravé a bezpečné pracovné podmienky
  • Právne záväzné pracovné vzťahy

Tragické skúsenosti

Väčšina pozornosti organizácie Fair Wear Foundation smeruje predovšetkým do jedenástich prioritných krajín: Bangladéša, Barmy, Bulharska, Číny, Indie, Indonézie, Rumunska, Severného Macedónska, Turecka, Tuniska a Vietnamu, ktoré sú najväčšími producentmi v odevnom priemysle. Každá z týchto krajín bojuje s trochu inými problémami a nedostatkami, čo sa týka dodržiavania základných ľudských práv pri výrobe odevov.

Čína, najväčší dodávateľ v odevnom priemysle na svete vrátane fair wear produkcie, síce robí pokroky v oblasti pracovnej dokumentácie, zdravia a bezpečnosti na pracovisku, stále však zostáva veľký priestor na zlepšenie. Hlavným problémom sú mzdy pod úrovňou minima stanoveného zákonom či neplatené nadčasy. Dôvodom je fakt, že zamestnanci sú väčšinou platení nie hodinovo, ale podľa vyrobených kusov, čo neberie množstvo odpracovaných nadčasov do úvahy.

Druhým najväčším exportérom odevov na svete je Bangladéš so zhruba 7 tisíckami tovární po celej krajine. V roku 2012 obletela celý svet správa o požiari v textilnej továrni Tazeer Group, nasledovaná ďalšou tragickou udalosťou v roku 2013 − zrútením budovy Rana Plaza na predmestí Dháka. Udalosti si vyžiadali približne tisíc obetí a pritiahli k pracovným podmienkam v krajine veľkú pozornosť. V reakcii na to sa zvýšila snaha o zlepšenie pracovných podmienok v Bangladéši.

Podľa pravidelných auditov organizácie Fair Wear Foundation urobil Bangladéš niekoľko krôčikov dopredu, stále tu však pretrváva niekoľko veľkých problémov. Jedným z nich sú nedobrovoľné nadčasy, chabý dialóg medzi vedením a zamestnancami či mzdy pod životnou úrovňou. Zamestnanci na mnohých miestach stále nemajú možnosť združovať sa do odborov, pokrivkáva rodová rovnoprávnosť a dobre na tom nie je ani bezpečnosť stavieb. Práve posledné dva spomínané body (násilie na základe pohlavia a bezpečnosť budov) sú hlavnými témami, s ktorými Fair Wear Foundation v krajine pracuje a snaží sa ich vylepšiť.

Ako spoznať férovú módu?

Spolupráca medzi Fair Wear Foundation a jej členmi je založená na kódexe s ôsmimi pravidlami, ktoré priamo vychádzajú z dohôd Medzinárodnej organizácie práce a zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Pokiaľ je teda tovar označený certifikáciou Fair Wear Foundation, ide o známku toho, že bol vyrobený v súlade s pracovnoprávnymi štandardmi a predpismi, ktoré stanovuje medzinárodné právo. Certifikačná známka používaná od roku 2013 však nedeklaruje, že je tovar 100 % férový. Použitie známky je však pozorne sledované a na svojich výrobkoch ju môžu mať len tí, u ktorých je minimálne 90 % dodávateľov pod dohľadom Fair Wear Foundation.

Aby ste si mohli overiť, či a do akej miery je daný produkt vyrobený v dôstojných pracovných podmienkach, vykonáva Fair Wear Foundation pravidelne niekoľko druhov kontrol, ktorých výsledky môžete nájsť na jej webe. Kontroly prebiehajú tak na úrovni jednotlivých značiek, ako aj v zapojených továrňach a medzi konkrétnymi zamestnancami. To umožňuje vytvoriť si celkom reálny obraz o skutočnom stave pracovných podmienok.

K tomu, aby hnutie za férovú módu bolo úspešné, je potrebné, aby sa doň zapojili aj ďalší aktéri − predovšetkým odevní lídri − a stalo sa vskutku masovým. Prvým krokom môže byť aj to, že sa o pôvod svojho šatníka začne zaujímať každý spotrebiteľ.


Prihlásiť