Vzhľadom na veľmi úzke využitie nedá sa na rýchlovarných kanviciach veľa testovať, teda aspoň z praktického hľadiska. V laboratóriu sme zmerali rýchlosť uvarenia jedného litra a minimálneho množstva vody, ďalej dĺžku prevárania a posúdili sme tiež efektivitu filtra vodného kameňa. Potom sme nechali odborníkov ohodnotiť jednoduchosť ovládania, kvalitu spracovania, spotrebu elektrickej energie, hlučnosť prístroja a bezpečnosť. Séria bezpečnostných skúšok zahŕňala elektrickú, teplotnú a chemickú bezpečnosť a ešte niekoľko ďalších špeciálnych skúšok. Konkrétne výsledky sa dočítate v platenej verzii článku.
Pri hodnotení ovládania sme sledovali, ako ľahko sa kanvica plní, či je napríklad nevyhnutné otvárať vrchnák, alebo sa môže jednoducho naplniť cez „zobáčik“. Niektoré kanvice sú vybavené pre pohodlné otváranie vrchnáka tlačidlom, avšak nie všetky fungujú stopercentne a vrchnák celkom neotvoria. Ďalej sme známkovali pohodlnosť uchopenia kanvice a manipuláciu s ňou - tam väčšinou žiadne problémy neboli. Pri hodnotení jednoduchosti nalievania sme zistili, že pri zlom tesnení vrchnáka voda pri niektorých kanviciach nekontrolovane vyteká nielen zobáčikom, ale aj spod vrchnáka. Pri skúškach čistenia sa zase ukázalo, že niektoré kanvice sa problematicky čistia vnútri, pretože majú úzke hrdlo alebo ťažko prístupné miesta.
Overovanie elektrickej bezpečnosti neodhalilo žiadne problémy, pri overovaní teplotnej bezpečnosti sme však niekoľko pochybení odhalili. Pri niektorých kanviciach sme v okolí tlačidla na otváranie vrchnáka, spínacieho tlačidla, alebo držadla namerali 68,75 ba dokonca 80 °C. Pri overovaní chemickej bezpečnosti sme kanvice, respektíve vodu, ktorá sa v nich uvarila, dali v laboratóriu otestovať. Testovali sme prítomnosť polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH), spomaľovačov horenia, ťažkých kovov a bisfenolu A. Hoci sme vo vode nejaké látky našli, išlo o tak malé množstvá, že o ch zdravotnom riziku nemôže byť reč. Namerané hodnoty sa pohybovali hlboko pod limitmi EÚ pre pitnú vodu.
Prevarenú vodu zo všetkých kanvíc sme preto dali v laboratóriu preveriť chuťovým testom. Ochutnávka prebiehala tzv. trojuholníkovou metódou, pri ktorej každý člen dostal vždy tri kalíšky s uvarenou vodou a mal rozpoznať, ktorý sa od ostatných líši. Vzorky obsahovali vodu uvarenú v testovanej kanvici a vodu uvarenú v skle. Pri siedmich z celkovo 18 testovaných kanvíc väčšina ochutnávačov cítila nepríjemný plastový zápach a príchuť. O ktoré kanvice ide, sa dočítate v platenej verzii článku.