PFAS je skupina viac ako 4 700 per- a polyfluórovaných organických zlúčenín vyrobených človekom. Na ich uhlíkových reťazcoch sú mimoriadne pevnou chemickou väzbou viazané atómy fluóru. PFAS sú preto veľmi chemicky aj tepelne odolné, odpudzujú mastnotu aj vodu. Vďaka (nielen) týmto vlastnostiam sa PFAS zhruba od 50. rokov minulého storočia začali masívne využívať v rôznych priemyselných odvetviach aj spotrebnom tovare. Najskôr sa uplatnili ako súčasť nepriľnavých povrchov, ako je teflón, neskôr sa rozšírili do hasiacich prostriedkov. V súčasnosti sa využívajú aj pri výrobe nepremokavých textílií (najznámejší je goratex), alebo jednorazových papierových obalov na pokrmy. Objaviť sa môžu aj v kozmetike, farbách a mazivách, nábytku, kobercoch a mnohých ďalších priemyselných produktoch.
Výhodné, lenže iba zdanlivo
Vysoká chemická odolnosť je zároveň odvrátenou stranou týchto technologicky výhodných zlúčenín. Spojenie uhlíka a fluóru je také stabilné a odolné, že PFAS prakticky bez zmeny kolujú životným prostredím a šíria sa do jeho rôznych častí. Vrátane tiel živočíchov aj ľudí, kde sa postupne hromadia.
Šírenie PFAS prebieha mnohými spôsobmi – priamo priemyselnou výrobou, cez odpad a následne vodou, prachom aj vzduchom, alebo potravinovým reťazcom. Uvoľňujú sa z výrobkov, ktoré ich obsahujú, a roznášať sa môžu aj recykláciou takéhoto tovaru. Prítomnosť PFAS v ľudskom tele potvrdili výskumy, napríklad európska biomonitoringová štúdia HBM4EU, alebo tuzemský monitoring realizovaný Štátnym zdravotným ústavom v rokoch 2019 až 2020.
Všadeprítomnosť večných chemikálií ilustruje aj test rýb zo švajčiarskych vôd. Vlani na jeseň ho robila tamojšia televízna stanica SRF. Celkovo 17 rôznych druhov rýb z jazier, riek aj fariem z celého Švajčiarska testovali na prítomnosť PFAS. Našli sa vo všetkých vzorkách. Dve ryby pritom obsahovali viac PFAS, ako povoľujú predpisy EÚ. V časti z nich však boli hladiny len nízke. Test pritom ukázal zaujímavý trend – v mestských oblastiach s väčším vplyvom človeka je možné sledovať viac PFAS ako v odľahlejších lokalitách. Možno si vybavujete, že aj my sme nedávno pátrali po týchto látkach v teste mrazených morských rýb (dTest 12/2023). Našťastie, vtedy sme žiadne problémy s prítomnosťou PFAS neodhalili.
PFAS a ich vplyv na zdravie
Niektoré látky zo skupiny PFAS sú spojené s mnohými nežiaducimi vplyvmi a komplikáciami pre ľudské zdravie a považujú sa za toxické. Zároveň doteraz neboli preštudované všetky tieto zlúčeniny. Podľa Európskej agentúry pre životné prostredie (EEA) môže intenzívnejšie vystavenie látkam PFAS zvyšovať riziko ochorenia štítnej žľazy, negatívne pôsobiť na imunitný a endokrinný systém, pečeň, plodnosť či prenatálny vývin detí. Diskutuje sa tiež o potenciálnom vplyve na niektoré druhy rakoviny. Počas tehotenstva sa večné chemikálie prenášajú z matky na dieťa. Dôsledkom môže byť nízka pôrodná váha detí, alebo ich znížená reakcia na očkovanie.
Problematická je predovšetkým skutočnosť, že PFAS sa v prírode hromadia, a preto sa postupne akumulujú aj v ľudskom tele. Eventuálny negatívny vplyv je teda skôr chronický a založený na dlhodobom pôsobení mnohých zdrojov PFAS.
Najnáchylnejší sú ľudia žijúci priamo v oblastiach kontaminovaných PFAS, pričom najexponovanejšie bývajú niektoré priemyselné zóny a podniky, letiská a vojenské základne. Vyššie riziko zdravotných problémov môžu mať osoby so zníženou imunitou, deti či seniori.
PFAS v bundách aj krvi
V Česku sa problematikou znečistenia toxickými látkami vrátane PFAS zaoberá, okrem iných, aj nezisková organizácia Arnika. Tento rok v januári publikovala výsledky štúdie uskutočnenej na 32 detských bundách a kombinézach nakúpených v siedmich európskych krajinách vrátane Česka. V 17 z nich boli nájdené večné chemikálie PFAS. Znepokojivým zistením je, že v tretine búnd bola objavená perfluóroktánová kyselina (PFOA), ktorej použitie je už výrazne obmedzené. Softshellové bundy z Českej republiky pritom vykazovali najvyššie množstvo tejto toxickej látky zo skúmaných krajín.
Vo februári priniesla Arnika výsledky celoeurópskeho testu prítomnosti PFAS v krvi politikov Európskeho parlamentu, Európskej komisie a ďalších inštitúcií. Testovanie organizovalo združenie European Environmental Bureau (EEB) a organizácia ChemSec, pričom českú časť zaistila práve Arnika. V krvi účastníkov pátrali celkovo po 13 látkach skupiny PFAS. Viac ako polovicu z nich našli, vrátane takých látok, ktoré sú už dnes zakázané. Hladiny večných chemikálií sa vo väčšine vzoriek nelíšili od priemernej expozície Európanov. Z výsledkov tejto aj ďalších štúdií je zrejmé, že stopy PFAS sú všadeprítomné a kolujú životným prostredím aj dlho potom, ako sa doň dostali, teda aj po ich zákaze či obmedzení.
Snaha o zmenu
Účinky jednotlivých PFAS sú naďalej predmetom výskumu a takisto sa vyhodnocuje hranica ich bezpečnej koncentrácie v tele a akceptovateľný príjem. Úrady postupne zavádzajú limity pre obsah PFAS. Napríklad od vlaňajšieho januára sú aktuálne limitované v potravinách, konkrétne v mäse, rybách a vajciach, v ktorých je najvyššia pravdepodobnosť ich výskytu. Platnosť nadobudol aj limit pre pitnú vodu. Prichádzajú návrhy na postupné obmedzenie použitia a zákaz konkrétnych zástupcov PFAS. O širokej reštrikcii večných chemikálií sa diskutuje, lenže k prípadnému prijatiu povedie ešte dlhá cesta.
Európska únia sa síce snaží oblasť PFAS regulovať, problémom však je, že ide o veľmi širokú skupinu zlúčenín, ktorá zďaleka ešte nebola celá preskúmaná. Regulované sú preto zatiaľ iba niektoré najbežnejšie látky. Aj zo strany výrobcov je snaha o zmenu a niektorí vyvíjajú náhrady fluórových zlúčenín. Deje sa tak napríklad v oblasti outdoorového vybavenia.
O čo najväčšiu reguláciu všetkých večných chemikálií sa usiluje veľa európskych aj českých ekologických organizácií. Cieľom je zvýšiť osvetu, vyvinúť tlak a podporiť EÚ v prijímaní riešení. Do debaty sa zapájajú aj spotrebiteľské organizácie a aj my v dTeste budeme problematike PFAS aj ďalších toxických látok naďalej venovať pozornosť.
