Štúdia o výskyte škodlivých látok v lesných hubách

Obsah záříjového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 9/2020 Obsah záříjového dTestu

Vydané: 15.9.2020   

Premýšľate občas nad tým, koľko škodlivín v sebe majú huby, ktoré práve nesieme z lesa? Rozsiahlu štúdiu, ktorá mapuje výskyt škodlivých látok v lesných hubách, práve finišujú českí ekologickí experti z Mendelovej univerzity, Vysokej školy technickej v Brne a Výskumného ústavu lesného hospodárstva a poľovníctva (VÚLHM).

Na podrobnejšie informácie o výskume sme sa opýtali Ing. Radka Novotného, PhD., z VÚLHM.

Čím sa presne vaša štúdia zoberá a čo od nej očakávate?

Projekt realizovaný vďaka podpore Technologickej agentúry Českej republiky sa zaoberá ťažkými kovmi v lesných pôdach a v hríbovitých hubách v oblasti Jeseníkov. Dôvodom zamerania na ťažké kovy je to, že sa radia medzi najnebezpečnejšie látky v životnom prostredí. Cieľom projektu je stanoviť vplyv našich dvoch hlavných hospodárskych drevín, t. j. smreka a buka, na akumuláciu ťažkých kovov v pôde a ich ďalšie šírenie v rámci pôdneho profilu a do hríbovitých húb.

Medzi plánované výstupy patrí napríklad mapa s vyznačením potenciálne rizikových oblastí kontaminácie húb ťažkými kovmi a podklady na úpravu lesníckeho hospodárenia, ktoré povedú ku skvalitneniu životného prostredia. Projekt by mal teda priniesť nielen vedecké výstupy pre úzku odbornú komunitu, ale aj pre hubárov a milovníkov lesa.

Akým spôsobom sa môžu do húb dostávať ťažké kovy?

Z okolitého prostredia, pričom huby ich prijímajú predovšetkým z pôdy. Väčšina hríbovitých húb žije v úzkom symbiotickom, vzájomne prospešnom vzťahu s koreňmi drevín. Mnoho druhov lesných stromov tak výrazne vylepšuje svoj príjem vody a minerálnych látok prostredníctvom spletitého podhubia, ktoré obaľuje a chráni povrch jemných koreňov. Huby tak môžu fungovať ako prirodzený filter a akumulátor týchto látok z pôdneho roztoku a tie sa tak dostávajú aj do ich plodníc, ktoré zbierame.

Môžete poradiť, ako sa potenciálne kontaminovaným hubám vyhnúť?

Huby obsahujú prvky, ktoré sa nachádzajú v prostredí, kde huby rastú. Potenciálne sa teda dá vyhnúť konzumácii húb s vyššími obsahmi nežiaducich látok tým, že nebudeme zbierať a konzumovať huby z lokalít, o ktorých je známe, že sú (alebo v minulosti boli) vystavené depozícii nežiaducich látok, ako sú ťažké kovy, organické látky a pod.

V prvom rade je teda najdôležitejšie vyhnúť sa kontaminovaným oblastiam. Ide najmä o oblasti s historickými ekologickými záťažami spojenými napríklad s ťažbou a spracovaním kovov. Rizikové môžu byť tiež územia bývalých aj aktívnych vojenských priestorov. Zvýšené hodnoty ťažkých kovov môžu byť tiež v blízkosti dopravných komunikácií alebo v mestách. Je dôležité si uvedomiť, že prúdením vzduchu sa môže znečistenie šíriť aj na značné vzdialenosti, a preto aj zdanlivo nedotknuté oblasti môžu byť problematické.

Nežiaduce látky vrátane ťažkých kovov prijímame z prostredia aj z potravy priebežne celý rok. Napr. limit pre kadmium v sušine jedlých húb je podľa vyhlášky 2 mg/kg, pričom 1 kg sušiny je cca 10 kg čerstvých húb. Vzorky jedlých húb tento limit prekračujú pomerne často, dlhodobo a prakticky vo všetkých krajoch ČR. Tolerovaná dávka na rok je pre 70 kg vážiaceho človeka cca 26 mg, podľa niektorých štúdií prijíma človek v priemere 50 mikrogramov kadmia denne, čo je nejakých 18 mg za rok. Z prijatých kovov sa časť vylúči, zvyšok sa kumuluje hlavne v pečeni a obličkách.

Sú niektoré huby náchylnejšie na absorpciu nežiaducich látok?

Medzi rôznymi druhmi húb existujú významné rozdiely v príjme, a teda aj vo výsledných koncentráciách ťažkých kovov v ich plodniciach. V minulosti už vyšlo mnoho štúdií venujúcich sa tejto problematike. V rámci nášho výskumu zatiaľ nemáme toľko dát, aby sme mohli priamo identifikovať najrizikovejšie druhy. Významným faktorom je tiež to, že rôzne druhy húb môžu akumulovať rozdielne ťažké kovy. A vzhľadom na to, že kontaminácie môžu v rôznych oblastiach predstavovať rôzne prvky, nemožno riziko vzťahovať na jeden konkrétny druh alebo lokalitu. To, čo platí napr. v Jeseníkoch, už nemusí platiť na Příbramsku.

Sú z hľadiska konzumácie bezpečnejšie huby čerstvé, alebo sušené?

Nevidím v tom rozdiel. Sušením sa z húb odstráni voda, nie ťažké kovy.


Prihlásiť