Čím prikrmovať divoké zvieratá

Obsah listopadového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 11/2018 Obsah listopadového dTestu

Publikované v časopise 2/2018

Nehľadiac na to, či je zima na ľade, alebo na blate, mnohé nedomestikované živočíchy v tomto období každoročne zápasia s nedostatkom potravy. Ak im chcete uľahčiť ich zimné trápenie, prinášame vám niekoľko jednoduchých rád. Dozviete sa, čím, kedy a v akom množstve prilepšovať jednotlivým skupinám zvierat a čoho sa, naopak, vyvarovať.

Možno vám neunikli smutné správy z konca minulého roka, keď v pražskej Malej Chuchli uhynulo niekoľko kusov vysokej zveri. Dôvod? Nedisciplinovaní ľudia sa v dobrej viere snažili, aj napriek varovaniu zamestnancov Lesov hlavného mesta Prahy, prikŕmiť štvornohých obyvateľov tamojšieho zookútika. Vo výbehoch jeleňov sa váľali hromady pečiva. To predstavovalo pre tamojších chránencov, pochopiteľne, veľké lákadlo. Tráviace ústrojenstvo tejto zveri však nie je prispôsobené na trávenie pečiva. Zjedené rožky môžu jeleňom vyvolať silné bolesti a v krajných prípadoch môže ísť o ich poslednú večeru.

Záchranná stanica hlavného mesta Prahy pre voľne žijúce živočíchy zdieľala v tom istom čase na svojich sociálnych sieťach fotku uhynutého srnca z Kunratického lesa. Aj on doplatil na nevhodnú pomoc a kŕmenie pečivom. Rovnaký osud stretol vlani v apríli v Miloviciach divú kobylu Sgurr, ktorá sa do dejín českej ochrany prírody zapísala ako matka prvého žriebäťa divého koňa na našom území.

Nevhodným kŕmením netrpia len cicavce. Sám autor tohto textu bol nedávno svedkom, ako na hladine zámockého rybníka v centre jeho rodného mesta plávala nechutná zmes zemiakového šalátu, cukroviniek, perníkov, rezňov aj iného jedla, ktoré ľudia neboli schopní v priebehu sviatkov zjesť. Akoby netušili, že ani povestné kačacie žalúdky neznesú všetko a zlá voľba kŕmenia môže vodnému vtáctvu uškodiť.

Uvedenými tragickými prípadmi sme vám rozhodne nechceli privodiť skľúčenosť. Cieľom bolo poukázať na to, že divá zver nie je prasa domáce a že nie všetko, čo zvieraťu chutí, mu aj prospieva. Vždy je nutné mať na pamäti, aký typ potravy je pre živočícha prirodzený.

S čím (ne)chodiť do lesa

Veľký hustý les a uprostred neho kŕmidlo so senom, to je typický výjav z našich lesov. Výživa parohatej raticovej zveri, u nás typicky jeleňov a srncov, má svoje špecifiká. Všeobecne platí, že kým by ste sa snažili pomáhať pečivom, nedajbože plesnivým, je lepšie nepomáhať vôbec. A prečo sú vlastne paroháči takí náchylní na to, čo požierajú?

Príčinou je charakteristika ich tráviacich orgánov. Sú to prežúvavce, v ktorých bachore žijú kolónie mikroorganizmov pomáhajúcich tráviť vlákninu. Tieto mikroorganizmy vytvárajú v tráviacom trakte prirodzenú mikroflóru a sú mimoriadne citlivé na výrazné zmeny v jedálnom lístku. Zloženie potravy srniek a jeleňov by preto malo byť vyvážené, pokiaľ možno stabilné a pri zmene pozvoľné.

Žalúdky srnčej zveri sú „fajnovky“ a najlepšie im prospieva ľahko stráviteľná a zároveň na živiny bohatá potrava. Aj preto srnku málokedy zbadáte, ako spása trávu podobne ako dobytok. Radšej si pochutí na lístkoch kríkov alebo výhonkoch bylín. Vysoká zver sa v kŕmidlách bežne dokrmuje takzvanými objemovými krmivami, teda predovšetkým senom. To by rozhodne nemalo byť plesnivé a naopak, je vhodné obohatiť ho sušenou lucernou, ďatelinou, bylinami, malinčím a podobne.

Koncentrované krmivá, ako sú napríklad žalude, bukvice, obilie, kukurica alebo hrach, srnkám zvyčajne chutia a sú výdatným zdrojom rýchlej energie. Možno ich použiť ako doplnkové krmivo, musíte však myslieť na to, že väčšie množstvo obilia (okrem ovsa) aj iných semien a jadier môže zveri spôsobovať tráviace ťažkosti. Takisto ovocie a zelenina by nemali tvoriť hlavnú zložku potravy − tou zostáva objemové krmivo. Platí staré známe pravidlo, že všetkého veľa škodí. Na doplnenie minerálov môže dobre poslúžiť soľ − viac ako v zime ju však zvieratá potrebujú na jar.

A čo operence?

Veľa vtáčích druhov, ktoré sa u nás počas letného obdobia prirodzene vyskytujú, neobľubuje chladné mesiace a radšej sa odoberie do teplých krajín. Migrujúce vtáky často letia tisíce kilometrov. Odmenou je dostatok potravy v subtropických a tropických oblastiach.

Takisto je však aj veľa vtákov, ktoré u nás trávia zimu spolu s nami. Veľa z nich rozhodne nepohrdne pomocou od človeka na jeseň aj v zime. O strastiach, s ktorými sa vtáky počas chladných ročných období stretávajú, sme sa dočítali na webovej prezentácii Českej spoločnosti ornitologickej (CSO).

Zima všeobecne predstavuje pre živočíchy výzvu v podobe zvýšených nárokov na reguláciu telesnej teploty. Pre vtáky to platí osobitne vzhľadom na ich rýchly metabolizmus. Čím menší je vtáčik, tým rýchlejšie chladne. Termoregulácia je energeticky veľmi náročný proces, a preto vtákom príde vhod výdatnejší prísun potravy, ktorej má práve v čase vegetačného pokoja väčšiny rastlín menej. Ako píšu ornitológovia Alena a Petr Klvaňovci, niektoré sýkorky v zime venujú zháňaniu potravy 85 % dňa a drozd musí vyzobať dvakrát toľko bobúľ, koľko sám váži. Odborníci považujú prikrmovanie za veľmi prospešnú činnosť, ktorá môže významne pomôcť znížiť každoročné zimné úbytky.

Základom pre kŕmenie väčšiny menších vtákov je správne kŕmidlo. Malo by byť chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi (predovšetkým vlhkosťou a dažďom, ale aj vetrom). Dôležité je dodržiavať aj hygienické zásady a kŕmidlo občas vyčistiť – vtáky vedia byť pekne neporiadne a v zanechanom truse aj operení môžu vznikať plesne a infekcie. Kŕmidlo rozhodne nedávajte na také miesta, kde sa túlajú mačky.

Dajte im do zobáka

Čo je vhodné dávať vtákom a čomu sa vyhnúť? Vodným vtákom, medzi ktoré patria labute, najrôznejšie druhy kačíc, čajky alebo chriašteľ (kráčavý sťahovavý vták žijúci na močaristých miestach − poznámka prekladateľa), môžete dávať aj pečivo − ide o výnimku a takmer nič nepokazíte. Dôležité je však slovo takmer. Lákavé je kŕmiť vodné operence tvrdým chlebom, rožkami a žemľami – v domácnosti využitie nenájdu a vtáctvo ich zje veľmi ochotne. Lenže pozor, ich apetít býva obrovský a v snahe predstihnúť svojich rybničných súperov hltajú pečivo skôr, ako sa rozmočí a zmäkne. To môže predstavovať nebezpečenstvo v podobe poranenia pažeráka. Ideálne je podľa CSO kŕmiť vtáky mäkkým pečivom rozdrobeným na malé kúsky.

Skutočne malým vtáčikom, ako sú sýkorky, brhlíky alebo kôrovníky, prospievajú olejnaté semená, loj a tukové zmesi. Môžete ich jednoducho vyrobiť v domácich podmienkach. Poslúži napríklad šiška, do ktorej vlejete zmes rozpusteného tuku, chleba, slnečnice, prosa a prípadne ďalšie dobroty, necháte zaschnúť a zavesíte na dostupné miesto pre vtáky. Boj o miesto pri stole sa môže začať.

Niektoré vtáky, ako sú pinky, strnádky, glezgovce, vrabce a drozdy, vyhľadávajú zadinu. Pod týmto označením si môžete predstaviť semená burín, ktoré zostávajú ako odpad po vymlátení obilia. Veľa týchto vtákov vyhľadáva prirodzene potravu na zemi, a preto sa odporúča pripraviť im strieškový zásyp – ide jednoducho o naklonenú drevenú striešku umiestnenú na drevených koloch. Drozdovi a drozdovi čvíkotavému chutia plody rôznych bobuľovín, ale aj ovocie.

Nehľadiac na to, akého vtáka chcete do kŕmidla prilákať, môžete doň nasypať slnečnicu, ktorá patrí jednoznačne k najväčším hitom medzi vtákmi.


Prihlásiť