Záchranné stanice pre hendikepované zvieratá

Přečtěte si nový dTest

Aktuální číslo časopisu dTest 12/2017 Přečtěte si nový dTest

Vydané: 31.8.2017    Publikované v časopise 9/2017

Môže sa to stať aj vám. Pri prechádzke prírodou nájdete zranené zviera, ktoré nemá šancu prežiť bez cudzej pomoci. V takej situácii sa odporúča kontaktovať záchrannú stanicu, ktorej odborníci budú vedieť, ako môžete zviera zachrániť. 

Viac ako desaťtisíc zvierat. To je číslo, ktoré každoročne prechádza stanicami pre postihnuté zvieratá. Tieto zariadenia sú integrované do Národnej siete záchranných staníc, ktorú koordinuje Český zväz ochrancov prírody. V nasledujúcich riadkoch si pripomenieme, aké je hlavné poslanie záchranných staníc a ako sa máte zachovať, keď nájdete zranenú alebo opustenú nemú tvár.

Národná sieť záchranných staníc

Keď zadáte do prehliadača webovú stránku www.zvirevnouzi.cz (spravovanú Českým zväzom ochrancov prírody) zobrazí sa vám interaktívna mapa Českej republiky. Územie je rozdelené na niekoľko farebne odlíšených sekcií. Každá farba reprezentuje spádovú oblasť jednej zo záchranných staníc. Z veľkosti spádových staníc sa dá predpokladať, že ich členovia sú skutočne veľmi zaneprázdnení. Napríklad Záchranná stanica Falco v Litoměřiciach pôsobí na území obcí Bílina, Česká Lípa, Děčín, Litoměřice, Litvínov, Louny, Lovosice, Most, Nový Bor, Roudnice nad Labem, Rumburk, Teplice, Ústí nad Labem, Varnsdorf a Žatec. Toto je väčšina Ústeckého kraja plus časť kraja Libereckého. Preto nie div, že v roku 2015 iba Litoměřice prijali viac ako 650 zvieracích nájdencov. Z nich sa 380 podarilo navrátiť do prírody. Pripomeňme si, že záchranné stanice slúžia na zotavenie divých voľne žijúcich zvierat, nie sú teda určené pre psy, mačky alebo hospodárske zvieratá.

Ďalším zdrojom informácií sú webové stránky Ministerstva životného prostredia ČR, ktoré je orgánom schvaľujúcim prevádzkovanie záchranných staníc pre hendikepovaných živočíchov. Databáza obsahuje užitočné informácie o tom, ktoré zvieracie druhy sa v nich prijímajú aj na ako dlho.

Kontaktní informace záchranných stanic

Oblast
Telefon
Adresa
Bartošovice 602 271 836, 723 648 759 Bartošovice na Moravě 146
Brno 602524228 Ptačí centrum Brno,  Štěpánská 4B, 602 00 Brno
Bublava 606 840 500, 773 609 610 Bublava 686, 358 01 Kraslice
Buchlovice 732 250 240 ZO ČSOP Buchlovice, Kostelní 403, 687 08 Buchlovice
Litoměřice (Falco) 606 280 121 Dolní Týnec 39, 412 01 Litoměřice
Hrachov 603 259 902 Centrum Ochrany fauny ČR, 262 56 Hrachov 13
Huslík 603 864 822 Na Zálesí 248,  290 01 Poděbrady
Chomutov 778 755 177, 474 629 917 Podkrušnohorský zoopark, Přemyslova 259, 430 01 Chomutov
Jaroměř 731 658 112, 603 847 189, 605 251 434 Záchranná stanice ČSOP, Legionářská 45, 551 01 Jaroměř
Kladno 602 336 014, 723 468 462 Brandýsek Olšany 220, 273 41 Brandýsek
Klášterec 731 530 223, 731 530 325 1. Máje 260, 385 01 Vimperk
Liberec 728 040 610, 485 106 412 Ostašovská 570, 460 11 Liberec
Libštát 732 228 801 Libštát 95, 512 03
Makov 724 090 220, 382 279 159 Nová Ves 10, 397 01 Čížová
Němčice 602 587 638 Komenského náměstí 38, 798 27 Němčice nad Hanou
Pasíčka 777 678 777, 774 739 595 Bor u Skutče 47, 539 44 Proseč
Pavlov 569 721 293, 734 309 798 Ledeč nad Sázavou 584 01
Plzeň 777 145 960, 777 194 095 Zábělská 75, 312 19 Plzeň
Praha 773 772 771 Mezi Rolemi, Praha 5
Přerov 581 219 910, 724 947 543 Bezručova 10, 750 02 Přerov
Rajhrad 606 184 100 Masarykova 124, 664 61 Rajhrad
Rokycany 371 722 686, 603 239 922 Švermova 748/II, 337 01 Rokycany
Rozovy u Temelína 602 112 143 Jihočeská zoologická zahrada Hluboká nad Vltavou, 373 41 Hluboká nad Vltavou
Ruda 731 663 801, 724 618 060 Na Vyhlídce 38, Ruda nad Moravou
Soos 354 542 033, 731 824 390 Muzeum Františkovy Lázně, Kateřina 39, 351 34 Skalná
Spálené Poříčí 371 594 842, 728 117 903 Plzeňská 55, 335 61 Spálené Poříčí
Stránské 777 256 577, 554 291 000 Stránské 55, 793 51 Břidličná
Tachov 608 154 180 Studánka 1, 347 01 Tachov
Třeboň 384 722 088, 775 588 932 Jateční 311, 379 01 Třeboň
Vendolí 604 830 851 Zelené Vendolí, 569 14 Vendolí 42
Vlašim 317 845 169, 777 800 460 Pláteníkova 264, 258 01 Vlašim
Vrchlabí 737 890 559 Správa KRNAP, Dobrovského 3, 543 01 Vrchlabí
Zoo Brno 702 137 837 U Zoologické zahrady 46, 635 00 Brno

Na čo myslieť pri nájdení zvieraťa

Najlepšia prvá pomoc pre postihnuté zviera je telefonát odborníkom. Nemanipulujte so zvieraťom, pokiaľ je to možné, s najväčšou pravdepodobnosťou je veľmi stresované a kontakt s človekom môže jeho strach zhoršiť. Pamätajte na to, že živočích nepozná, že sa mu snažíte pomôcť, a môže sa začať brániť, čím ohrozí nielen seba, ale aj vás. Ochrancovia prírody apelujú na to, aby ste ihneď kontaktovali stanicu. Rýchla pomoc zvyšuje šance na úplné zotavenie. Nikdy preto nečakajte na to, ako sa bude vyvíjať stav zvieraťa.

Vypočujte si odborníkov a postupujte presne podľa ich pokynov. Minimalizujete tak riziko zhoršenia stavu zvieraťa. Ak ste našli mláďa, musíte sa uistiť, či je skutočne opustené. Platí to najmä pre mláďatá zajacov, srny, daniele, jelene, alebo muflóny. Pracovníkovi stanice opíšte, kde ste mláďa našli, ako sa správa a ako vyzerá. Na základe toho sa dá určiť, či skutočne potrebuje pomoc.

Práve malé zajačiky a sŕňatá sa stávajú častými obeťami nevyžiadanej pomoci od ľudí, ktorí to myslia dobre, no nie sú informovaní. Mláďatá zajaca sú celkovo vyvinuté a odolnejšie, ako sa môže zdať. Matky ich chodia kŕmiť raz denne, takže sa zdá, že zajačiky sú opustené. Všeobecne platí, že pokiaľ stretnete mladého zajaca, ktorý je skrčený v tráve a nejaví známky viditeľného zranenia, treba ho nechať tak a rozhodne sa ho nedotýkajte. Jeho matka ho skôr alebo neskôr nájde.

So sŕňatami je to podobné. Keďže ešte nemajú dostatočne silné nohy, zostávajú ticho ležať v tráve zhruba prvých desať dní svojho života. Matky s nimi netrávia veľa času a nakŕmiť ich chodia iba niekoľkokrát denne. Aj v tomto prípade platí jednoduché pravidlo – nedotýkať sa! Dospelá srna je pravdepodobne niekde v blízkosti a vyčakáva so strachom, kedy dvojnohý votrelec opustí jej mláďa. Sŕňatá, ktoré naozaj prišli o svoju matku, sa prejavujú celkom iným správaním. Nahlas pískajú a snažia sa nájsť svoju mamu.

Pri malých veveričkách a kunách zbystrite pozornosť, keď ich nájdete malé, slepé a mimo hniezda. Mláďatá v hniezde nechajte na pokoji, rodič je nablízku. Výnimkou sú prípady, keď sa mláďatá snažia privolať matku hlasným pískaním a pokúšajú sa hniezdo opustiť. V takých situáciách je možné, že mláďatká prišli z nejakého dôvodu o matku.

Na webe Zvieratá v núdzi nájdete informácie o špecifikách zaobchádzania s ďalšími druhmi zvierat – napríklad približné údaje o hmotnosti, akú by v jesenných mesiacoch mali mať ježkovia. Tí patria k najčastejším nájdeným zvieratám.

Pichľaví hmyzožrúti  

Ježkovia patria k tým divým cicavcom, ktoré pozná každé dieťa už od škôlky. Detské maľovanky s jabĺčkami a hruškami napichnutými na ich pichliače majú však s realitou samozrejme, veľmi málo spoločného. Ježkovia patria do druhu hmyzožravcov, čeľade ježkovitých. Ovocie konzumujú len veľmi vzácne, veľkú časť ich jedálneho lístka tvoria malé živočíchy, ako sú chrobáky a iný hmyz, ale aj dážďovky alebo slimáky.

Možno každý nevie, že na našom území žijú dva druhy ježkov – jež tmavý, niekedy nazývaný západný, a jež bledý. Oba druhy sa vyskytujú takmer na celom území našej republiky. Vzhľadom sa mierne líšia. Ježkovi tmavému rastú pichliače smerom dozadu, jeho bledý príbuzný je „strapatý“ a pichliače mu rastú na všetky strany. Obaja sú samotári a aktívni sú v noci. V zimnom období sa ukladajú na spánok.

Český zväz ochrancov prírody uvádza, že chorého alebo zraneného ježka môžete poznať pomerne ľahko. Pohybujú sa nemotorne s problémami. Pri kontakte s vašou rukou nekladú odpor – nenaježia pichliače a nestočia sa do klbka. Varovaním by malo byť aj to, keď ježka nájdete v zime, lebo by mal spať. Také zviera pravdepodobne prebudil hlad po vyčerpaní energetických zásob, ktoré si pred zimou nazhromaždil. Aby mal ježko slušnú šancu prežiť zimu, mal by pred uložením sa na zimný spánok vážiť aspoň 600 až 700 gramov.

Pomoc potrebujú aj osirelé mláďatá. Na mamy ježkov striehne pri hľadaní potravy v prírode veľké nebezpečenstvo, ale rovnako aj od kolies áut. Okamžitú pomoc potrebujú mláďatká ježkov s hmotnosťou 30 až 50 gramov. Pozor však, treba sa uistiť, či sú mláďatá naozaj osirené. Ježkovia majú veľký apetít, a kým samica zoženie dostatok potravy, môže nechať potomstvo osamote aj niekoľko hodín. Pred odobratím mláďat je preto potrebné počkať aspoň tri hodiny.  

Užitočné aplikácie

Rozvoj mobilných a informačných technológií zasiahol aj do oblasti ochrany zvierat. Majitelia mobilných zariadení s operačnými systémami Android alebo iOS majú možnosť bezplatne si stiahnuť aplikáciu Zviera v núdzi, ktorú pripravil Český zväz ochrancov prírody. Je to jednoduchá aplikácia, ktorá v telefóne zaberie niekoľko MB. Používa sa na uľahčenie kontaktu so spádovou záchrannou stanicou.

Ak nájdete zviera, ktoré by mohlo potrebovať pomoc, stlačte tlačidlo Volať pomoc. Nad tlačidlom je varovanie, že sa nemáte dotýkať zvieraťa. Po stlačení tlačidla budete spojení s najbližšou spádovou záchrannou stanicou, ktorú telefón nájde na základe vašej aktuálnej polohy.

So záchrannou stanicou môžete celkom ľahko zdieľať svoju polohu, prípadne môžete svoju pozíciu označiť na priloženej mape. Odpadajú tak problémy a zdržanie, ktoré nastávajú pri konvenčnom telefónnom kontakte, keď nálezca nie je schopný presne určiť miesto nálezu. Záchrannej stanici sa dá takto odoslať aj fotografia zvieraťa. Aplikácia nezobrazuje iba spádovú záchrannú stanicu, ale aj ďalšie stanice v okolí – spádová stanica totiž nemusí byť najbližšie.

Keďže činnosť záchranných staníc je postavená na neziskovej báze, umožňuje aplikácia zaslať darcovskú SMS alebo finančný dar na účet vybraného zariadenia. Okrem možnosti zavolať o pomoc, mapy a darcovského portálu je v aplikácii zahrnuté aj desatoro, ktorým by sa mal každý nálezca riadiť. Používateľské rozhranie aplikácie je jednoduché a podľa našich skúseností by nemalo jej ovládanie robiť problémy ani tým, ktorí inak mobilným aplikáciám príliš neholdujú.

Ako pomôcť?

Záchranné stanice môžete podporiť niekoľkými spôsobmi. Cieľom zbierky Zviera v núdzi je podporovať finančne celú Národnú sieť záchranných staníc. Môžete prispieť buď plošne, alebo pomoc zacieliť na konkrétnu stanicu. Peniaze sa dajú poslať na číslo 33553322/0800. Odporúčame na webe www.zvirevnouzi.cz použiť formulár pre oznámenie o dare, aby ste dostali potvrdenie, ktoré sa dá využiť na účely zníženia daňového základu.

Môžete využiť aj obľúbenú darcovskú SMS. Pre podporu všetkých staníc napíšte správu v tvare DMS ZVIREVNOUZI 90/60/30 (podľa výšky príspevku v korunách) na telefónne číslo 87777.

Ďalšou možnosťou je darovať certifikát s názvom Naplňte zvieratám misky. Za zaslaný príspevok na darovací účet si môžete vymeniť certifikát, ktorý môžete využiť napríklad ako darček. Certifikátov je niekoľko typov a zodpovedajú dávke kŕmenia pre daný druh zvieraťa – plná miska pre veveričky (300 Kč), pre ježkov (600 Kč), vydry (500 Kč a viac), sokola myšiara (500 Kč a viac) a hostina pre zvieratá (bez ohľadu na druh a výšku príspevku).

Základné desatoro

1.

Ak nájdete mláďa, presvedčte sa, či pomoc naozaj potrebuje a či je skutočne opustené.

2.

Nedotýkajte sa mláďat zajacov, sŕn, jeleňov, danielov a muflónov, pokiaľ nie sú preukázateľne opustené, zranené alebo uviaznuté.

3.

Dospelé zranené cicavce patria do rúk odborníkov, pretože hrozí poranenie záchrancu alebo jeho nakazenie besnotou.

4.

Odborníkom opíšte miesto, vzhľad a prejavy zraneného zvieraťa, oni vám poradia.

5.

Chráňte si svoje zdravie – pokiaľ nevidíte zjavné poranenia, môže ísť o choré zviera.

6.

Skrotené, umelo odchované mláďatá nepatria do prírody, pretože zvyčajne strácajú prirodzenú plachosť.

7.

Vtáčie mláďa, ktoré potrebuje pomoc, spoznáte predovšetkým podľa toho, že ešte nie je operené, sedí na zemi a píska. Vtáčieho mláďaťa sa môžete dotknúť.

8.

Vtáčatá, ktoré sú už operené, ale ešte nevedia lietať, nepotrebujú pomoc. Umiestnite ich na vyvýšené miesto (konár, múrik a pod.), ich rodičia si ich nájdu a nakŕmia.

9.

Ježko, ktorý potrebuje pomoc, sa obvykle nemotorne pohybuje, je malátny, pri dotyku rukou nenaježí pichliače, nestočí sa do klbka.

10.

K vodnej hladine primrzne iba zranené zviera. Skúste ho najprv vyplašiť, pokiaľ sa snaží vzlietnuť a nemôže, volajte pomoc.


Prihlásiť