Epilepsia

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 3/2022

Epilepsia, predtým známa ako padúcnica, je závažné ochorenie mozgu prejavujúce sa dočasnou zmenou vedomia, vnímania, správania, alebo hybnosti aj citlivosti. Ide o jedno z najčastejších chronických neurologických ochorení, vyskytuje sa celosvetovo a postihuje mužov aj ženy bez ohľadu na vek. Prečo väčšina pacientov pochádza z rozvojových krajín, ako reagovať na prebiehajúci záchvat, alebo ako môže ľuďom s epilepsiou pomôcť asistenčný pes? Pýtali sme sa expertky na liečbu epilepsie, MUDr. Jany Zárubovej z Fakultnej nemocnice Motol v Prahe.

Epilepsia patrí k najčastejším neurologickým ochoreniam. Údajne existuje až 40 druhov tejto choroby, je to pravda?

Áno, pravda je, že epilepsia nie je jedno ochorenie, existujú ich desiatky. Niektoré môžu mať také ľahké prejavy, že ani nie je potrebné ich liečiť, pri iných môže byť ochorenie sprevádzané vážnym poškodením mozgu s celoživotnými dôsledkami.

MUDr. Jana Zárubová

Vyštudovala 1. LF Univerzity Karlovej v Prahe, má atestácie z neurológie I. a II., základné školenia v elektroencefalografii (EEG). Pôsobila na neurologických oddeleniach rôznych pražských nemocníc, napríklad vo FN Bulovka, FN Královské Vinohrady, alebo vo Fakultnej Thomayerovej nemocnici. V súčasnosti pracuje v neurologickej ambulancii na Poliklinike Budějovická a v Centre pre epilepsie na Neurologickej klinike 2. LF UK a FN Motol. Pôsobí tiež v riadiacom výbore Epileptologického výskumného centra v Prahe (EpiReC). Je členkou Českej neurologickej spoločnosti, Českej spoločnosti pre klinickú neurofyziológiu a Českej ligy proti epilepsii.

Dlhodobo sa zaujíma o epileptológiu (zameriava sa najmä na problematiku žien s epilepsiou, genetiku u epilepsií dospelých, farmakorezistentnú epilepsiu, epilepsiu u ľudí s kombinovaným postihnutím) a EEG. Je národným koordinátorom Medzinárodného registra tehotenstva s epilepsiou a/alebo antiepileptikami (EURAP). Venuje sa prednáškovej a publikačnej činnosti, je spoluriešiteľkou grantov, aktívne aj pasívne sa zúčastňuje národných aj medzinárodných epileptologických kongresov.

Až 80 percent ľudí s epilepsiou žije v rozvojových krajinách. Je známe, prečo to tak je?

80, ktoré percent ľudí s epilepsiami žije v krajinách s nízkym až stredným príjmom, čo je dané rozlohou a počtom obyvateľov z celosvetovej populácie. Vieme, že v niektorých krajinách je prevalencia týchto ochorení mozgu vyššia v dôsledku vyššieho výskytu infekčných ochorení poškodzujúcich mozog, rizík poranenia mozgu a ďalších príčin.

Charakteristickým prejavom epilepsie je takzvaný epileptický záchvat. Čo sa pri ňom v tele deje?

Epileptický záchvat je klinický prejav abnormálnej, epileptickej aktivity určitej časti mozgu, alebo rozsiahlych oblastí mozgu. Nervové bunky začnú nekontrolovane páliť výboje, ktoré spôsobia poruchu funkcie oblasti, v ktorej sa tento dej odohráva (napríklad človek stratí vedomie) a vyvolajú motorickú aktivitu (kŕče), alebo nemotorickú (zmyslovú a inú) aktivitu, ako sú ilúzie, brnenie a pod.

Pokiaľ je epileptický záchvat prejavom epilepsie, objavuje sa spontánne bez zjavnej príčiny, alebo po podnete, ktorý u normálnej populácie epileptické záchvaty nevyvoláva.

Epileptický záchvat môže byť tiež prejavom akútneho poškodenia mozgu, ktoré sa neskôr nerozvinie do chronického ochorenia, epilepsie. Takým záchvatom hovoríme akútne symptomatické záchvaty.

Ktoré sú základné typy epileptických záchvatov a ako sa prejavujú?

Epileptické záchvaty môžu mať rôznu podobu. Môžu sa prejavovať napríklad jednoduchým strnulým pohľadom, zahľadením, brnením končatín, výpadkom pamäte, automatickým neadekvátnym správaním v danej situácii, alebo bezvedomím, pádom či kŕčmi končatín.

Ako časté bývajú epileptické záchvaty a je možnérozpoznať, že záchvat prichádza?

Frekvencia epileptických záchvatov je pri rôznych typoch epilepsie a individuálnych pacientov rôzna. Môžu ich byť desiatky denne, ale aj jeden záchvat v priebehu jedného a viacerých rokov. Niektorí pacienti môžu mať začiatok epileptického záchvatu bez poruchy vedomia, a vtedy vnímajú, čo sa deje, rozpoznávajú, že je to začiatok záchvatu a niekedy môžu urobiť opatrenia, ktoré záchvat zastavia, alebo ich aspoň ochránia pred následkami pádu, ak by došlo k prechodu do záchvatu s poruchou vedomia.

Ak si človek s epilepsiou uvedomí, že záchvat prichádza, čo môže urobiť?

Záleží na tom, aký dlhý je začiatok bez poruchy vedomia, takzvaná aura. Môže stihnúť upozorniť sprevádzajúcich, alebo prítomné osoby, ktoré ho zachytia v prípade straty vzpriameného stoja a pádu. Niektorí ľudia s epilepsiou majú už dokonca svoje triky, ako zastaviť rozvíjajúci sa záchvat. Existuje aj liek, ktorý sa aplikuje na sliznicu úst, veľmi rýchlo sa vstrebáva a môže záchvat zastaviť.

Ktoré riziká sú spojené s prebiehajúcim záchvatom pre chorého?

Pri záchvatoch s poruchou vedomia, ale pokračujúcou automatickou činnosťou je to riziko poranenia, popálenia, obarenia. Pri záchvatoch s poruchou vedomia a pádom, môže dôjsť k poraneniu tváre a hlavy, otrasu mozgu, zriedkavo aj ku krvácaniu do mozgu. Pri epileptickom záchvate s bezvedomím a kŕčmi môže dôjsť k zlomenine stavca. Pri záchvate vo vode je riziko utopenia. Ľudia s epilepsiou majú v prípade nekontrolovaných veľkých epileptických záchvatov individuálne rôzne vysoké riziko náhleho úmrtia.

Ako dlho trvá epileptický záchvat?

Rôzne typy epileptických záchvatov trvajú rôzne dlho, od sekúnd po desiatky minút. Generalizovaný tonicko-klonický záchvat (veľký záchvat s bezvedomím, pádom a kŕčmi) spravidla trvá okolo dvoch až troch minút.

Má vplyv na epilepsiu, respektíve početnosť záchvatov a ďalších prejavov choroby, životný štýl, napríklad konzumácia alkoholu či stres?

Áno, životný štýl môže priebeh epilepsie zhoršiť, alebo zlepšiť. Zásadný je zdravý životný štýl s dostatkom spánku, pravidelnosťou, striedmou konzumáciou alkoholu, alebo abstinenciou a pravidelnou protizáchvatovou medikáciou. Stres neprospieva ani zdravým a u ľudí s akýmkoľvek chronickým ochorením, teda aj s epilepsiou, môže priebeh ovplyvniť negatívne.

Hovorí sa, že spúšťačom záchvatov môže byť napríklad blikajúce svetlo zo žiariviek, alebo počítačových hier. Je to pravda?

Tento spúšťač je prítomný iba u niektorých pacientov a niektorých typov epilepsií.

História epilepsie

Prvé záznamy o epilepsii pochádzajú zrejme z obdobia okolo roku 2080 pred naším letopočtom. V dávnych obdobiach ju nazývali mágia zlých duchov a „liečila sa“ rôznymi masťami. Neskôr bola známa pod rôznymi názvami, napríklad padúcnica, božská, alebo svätá choroba. Prvý ucelený pohľad na toto ochorenie mozgu poskytol v 4. storočí pred naším letopočtom Hippokrates. Pomenoval rôzne typy záchvatov aj príbuzné príznaky vyskytujúce sa aj u zvierat. Až v druhej polovici 19. storočia bolo stanovené, že za záchvaty môže porucha v mozgu, a na liečbu začali byť využívané bromidy.

Je epilepsia dedičná, respektíve geneticky podmienená?

Niektoré epilepsie sú geneticky podmienené.

Môže človek ochorieť na epilepsiu počas života, alebo je vrodená?

Človek môže na epilepsiu ochorieť kedykoľvek v priebehu života. U pacientov, u ktorých je príčinou genetická chyba, je epilepsia vrodená.

Existujú nejaké iné choroby, ktoré sa prejavujú záchvatom podobným tomu epileptickému? Je teda možné epilepsiu zameniť s inou chorobou?

Áno, existujú imitátori epileptických záchvatov, tak záchvatov v dôsledku iných telesných ochorení, ako aj psychických chorôb. Medzi časté patrí bezvedomie sprevádzané zášklbmi, rôzne poruchy spánku a takzvané psychogénne neepileptické záchvaty.

Ako spozná laik u cudzej osoby prebiehajúcej epileptický záchvat?

Veľký epileptický záchvat s bezvedomím a kŕčmi býva v úvode sprevádzaný prerývaným výkrikom, pád je nekontrolovaný, zvyčajne dôjde najskôr k napätiu svalov tela, končatín, tváre, zaťatie zubov, oči sú otvorené, stočené nahor, postihnutý môže chvíľu prestať dýchať, môže modrieť. Neskôr napätie prechádza do zášklbov, je zvýšené slinenie, môže dôjsť k pohryznutiu jazyka, dych sa chrčivo vracia, niekedy môže dôjsť k pomočeniu.

Ako sa dá pomôcť človeku, u ktorého práve prebieha epileptický záchvat?

Odstrániť predmety, ktoré môžu spôsobiť poranenie, vrátane zloženia okuliarov. Na iné miesto presunúť pacienta iba v nevyhnutnom prípade. Podložiť hlavu, uvoľniť odev okolo krku.

Nebrániť zášklbom, alebo tonickým kŕčom. Nebrániť automatizmom, pokiaľ nehrozí nebezpečenstvo poranenia, alebo závažného poškodenia vecí. Neotvárať násilím ústa. Počkať na koniec záchvatu.

Pri trvajúcej poruche vedomia pretočiť človeka opatrne na bok. Pootvoriť ústa, vyčistiť ústnu dutinu, predsunúť dolnú čeľusť. Vyčkať na návrat k plnému vedomiu.

Pri  dezorientácii po záchvate upokojiť slovne pacienta. Fyzicky ho neobmedzovať v pohybe, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Zistiť, či nedošlo k poraneniu (najmä hlavy, jazyka alebo stavcov). Zistiť anamnézu. Pokiaľ ide o obvyklý záchvat u liečeného pacienta a nedošlo k poraneniu, ktoré vyžaduje ošetrenie a nepretrváva dezorientácia, nie je nutný transport do nemocnice.

Čo naopak nikdy s človekom nerobiť v priebehu epileptického záchvatu nerobiť?

Neroztvárať ústa násilím, nevkladať nič medzi zuby, nevyťahovať jazyk. Nebrániť kŕčom.

Epilepsia u psov

Epilepsia sa nevyhýba ani domácim miláčikom, najčastejšie sa objavuje u psov (u mačiek býva vzácnejšia, zato závažnejšia). Príčin vzniku ochorenia u psov môže byť niekoľko; psy mladšie ako šesť rokov mávajú väčšinou epilepsiu vrodenú. Dedičné dispozície boli objavené napríklad u kolií či labradorov, ale vyskytnúť sa môžu aj u ďalších plemien, takisto aj u krížencov. Epileptické záchvaty u psov mávajú, tak ako u ľudí, najrôznejšie podoby, môže ísť o krátkodobé výpadky vedomia či motoriky, alebo rôzne nenápadné tiky, ktoré si majiteľ spočiatku nemusí ani všimnúť. Závažnejšie bývajú celkové záchvaty spojené s kŕčmi, slinením, alebo dokonca bezvedomím. Pri podozrení na epilepsiu je vhodné vyhľadať veterinára.

V akých prípadoch je vhodné pri epileptickom záchvate zavolať záchrannú službu?

Pokiaľ záchvat nekončí do troch minút. Pokiaľ došlo k poraneniu, alebo ak sa po záchvate človek nepreberá k plnému vedomiu. A tiež pri neistote, či je možné človeka ponechať bez pomoci zdravotníkov.

Aké sú spôsoby diagnostiky epilepsie?

Základom je dôkladné zistenie všetkých informácií o problémoch, ich histórie, vrátane svedectva tých, ktorí niekedy záchvaty videli, alebo napríklad natočili ako video. Skúsený expert, neurológ/epileptológ, už na základe takéhoto rozboru dokáže vytvoriť pracovnú diagnózu a správny diagnostický aj liečebný postup. Medzi pomocné vyšetrenia patrí elektroencefalografia a magnetická rezonancia mozgu.

Prejavuje sa epilepsia inak u detí a dospelých?

U malých detí, dojčiat a batoliat sú špecifické typy epileptických záchvatov, ktoré u dospelých nevidíme. Existujú epilepsie viazané iba na určitý vek.

Dá sa epilepsia liečiť? Ako?

Až 80 percent ľudí s epilepsiou môže byť pri správnej liečbe liekmi bez záchvatov. Pri 20 percentách táto liečba nestačí, a potom treba zvážiť liečbu epileptochirurgickú, buď odstránenie tej časti mozgu, z ktorej sú záchvaty spúšťané, pokiaľ je to možné, alebo implantáciou stimulátorov.

Pre koho je takáto chirurgická liečba vhodná a v čom spočíva?

Chirurgická liečba epilepsie je vhodná pre farmakorezistentných pacientov v takom prípade, že možno očakávať zvýšenie kvality života pri potlačení záchvatov a prípadné riziká operačného zákroku neprevyšujú jeho očakávaný prínos.

Aký je váš názor na podávanie aminokyselinových preparátov epileptikom?

Neexistujú žiadne vedecky overené údaje o účinnosti. Presviedčanie ľudí s epilepsiou a rodičov detí s epilepsiou o prospechu takéhoto postupu považujem za ich klamanie a zneužitie.

Je možné epilepsiu úplne vyliečiť?

Spravidla nie, existujú epilepsie viazané iba na určitý vek jednotlivca, ktoré spontánne skončia. Pri väčšine pacientov ide o celoživotnú záťaž.

Nedávna štúdia brnianskych odborníkov ukázala, že pri liečbe epilepsie pomáha aj počúvanie klasickej hudby. Súhlasíte?

Sú publikované vedecké štúdie, ktoré tento pozitívny efekt, najmä pri Mozartovej hudbe, potvrdzujú.

Existuje nejaká prevencia epilepsie?

Všetko, čo bráni poškodeniu mozgu. Prevencia úrazov, prevencia toxického poškodenia mozgu, konzumovať alkohol a drogy. Prevencia poškodenia mozgu pri pôrode.

Majú ľudia s epilepsiou v živote nejaké obmedzenia, napríklad pri športovaní, práci a podobne?

Takéto obmedzenia sú individuálne, podľa typu epilepsie a záchvatov, ktorými sa prejavuje.

Všeobecne nemožno odporučiť športy a zamestnanie s vysokými nárokmi na rýchly a bezchybný reakčný čas, napríklad lietanie, horolezectvo, práce vo výškach a so strojmi, pri ktorých by aj sekundová nepozornosť znamenala riziko poranenia, popálenia a podobne.

V ktorých prípadoch je pre ľudí s epilepsiou vhodný asistenčný signálny pes a v čom môže pomôcť?

Môže byť vhodný, pokiaľ je schopný naučiť sa upozorniť okolie na záchvat, privolať pomoc. Ale aj svojou prítomnosťou a oddanosťou môže pes prispieť k psychickej pohode daného jedinca.


Prihlásiť