Tieto zvukové systémy kombinujú zosilňovač, reproduktory a niekedy aj prehrávač do podlhovastej lišty. Zaobstarať si ich môžete ako jednodielne modely, no aj ako prístroje s externým subwooferom (ktorý je často bezdrôtový). Niektoré prístroje dokonca umožňujú pripojenie satelitných reproduktorov. Okrem tenkých podlhovastých soundbarov (zvukových líšt) môžete nájsť aj rozmernejšie ploché varianty označované ako soundbase, alebo soundplate (zvuková doska). Ich tvar nedovoľuje, na rozdiel od bežných soundbarov, zavesenie na stenu – sú určené priamo pod televízor, ktorý na ne postavíte.
Výhody soundbarov
- jednoduchá inštalácia aj ovládanie
- možnosť zavesenia na stenu (súpravy na zavesenie často bývajú súčasťou balenia)
- pri porovnaní s televízormi zvyčajne lepší zvuk
- možnosť prehrávania zvuku aj z iných zdrojov (napr. z mobilného telefónu)
- niektoré prístroje dokážu aj bez satelitných reproduktorov simulovať priestorový zvuk
So subwooferom, alebo bez?
Jednou z hlavných výhod soundbarov je to, že nezaberajú veľa miesta. Jednoducho ich umiestnite pod televízor. So zdrojom zvuku ich spojíte bezdrôtovo, alebo pomocou kábla a pripojíte ich k zdroju elektrickej energie. A máte to hotové. Prípadná prítomnosť externého subwoofera však situáciu príliš nekomplikuje. V najhoršom prípade môže ísť o dva káble navyše.
V súčasnosti už spolu mnohé zariadenia komunikujú aj bezdrôtovo. Používateľovi v takom prípade zostáva vyriešiť, kam subwoofer umiestniť. Informáciu o ideálnom rozmiestnení reproduktorov väčšinou výrobcovia uvádzajú v manuáloch. Zostáva teda iba nájsť potrebný priestor. Basové reproduktory totiž nebývajú práve skladné.
Pokiaľ však vyššie uvedené zvládnete, odmenou bude podstatné zlepšenie vášho audio zážitku. S dedikovaným basovým reproduktorom budú zrážky vozidiel, explózie a iné hlboké tóny znieť zase o trochu vernejšie. Ľutovať určite nebudete ani pri počúvaní hudby.
Priestorový zvuk
Niektorí výrobcovia pri svojich soundbaroch uvádzajú podporu viackanálového zvuku (najčastejšie 5.1, alebo 7.1), prípadne priamo technológie na priestorový zvuk (Dolby Digital, Dolby Atmos, DTS, DTS:X). Do určitej miery sú tieto prístroje skutočne schopné pohyb zvuku okolo poslucháča simulovať. Filmový zážitok sprostredkovaný jedným zariadením však nikdy nebude dokonalý.
Soundbary sa pri generovaní priestorového efektu spoliehajú na odrážanie zvuku od stien, prípadne aj od stropu. Výsledný zvuk teda neovplyvňuje iba výber zariadenia, ale aj jeho umiestnenie v priestore, množstvo a rozmiestnenie nábytku, alebo prítomnosť mäkkých plôch (napr. závesov). Pokiaľ teda chcete skutočne čo najkvalitnejší priestorový zvuk, oplatí sa kúpiť si domáce kino, prípadne iné zostavy so satelitnými reproduktormi.
Ako sa spoja?
Základom je rozhranie HDMI, cez ktoré ľahko prepojíte soundbar s televízorom. Ak chcete k soundbaru pripojiť zdroj priestorového zvuku, ktorý nepodporuje rozhranie HDMI, zamerajte sa na prítomnosť digitálneho audio vstupu. Existujú dva typy: optický a koaxiálny. Pred nákupom si overte, či má zvolený model vstup, ktorý potrebujete. Pokročilejšie prístroje síce mávajú oba typy digitálnych vstupov, ale oveľa lacnejších systémov máva len jedený. Soundbary sú dnes spravidla vybavené aj USB konektormi, alebo 3,5 mm audio vstupmi na pripojenie ďalších audio zariadení.
Popularitu získava aj bezdrôtové pripojenie. Veľa soundbarov sa dá pripojiť k domácej sieti cez ethernet konektor, či bezdrôtovo cez wifi. Často je možné aj spojenie cez bluetooth. Veľa soundbarov sa dá ovládať, okrem tlačidiel na prístroji a diaľkového ovládania, aj mobilným telefónom. Pokiaľ máte o túto funkcionalitu záujem, zistite si predovšetkým, či je pre operačný systém vášho telefónu dostupná príslušná aplikácia a či funguje požadovaným spôsobom.
Čísla nie sú všetko
Výrobcom deklarovaný výkon vo wattoch berte pri výbere s rezervou. Táto hodnota s kvalitou zvuku priamo nesúvisí, skôr naznačuje maximálnu dosiahnuteľnú hlasitosť. Má to však niekoľko háčikov. Výsledná hlasitosť záleží aj od účinnosti reproduktorov, inými slovami rôzne reproduktory potrebujú na dosiahnutie rovnakej hlasitosti rozdielny počet wattov. Výrobcovia tiež niekedy na najviditeľnejšom mieste propagujú celkový výkon, teda súčet výkonov jednotlivých kanálov, no až v podrobnejších špecifikáciách rozpíšu výkony pre konkrétne kanály osobitne.
Deklarované hodnoty pre jednotlivé kanály v niektorých prípadoch presahujú 200 wattov, ale toľko na ozvučenie bežnej obývačky naozaj nepotrebujete. Aj 100 wattov na jeden kanál je pravdepodobne niekoľkonásobne viac, ako skutočne využijete. Ďalšou vecou je, že pri výrobcom udávaných hodnotách môže harmonické skreslenie dosahovať až niekoľko desiatok percent, a to už je skreslenie zvuku, ktoré dokáže rozpoznať aj laik. Oproti reálnemu využitiu sú teda údaje trochu nadsadené.
