Skauti a skauting

Obsah říjnového vydání

Aktuální číslo časopisu dTest 10/2019 Obsah říjnového vydání

Publikované v časopise 10/2019

Skautské hnutie funguje už dlhšie ako sto rokov. Za ten čas ovplyvnilo životy miliónov mužov aj žien na celom svete. Jeho hlavnými hodnotami sú dobrodružstvo, priateľstvo, česť a vzťah k prírode. História tohto hnutia je pohnutá a neľahkú úlohu má aj v dvadsiatom prvom storočí, keď musí u mladých súperiť v atraktivite napríklad so sociálnymi sieťami. Zvyšujúci sa počet skautov u nás za uplynulé roky však dokazuje, že to s našimi juniormi azda nie je zas také zlé.

Od vĺčat po roverov

Základom skautskej činnosti je príslušnosť ku konkrétnemu oddielu, zvyčajne blízko bydliska dieťaťa. Pretože skautské oddiely navštevuje široké spektrum vekových kategórií od predškolákov až po maturantov aj starších členov, sú skauti a skautky rozdelení do oddielov podľa veku. Program sa vytvára pre každú vekovú kategóriu samostatne, s rešpektom na potreby detí v konkrétnom veku.

  • Základné vekové kategórie a oddiely skautov sú tieto:
  • Benjamínkovia: 5 – 7 rokov
  • Vĺčatá (chlapci) a Svetlušky (dievčatá): 8 – 10 rokov
  • Skauti a skautky: 11 – 14 rokov
  • Roveri (chlapci) a Rangers (dievčatá): 15 – 21 rokov
  • Oldskauti: dospelí

Aj keď skauting zažil represie za druhej svetovej vojny aj za komunizmu, prežil, a v tomto roku oslavuje už 112. narodeniny. Jeho základy položil v roku 1907 anglický vojak Robert Baden-Powell, ktorý na ostrove Brownsea (najväčší z ôsmich ostrovov v zálive pri meste Poole v anglickom grófstve Dorset) usporiadal prvý skautský tábor. Zúčastnilo sa na ňom vtedy 20 chlapcov, ktorí boli rozdelení do štyroch skupiniek po päť. V každej skupine boli skúsenejší a starší členovia, aj tí mladší. Tým Powell položil symbolicky základný kameň štruktúry neskorších skautských družín, zoskupenia rôzne starých a skúsených chlapcov alebo dievčat.

Keď sa tábor skončil a Powell mal kladné ohlasy, začal vydávať časopis The Scout, v ktorom zhrnul skúsenosti z táborového života. O rok neskôr vydal príručku Scouting for boys, v ktorej opisuje základné myšlienky (dobrodružstvo, charakter, príroda, kamaráti) skautského hnutia. K jeho hlavným hodnotám od začiatku patrila a stále patrí česť, úcta k ľudským hodnotám a láska k prírode.

Powellova kniha sa stala pomerne rýchlo bestsellerom nielen v Anglicku, ale aj v mnohých ďalších krajinách. V roku 1920 bola v nadväznosti na Powellom formulované myšlienky založená Svetová organizácia skautského hnutia (World Organization of the Scout Movement, WOSM), ktorá funguje dodnes a kladie si za cieľ pomáhať skautským organizáciám vo všetkých štátoch, vychovávať mladých ľudí bez ohľadu na ich farbu pleti, rasu alebo vieru. V nadväznosti na činnosť WOSM vznikla o osem rokov neskôr Svetová organizácia skautiek (World Association of Girl Guides and Girl Scouts, WAGGGS) ako celosvetové združenie podporujúce organizácie dievčenského skautingu.

Do Anglicka po inšpiráciu

Len pár rokov po tom, ako Powell sformuloval základnú skautskú filozofiu, začalo toto hnutie fungovať aj v Československu. Za jeho rozkvetom v tuzemsku stál profesor Antonín Benjamin Svojsík, ktorý sa v roku 1911 dokonca vybral do Anglicka, aby spoznal tamojší skautský život a mohol sa ním inšpirovať. O rok neskôr vydal knihu Základy junáctva a v rovnakom roku usporiadal prvý československý skautský tábor s 13 účastníkmi.

Od roku 1913 tuzemskí skauti spávajú v stanoch s podsadou (stan pozostávajúci z drevenej konštrukcie, teda podsady, a konštrukcie na upevnenie plachty, teda strechy z plátna, pozn. red.), ktoré sú svetovým unikátom. V roku 1931 sa dokonca v Československu pod vedením A. B. Svojsíka konalo prvé stredoeurópske jamboree (veľké skautské stretnutie) s účasťou pätnásťtisíc skautov a skautiek.

Hoci je skauting založený na cti a ľudských hodnotách, práve tie boli za prvé desiatky rokov jeho existencie niekoľkokrát pošliapané. Prvýkrát bol skaut zrušený v roku 1940, od tohto roka bolo zakázané organizovať aj skautské tábory. Aj tak však prežil – za druhej svetovej vojny skauti pôsobili v ilegálnom odboji alebo za hranicami protektorátu. Asi sedemsto českých a slovenských skautov zúčastňujúcich sa na protinacistickom odboji bolo kvôli tejto odbojovej činnosti popravených.


Povojnový rozkvet

Koniec druhej svetovej vojny so sebou priniesol rozkvet mnohých hnutí, to skautské nevynímajúc. V roku 1945 sa k nemu hlásilo štvrť milióna členov a zdalo sa, že nastal skautský boom. Ten však netrval dlho. Už v roku 1948 bol skaut začlenený do Zväzu československej mládeže a o dva roky neskôr rozpustený. Mnohí skauti sa stali obeťou politických procesov alebo strávili dlhé roky v komunistických väzniciach.

K obnove Skautského hnutia došlo za pražskej jari v roku 1968, no o dva roky neskôr bol opäť zakázaný. Aj po roku 1970 však skauting žil, české i slovenské oddiely fungovali v tom čase v exile, prípadne sa niektoré z nich na čas pripojili k vtedy povoleným organizáciám, napríklad športovému klubu či turistickému oddielu.

Zamatový boom

K poslednému znovuzrodeniu skautingu došlo v roku 1989, od toho času funguje už nepretržite. Už na konci roka 1989 boli schválené stanovy organizácie Český Junák − zväz skautov a skautiek. Krátko nato začali znovu vznikať v mnohých mestách po celej krajine skautské strediská a Junák sa stal členom medzinárodných skautských organizácií.

V roku 2007 sme si u nás aj na celom svete pripomenuli sto rokov existencie skautského hnutia. V Českej republike oslavy prebehli na mnohých miestach, napríklad na Petřínskej rozhľadni, ktorá bola ovešaná skautskými šatkami, alebo na Staromestskom námestí.

Rozhovor so starostom Junáka − českého skauta

Josef Výprachtický sa práci v Junáku profesionálne venuje viac ako dvadsať rokov, na jeho čele stojí od roku 2007. Pýtali sme sa ho, či a ako môžu skautské hodnoty konkurovať moderným technológiám, ktorými mnohí mladí ľudia doslova žijú, čo im môže skaut v 21. storočí ponúknuť alebo či sa hodí pre všetkých.

V Česku je teraz viac ako 64-tisíc skautov a skautiek. Ako sa ich počet v porevolučnej ére vyvíjal?

Po nežnej revolúcii prišiel okamžitý veľký boom, v spoločnosti bolo cítiť, že na skauting dlho čakala. Ľudia, ktorí zažili skauting počas krátkej obnovy v rokoch 1968 – 70, sa nadšene stali vedúcimi. Skautov a skautiek bolo vtedy u nás na chvíľu vyše 80-tisíc. Program aj vzdelávanie vedúcich však nezodpovedali novej ére, pretože boli kvôli chýbajúcemu prirodzenému vývoju prevzaté z čias povojnovej a pražskej jari. Obratom tak prišiel pokles záujmu o skauting a až do roku 2006 sa počet skautov znižoval.

Vďaka dobrej práci skautských vedúcich, rozvoju a zmene kvalitného programu a vzdelávania dospelých dobrovoľníkov od toho času len rastieme, za posledných 13 rokov sa počet skautov a skautiek u nás zvýšil o 60 percent. Teraz je nás viac ako 64-tisíc a na mnohých miestach skautské oddiely nezvládajú uspokojovať záujem detí a ich rodičov.

Skautský kroj

Skauti z každej krajiny majú svoj originálny kroj. Ten český pozostáva zo skautskej košele, trojrohej skautskej šatky s turbančekom a funkčnej šnúry s píšťalkou. Prislúcha k nemu aj kožený opasok s kruhovou prackou, v ktorej strede sa nachádza skautská ľalia. V hornej časti pracky je nápis „Junák“, v tej spodnej zas skautské heslo „Buď pripravený“. Kroj má ešte formálny variant s kravatou. Príslušnosť skauta alebo skautky k vekovej kategórii určuje farba funkčnej šnúry s píšťalkou. Žltú šnúru nosia vĺčatá a svetlušky, zelenú (resp. modrú pri vodných skautoch) nosia skauti a skautky a červenú roveri.

Čo, okrem vyššie zmieneného, podľa vás spôsobilo zvyšujúci sa záujem v ostatných rokoch?

Ide určite o niekoľko faktorov dokopy. Jednak sme inovovali program, ponúkame chalanom a dievčatám naozaj veľmi široké spektrum aktivít. Od klasických táborníckych cez športové alebo cestovateľské až po také, ktoré sa venujú napríklad moderným technológiám alebo médiám. S tým súvisí vzdelávanie − bez dobrých vedúcich sa zmysluplný a zaujímavý program v oddieloch skrátka neobjaví. Stovky nových dobrovoľníčok a dobrovoľníkov každoročne prejdú náročným vzdelávacím systémom certifikovaným ministerstvom školstva pre skautských vedúcich. A myslím, že sa nám darí dobre komunikovať, vieme lepšie vysvetliť prínos, ktorý skauting má pre mladého človeka, ľudia o nás vedia. Nezanedbateľné  je aj to, že mnohí dnešní rodičia sami skautom prešli a vďaka tomu, že s ním majú pozitívnu skúsenosť, chcú, aby to zažili aj ich deti.

V čom spočíva sila skautingu v 21. storočí, ktoré ovládajú sociálne siete a ďalšie technologické vymoženosti?

V zásade ide o stále rovnaké princípy, ktoré silu nestrácajú: dobrodružstvo, rozvoj charakteru, kamaráti a príroda. Skaut deťom prináša skutočné dobrodružstvo vo všetkých možných podobách, zaujímavý program, ktorý je prispôsobený veku, takže ich stále niečím prekvapuje a kladie pred nich nové výzvy. To všetko zažívajú v spoločenstve priateľov, starších aj mladších, a vďaka intenzívnym zážitkom majú medzi sebou silné a pevné vzťahy − mnohí mladí skauti a skautky preto označujú skaut za svoju druhú rodinu.

Pobyt v prírode je jedným z dôležitých prvkov skautskej výchovy samozrejme aj dnes. Príroda robí aj z veľmi obyčajných vecí intenzívny zážitok a dnes asi platí viac než predtým, že napríklad noc pod širákom je pre časť detí (a možno aj rodičov) trochu exotika. Aj dnešné deti sa dokážu zastaviť, vnímať krásu prírody, oceňovať ju, bavia ich výzvy, ktoré pobyt v prírode prináša. Držíme sa osvedčených základov a metód, len ich napĺňame trochu iným obsahom – menia sa témy a aktivity, ktorým sa venujeme.

Zároveň sa však nedá povedať, že by sme v skaute technológie zatracovali, skauting vznikol s cieľom pomáhať chlapcom a dievčatám reagovať na aktuálny svet a orientovať sa v ňom. V oddieloch sa preto zaoberáme bezpečnosťou na internete, kritickým myslením vo vzťahu k médiám, ekológiou, skauti sa venujú napríklad geocachingu, chodia na lezeckú stenu alebo na výstavy.

V akom veku je podľa vás najvhodnejšie prihlásiť dieťa do skautského oddielu a prečo?

Najčastejšie sa k nám chlapci a dievčatá pridávajú medzi siedmimi a deviatimi rokmi, no máme aj veľmi početnú skupinu benjamínkov, detí medzi piatimi a siedmimi rokmi. Chce to určitú mieru samostatnosti a schopnosti byť súčasťou kolektívu.

Na celosvetovom skautskom stretnutí, tzv. jamboree, sa tento rok zúčastnilo rekordných 500 našich skautov a skautiek. Akú pozíciu v spoločnosti má tuzemský skaut v porovnaní so zahraničím?

Skauting v Česku má v spoločnosti silnú pozíciu napríklad aj v porovnaní s okolitými krajinami. Sme najväčšou organizáciou v krajine, ktorá sa venuje výchove mladých ľudí, a nezávislé prieskumy opakovane ukazujú, že ľudia skautingu dôverujú a pokladajú ho za miesto, kde sa chlapci a dievčatá učia samostatnosti, spolupráci a zodpovednosti za svet okolo. Český skauting navyše rastie tempom, ktoré je v okolí nevídané, sme jednou z najrýchlejšie rastúcich skautských organizácií nielen v Európe, ale aj vo svete. Svedčí o tom aj záujem tých médií, ktoré prinášajú aj dobré správy. Radosť a zážitky, ktoré skauting dievčatám a chlapcom, ale aj ich rodičom a dobrovoľným vedúcim prináša, sú takou dobrou správou. A trvalý nárast záujmu o skauting, rovnako ako rekordná výprava na jamboree, to len potvrdzujú.

Priamo na jamboree napríklad európsky riaditeľ Svetovej organizácie skautského hnutia David McKee vyhlásil, že vníma českých skautov ako zdroj inšpirácie − vďaka rastu, ktorý prežívame, inovovanému programu aj systému vzdelávania. Náš skauting označil za to, čo v mnohých ohľadoch udáva smer.

Čelí skaut v Česku dlhodobo nejakým problémom?

V Česku sú naším najväčším problémom dve veci, často prepojené. V mnohých obciach je skautov a skautiek toľko, že sa už nemôžu vojsť do klubovne, nemajú sa kde schádzať na pravidelný program. Klubovne často nie sú vo vyhovujúcom stave, už si svoje odslúžili a potrebovali by rekonštrukciu. Našťastie, mnohé obce si postupne začínajú uvedomovať, že postarať sa o skautskú klubovňu je pre nich dobrá investícia. V mnohých miestach je to však, bohužiaľ, stále veľký problém a prekážka pre ďalší rast, aj keď záujem detí a rodičov tam je. Druhým problémom je nedostatok vedúcich. Nepribúda nám toľko vedúcich, koľko by sme pre veľký nárast detského záujmu potrebovali. Našťastie sa zvyšuje počet rodičov, ktorí majú chuť pomôcť oddielu svojich detí, ale aj tak je pre nás súvislé navyšovanie poštu skautských vedúcich jednou z hlavných výziev.


Minirozhovor s českou účastníčkou tohtoročného jamboree

Stretnutie skautov a skautiek z celého sveta, takzvané jamboree, sa koná každé štyri roky a zúčastňujú sa na ňom desaťtisíce ľudí z najrôznejších krajín, Česko nevynímajúc. Tohtoročná tuzemská výprava tvorila 500 účastníkov a účastníčok. Jednu z nich, Barboru Mlynářovú z 24. oddielu skautiek v Prahe, sme vyspovedali po návrate zo Západnej Virginie v USA, kde sa tohtoročné jamboree na prelome júla a augusta konalo.

Ako ste sa na jamboree dostali a ako prebiehal výber účastníkov?

Prihlasovanie na jamboree prebiehalo vlastne dosť podobne ako prihlasovanie na akúkoľvek väčšiu skautskú akciu. Dva roky pred skutočným odchodom sa spustila registrácia a to boli medzi nami skautami veľké správy. O jamboree som vedela dlhšie, predsa len je to najväčšia skautská akcia. Každý sa na ňu ako účastník dostane len raz v živote, pretože vek účastníkov je obmedzený od štrnástich do sedemnástich a jamboree sa koná raz za štyri roky. Preto hneď, ako som sa o spustení registrácie dozvedela, došlo na rozhovor s rodičmi, ktorým som, samozrejme, musela vysvetliť, o čo ide. Potom som sa zaregistrovala do špeciálneho registračného systému, kam sa neskôr zadávali aj zdravotné dotazníky alebo kam sme nahrávali virtuálne víza. Registračný systém bol otvorený až do naplnenia limitu českej výpravy, čo bolo asi 500 ľudí. Prihlásiť sa teda mohol ktokoľvek, kto to stihol do uzavretia registrácie.

Aký zážitok pre vás predstavovalo stretnutie skautov z celého sveta?

Zo stretnutia skautov z cudziny som mala trochu strach, pretože som úplne nevedela, čo mám čakať. Prvých pár dní som dokonca myslela, že sa celý čas budem baviť len so svojimi kamarátmi z domova, pretože moja interakcia so zahraničnými skautmi pozostávala prevažne z výmeny šatiek, niekoľkých slov na ceste alebo rýchlej výmeny kontaktov cez inteligentné jamboree náramky, ktoré sme všetci mali.

Všetko sa však rýchlo obrátilo. Jeden večer som sa zoznámila so skupinou skautiek z Poľska a Británie a s niektorými z nich som si dokonca vymenila adresy na dopisovanie po jamboree. Inokedy som zase zdolávala vodnú prekážkovú dráhu s Britmi, s ktorými som sa zoznámila v rade, učila som sa triky na skateboarde s Američanmi, skúšala prekonať logickú hru s Islanďanmi a niekoľkými Kostaričankami alebo ochutnávala cvrčky s príchuťou cukrovej vaty s párom Írov.

Ku koncu už boli kultúry tak premiešané, že sme často večerali pri cudzích táborákoch alebo sme, naopak, mali na večeri niekoľko Fínov alebo Japoncov navyše, a potom dorazili cez celý areál Slováci, aby sme si zahrali karty.

Jamboree je vlastne ideálnym miestom, kde sa navzájom nikto nehodnotí a všetky možné kultúry koexistujú v harmónii. Asi už nikdy nič podobné nezažijem. Znie to možno až veľmi ideálne, ale všetkých 45 000 ľudí sa riadi rovnakými princípmi, a tak majú hneď jednu tému spoločnú − skauting.

Zaujímavosti zo sveta skautingu

  • Na svete je v súčasnosti okolo 60 miliónov skautov a skautiek.
  • Skautom prešli viaceré verejne známe osobností, z tých českých menujme napríklad bývalého prezidenta Václava Havla, vedkyňu Helenu Illnerovú, katolíckeho kňaza Tomáša Halíka, spisovateľa Jáchyma Topola alebo filozofa Erazima Koháka.
  • Pri príležitosti vzniku samostatného Československa boli v roku 1918 vydané prvé poštové známky so skautskou tematikou na svete. V prvých dňoch po vyhlásení československej nezávislosti sa totiž do služieb československej vlády a jej orgánov dali práve skauti, ktorí spoľahlivo a rýchlo dodávali listové zásielky medzi úradmi.
  • Skautskí kuriéri každoročne rozvážajú a roznášajú po celom Česku Betlehemské svetlo, symbol mieru a priateľstva. Prvýkrát sa k nám dostalo až v roku 1989 vďaka exilovým skautom z Rakúska.

Aký program mali českí skauti na tohtoročnom jamboree?

Česká výprava išla v tomto roku s mottom „Unbreakable“ − nezlomný − a to sa premietlo aj do našich programov. Unbreakable pre nás bolo celkom silné slovo, pretože skauting bol v Česku trikrát zrušený a trikrát bol znovu obnovený. Raz nacistami a dvakrát komunistami a zakaždým bol obnovený prakticky hneď po skončení zákazu, pretože často fungoval tajne. Pre skautov z cudzích krajín to bola strašne zvláštna skutočnosť. Skauting u nich jednoducho raz vznikol a odvtedy tam funguje. To bol jeden z dôvodov, prečo sme si ako tému vybrali priblíženie našej, nielen skautskej,  histórie. Všetky naše programy boli vlastne prepojené, a keď niekto splnil jeden, mohol si nechať dať pečiatku do českej knižočky, za päť pečiatok účastníci dostali špeciálny kožený prívesok s logom našej výpravy. V každom českom táborisku boli dva stany s podsadami s drevenými stenami, ktoré sú typickým českým vynálezom a nikde inde na svete ich nemajú. Jeden bol vybavený ako typický stan v tábore a v druhom bol program. V našom tábore sa dozvedali viac o Dagmar Skálovej, jednej z našich najvýznamnejších skautiek.

Z väčších programov týkajúcich sa histórie stoja za zmienku dva, ktoré boli založené na skutočných udalostiach. Pri jednom išlo o to, poslať správu pomocou lyžice v morzeovke cez stenu symbolizujúcu väzenie, pri druhom zase vyslať rádiom správu o jamboree a dodržiavať pri tom zákazy režimu: nebyť videný v skupine, nepoužívať ruky alebo nekomunikovať.

Pre samotné predstavenie našej krajiny sme si však vybrali trochu ľahšiu tému. V stane, ktorý nás prezentoval, bolo možné prezrieť si český tábor vo virtuálnej realite, mohli ste si skúsiť vyrobiť turbanček, ktorý sa dáva na šatku, alebo sa pozrieť na niekoľko epizód Krtka.

Keď došlo na prezentovanie jedla, vybrali si Česi zemiakové placky, ovocné knedle a nátierky.

Celkovo myslím, že sme český skauting a našu krajinu svetu predstavili celkom úspešne. Koniec koncov, teraz u nás máme viac skautov, než sme kedy v histórii mali.


Prihlásiť