Sokol je tu aj pre vás

Obsah zářijového vydání

Aktuální číslo časopisu dTest 9/2019 Obsah zářijového vydání

Publikované v časopise 9/2019

Sokol je najstarší český telocvičný spolok. Bol založený na podkladoch antického ideálu telesnej a duševnej krásy, dobroty, cnosti a statočnosti. Jeho zakladatelia Dr. Miroslav Tyrš a Jindřich Fügner mu dali do vienka myšlienku povznesenia nášho národa po stránke telesnej, morálnej aj vlasteneckej. Tieto princípy sú aktuálne aj v súčasnosti, čo dokladá veľkosť členskej základne Sokola a pestrosť ponuky pre široké vekové rozpätie cvičencov.

Slovo výlet je sokolský „vynález“

Možno vás prekvapí, že zakladateľovi Sokola Miroslavovi Tyršovi vďačíme aj za také bežne používané slovo, ako je výlet. Tyrš tento pojem zaviedol v roku 1862 na základe symboliky, že si sokoli spoločne vylietavajú za poznaním.

Tento rok uplynulo už 157 rokov od založenia Pražskej telocvičnej jednoty, ktorá bola dva roky po svojom vzniku nazvaná Sokol Pražský. Okrem Tyrša a Fügnera stálo pri zrode tejto prvej jednoty mnoho vtedajších významných osobností, ako napríklad spisovateľ Jan Neruda, filozof, básnik a anatóm Jan Evangelista Purkyně, maliar Josef Mánes, národopisec a mecenáš Vojtěch Náprstek alebo novinár a politik Emanuel Tonner.

Nazdar, bratu!

Miroslav Tyrš dal jednote telocvičný program. V cvičení videl účel zdravotný, výchovný, estetický a branný. Tyrš bol zároveň prvým náčelníkom Sokola, zorganizoval cvičiteľský zbor, nastavil poriadok cvičebných hodín a založil časopis Sokol. V roku 1869 vydal spis Hod olympický, v ktorom zdôrazňoval olympijské myšlienky o štvrť storočia skôr ako vo svete známejší barón Pierre de Coubertin. Pre telocvičnú prax vymyslel a spísal jedinečné, systematické telocvičné názvoslovie.

Jindřich Fügnera sa ako prvý starosta jednoty venoval finančným a organizačným záležitostiam. Bol to on, kto navrhol tykanie a oslovovanie „bratu“, aby si všetci sokoli boli rovní. Jeho obetavosť pre hnutie bola nesmierna − hoci sa zadlžil, nechal na vlastné náklady postaviť samostatnú budovu s veľkou telocvičnou sálou. Základy pre túto prvú sokolovňu si členovia jednoty vykopali sami, čím zároveň založili tradíciu dobrovoľných brigád v Sokole.

Fügnerova dcéra Renáta sa neskôr stala spolupracovníčkou a manželkou Miroslava Tyrša. Okrem Sokola sa venovala kultivácii dievčenského školstva v rámci Rakúsko-Uhorska a bola významnou propagátorkou českej kultúry na mnohých domácich aj zahraničných výstavách.

Názov Sokol ako symbol sily a voľnosti navrhol poslanec Českého snemu Emanuel Tonner podľa vzoru juhoslovanských hrdinov. Historicky prvá zástava spolku namaľovaný Josef Mánes zobrazuje sokola v lete a heslo „Tužme sa“ − patrónkou zástavy bola spisovateľka Karolína Světlá. Jej originál je dodnes zachovaný v depozitári Národného múzea v Prahe ako súčasť zbierky Oddelenie dejín telesnej výchovy. Mánes bol tiež autorom sokolského kroja, ktorý v roku 1882 upravil maliar František Ženíšek.

Sokolský pozdrav „Nazdar“ sa začal používať v roku 1851 a vznikol v priamej nadväznosti na vtedy vyhlásenú zbierku na vybudovanie Národného divadla. V tomto roku sa medzi ľuďmi vyberalo do pokladničiek s nápisom „Na zdar Národného divadla“. Ide o pôvodný český pozdrav, ktorý sa vďaka rozsiahlosti zbierky rozšíril po celých Čechách a ujal sa aj na Slovensku.

Aby nedochádzalo k politickým nezhodám vnútri jednoty, bola vydaná vyhláška o jej prísnej apolitickosti s tým, že základným poslaním je predovšetkým telocvičná a všeobecne vlastenecká činnosť. Rovnaký ráz fungovania si organizácia udržala dodnes.

Sokolské hnutia sa v nasledujúcich rokoch z Prahy veľmi rýchlo šírilo do celých Čiech a na Moravu. Už v roku 1862 vznikli jednoty v Brne, Jičíne, Jaroměři, Kolíne, Kutnej Hore, Novej Pake, Příbrame, Turnove a Čáslavi. O dva roky neskôr založili naši krajania Sokol tiež v Amerike. V roku 1884 sa stal členom Sokola aj T. G. Masaryk, ktorý o sebe s obľubou hovorieval, že „sokoluje“.

Tělocvična Sokola Pražského

Šport, kultúra, maškarné aj zlet

Telocvik však bol len jednou zložkou všestrannej náplne činnosti sokolských jednôt. Od začiatku existencie Sokola boli telocvičné aktivity dopĺňané výletmi a novovznikajúcimi športmi, ako bolo veslovanie, cyklistika, atletika, lyžovanie, šerm a ďalšie. Sokolské knižnice fungovali ako voľne prístupné miesta osvety. Priestory sokolovní boli využívané aj ako sály, kde vystupovali sokolské divadelné a spevácke súbory, usporadúvali sa v nich tanečné zábavy a neskôr slúžili ako sokolské kiná. Z vtedajšieho pohľadu išlo o nadčasový trend, v rámci ktorého spolok ponúkal množstvo aktivít, vďaka ktorým sa v priestoroch sokolovní schádzala široká členská základňa.

K populárnym a hojne vyhľadávaným spoločenským akciám patrili aj každoročné maškarné bály zvané šibřinky. Niektoré historické pramene uvádzajú, že rakúsko-uhorské úrady nepovolili pražskému Sokolu konania sokolského plesu, a tak sa premenovaním na šibřinky vlastne úradný zákaz obišiel.

Prvými sokolskými cvičencami boli muži, no už v roku 1866 bol založený telocvičný ústav pre chlapcov a dievčatá a o tri roky neskôr telocvičný spolok paní a dievčat pražských. Postupom času sa stali členkami Sokola aj ženy a v roku 1883 sa začalo cvičenie dorastu a žiactva.

Do konca roku 1884 už bolo v Čechách a na Morave 137 jednôt so 17 400 členmi. Sokolské jednoty sa začali zoskupovať do väčších oblastných útvarov označovaných ako župy. Na základe nárastu počtu jednôt bola v roku 1889 vytvorená ich zastrešujúca organizácia Česká obec sokolská (ČOS).

Významnú časť sokolskej činnosti tvorili verejné vystúpenia alebo účasť na pretekoch, a to na domácej aj zahraničnej scéne. Pri príležitosti 20. výročia založenia Sokola Pražského bol na Tyršův popud do Prahy zvolaný zjazd sokolských jednôt z Čiech, Moravy aj zo zahraničia. V rámci tejto udalosti sa uskutočnil sprievod krojovaných sokolov s vlajkami. Na Streleckom ostrove vystúpilo pri spoločnom cvičení 696 mužov, ďalej mohlo 2 500 divákov vidieť ukážku cvičenia 40 družstiev na náradí. Slávnosť vstúpila do dejín ako I. všesokolský zlet.

S rozvojom sokolského hnutia sa, samozrejme, rozvíjala aj táto tradícia. V roku 1912 na VI. všesokolskom zlete, ktorý sa konal na Letnej, cvičilo už viac ako 32 000 členov jednoty.

Sokoli základom légií

V roku 1913 združovala ČOS 38 žúp, 1 182 jednôt a 128 000 členov. V čase 1. svetovej vojny bola sokolská organizácia rozhodujúcou silou v boji za slobodu. Napríklad Josef Scheiner patril k zakladajúcim členom tzv. Mafie, ktorá podporovala činnosť T. G. Masaryka v zahraničí. V roku 1915 ministerstvo vnútra ČOS rozpustilo. Vo Francúzsku, Rusku a Taliansku sa vytvorili útvary českých a slovenských legionárov bojujúcich proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Ich základom boli vždy sokoli, ktorých prednosťou bola telesná zdatnosť, disciplinovanosť a spoločná idea národného uvedomenia. V roku 1918 tvorilo československé légie takmer stotisíc mužov. Význam Sokola vtedy ocenil prezident T. G. Masaryk, keď povedal, že bez Sokola by neboli légie a bez légií naša republika.

ČOS obnovila svoju činnosť ihneď po vzniku samostatného československého štátu, jej členovia sa podieľali na ustanovení novej štátnej správy a dočasne nahrádzali aj funkciu polície a armády. Prvá republika bola pre Sokol obdobím rozmachu, do konca roku 1921 sústreďoval už 53 žúp, v ktorých bolo 3 000 jednôt so 710 000 členmi.

Sokolské zlaté olympijské medaily

  • Sokolskí športovci sa zaslúžili o mnoho olympijských aj paralympijských úspechov. Na vymenovanie všetkých medailistov nemáme v tomto článku priestor, pripomeňme si preto aspoň držiteľov tých zlatých:
  • Bedřich Šupčík − šplh na lane bez prírazu (dnes už táto disciplína na OH neexistuje), Paríž 1924
  • Ladislav Vácha − cvičenie na bradlách, Amsterdam 1928
  • Alois Hudec − cvičenie na kruhoch, Berlín 1936
  • Zdeňka Honsová, Marie Kovářová, Miloslava Mišáková, Milena Müllerová, Věra Růžičková, Olga Šilhánová, Božena Srncová a Zdeňka Veřmiřovská − športová gymnastika, viacboj družstiev, Londýn 1948
  • Eva Samková − snowboardcross, Soči 2014
  • Jiří Ježek − cyklistika, držiteľ celkovo šiestich zlatých medailí z paralympijských hier v Sydney 2000, Aténach 2004, Pekingu 2008 a v Londýne 2012

Strahovský štadión a olympijské medaily

V apríli roku 1925 bol za účasti T. G. Masaryka, E. Beneša a ďalších domácich aj zahraničných osobností slávnostne otvorený Tyršov dom na Malej Strane v Prahe. Na vlastné náklady vybudované viacúčelové sídlo ČOS vzniklo podľa návrhu architekta Františka Krásneho. Rozmery telocvične Tyršovho domu − 60 × 18 m − boli v čase vzniku európskym unikátom. Narastajúci počet cvičencov na všesokolských zletoch viedol k výstavbe štátom a pražskou obcou dotovaného štadióna na Strahove. Cvičisko s rozmermi 410 × 295 m bolo projektované pre 14 400 cvičencov.

Na pokračujúcu hospodársku krízu sokoli v roku 1932 reagovali rubrikou „Sokolský trh práce“. V Sokolskom vestníku vychádzali mená sokolov hľadajúcich prácu a zoznam voľných pracovných miest. V čase nástupu fašistického hnutia v Nemecku vydala ČOS vyhlášku, podľa ktorej nie je fašizmus zlučiteľný so sokolskou myšlienkou a členstvom v ČOS.

Keď v roku 1937 zomrel dlhoročný člen Sokola T. G. Masaryk, Edvard Beneš predniesol nad jeho rakvou sľub, ktorý prevzalo tiež sokolstvo: „Prezident osloboditeľov, odkazu, ktorý ste vložili do našich rúk, verní zostaneme.“

Za prvej republiky sa sokolskí pretekári zaslúžili aj o zisk nejednej olympijskej medaily. Medzi najväčšie úspechy patrí zlatá olympijská medaila, ktorú z Paríža v roku 1924 priviezol Bedřich Šupčík za šplh na lane, a za legendárnu zostavu na kruhoch ďalšiu zlatú, ktorú získal Alois Hudec v Berlíne v roku 1936.

V čase fašistickej hrozby sa konal X. všesokolský zlet. Symbolom nesúhlasu s totalitným režimom sa stalo spoločné cvičenie mužov „Prísaha republike"“ v predvedení takmer 30 000 cvičencov. Zo záznamu tohto cvičenia sa doteraz tají dych a nie div, že sa Nemci sokolského hnutia v nasledujúcich rokoch obávali.

2. svetová vojna a sokoli v odboji

Hneď po vzniku Protektorátu Čechy a Morava v roku 1939 sa sokoli zapojili do mnohých odbojových aktivít. Vytvorili aj vlastnú organizáciu Obec sokolská v odboji na čele s náčelníkom Augustínom Pechlátom, ktorý bol za túto činnosť zatknutý gestapom a v septembri roku 1941 popravený. Podobný osud stretol počas vojny aj mnoho ďalších členov Sokola. V noci zo 7. na 8. októbra 1941 sa začala „Akcia Sokol“, pri ktorej nacisti zajali asi 1 500 členov spolku z vedenia ČOS, žúp aj jednôt. Prevažná väčšina z nich neprežila mučenie, väznenie a deportáciu do koncentračných táborov.

O tri dni neskôr vstúpil do platnosti výmer Reinharda Heydricha o rozpustení ČOS. Ako pripomienka týchto tragických udalostí bol v roku 2019 schválený 8. október ako Pamätný deň Sokolstva.

K najväčšej sokolskej odbojovej akcii patrila práve podpora parašutistov pri atentáte na R. Heydricha. Za ňu zaplatili životom stovky českých vlastencov, z ktorých takmer polovicu tvorili sokoli.

Spartakiády si so Sokolom nespájajte

Mnoho ľudí má spartakiády mylne spojené so sokolským hnutím. Prvé spartakiády usporiadala v roku 1921 ľavicová Federácia robotníckych telovýchovných jednôt. Po rozpustení Sokola v roku 1952 sa spartakiády stali gigantickými propagandistickými akciami komunistickej vlády. Na sokolmi vybudovanom strahovskom štadióne režim spartakiády predvádzal „radostný život pri budovaní ľudovodemokratickej Československej republiky“.

Nový nepriateľ

Po skončení 2. svetovej vojny sa do sokolovní okamžite vrátil život, naši predkovia chceli nadviazať tam, kde boli nútení svoju činnosť ukončiť. Ich snahe sa však začal stavať do cesty nový nepriateľ. Komunisti sa snažili o zjednotenie celej telovýchovy pod svoju nadvládu.

Koncom roku 1947 počet členov ČOS presiahol hranicu jedného milióna. Sokoli ešte na nadchádzajúci rok slobodne pripravili XI. všesokolský zlet. Ten sa však konal až po februári 1948. Zlet, na ktorom cvičilo rekordných 585 000 cvičencov, sa stal manifestom proti novej vládnucej moci. Sokoli ostentatívne ignorovali predstaviteľov štátu a KSČ v sprievode aj na cvičisku. Prostredníctvom akčných výborov bolo následne zo Sokola vylúčených viac ako 11 000 ľudí a viac ako 1 500 činovníkov bolo zbavených funkcií.

V tomto temnom období stihlo ešte sokolské družstvo žien pod vedením náčelníčky ČOS Marie Provazníkovej získať zlatú medailu v gymnastickom viacboji na LOH v Londýne. Prijatie zákona o organizácii telesnej výchovy a športu z decembra 1952 znamenalo zrušenie celej organizácie. Niektorí sokoli sa snažili aj v nových podmienkach pokračovať v cvičení, iní všetky aktivity zanechali, tisíce sokolov emigrovalo. V exile potom dokázali pokračovať v činnosti vrátane organizovania zletov v Európe aj v Amerike.

Ako fénix z popola…

Po nežnej revolúcii sokoli nestrácali čas a novonadobudnutú slobodu využili na zvolanie Prvého zjazdu obnoveného Sokola. Dochádzalo k postupnej obnove jednôt, časom i žúp.

Verný svojim tradíciám a ideálom bol Sokol vzkriesený v úplne inej dobe. A pretože stále platí okrídlené príslovie „nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“, bolo treba premýšľať o jeho novej podobe a fungovaní. Celá organizácia sa postupne preberala z dlhého núteného „zimného“ spánku. Reštitúcia zhabaného majetku bola behom na dlhú trať. Do Tyršovho domu sa vrátilo ústredie ČOS, postupne bola ustanovená jeho štruktúra, obnovené styky so zahraničím, vydávanie Sokolského vestníku a časopisu Sokol.

Zviditeľňovanie Sokola pokračovalo vďaka mnohým akciám a verejným vystúpeniam. Dôkazom, že sa podarilo nadviazať na slávne tradície, bol úspech XII. všesokolského zletu v roku 1994. Inak to nebolo ani pri oslavách 100. výročia vzniku nášho samostatného štátu − pri tejto príležitosti sa v roku 2018 konal posledný, v poradí už šestnásty všesokolský zlet.

Ďalšou zaujímavou akciou, na ktorej sa sokoli zúčastnili, bola v roku 1995 X. svetová gymnaestráda v Berlíne. Tento pohybový festival sa koná raz za štyri roky a zúčastňujú sa na ňom rekreační športovci všetkých generácií z celého sveta. Na rozdiel od olympiády ide o nesúťažnú prehliadku − v ostatných ohľadoch sú myšlienky oboch akcií veľmi podobné. Na tohtoročnej XVI. svetovej gymnaestráde v Dornbirne bola výprava Českej republiky štvrtou najpočetnejšou, aj tentoraz tvorili väčšinu výpravy práve sokoli.

Sokol dneška

Aký je súčasný sokol? Základňu tvorí okolo 180 000 cvičencov všetkých vekových kategórií − od bábätiek až po takzvanú Vernú gardu, kde sa vek niektorých členov blíži stovke. Dobrá správa je, že nadpolovičná väčšina všetkých cvičencov pozostáva zo žiactva do 15 rokov veku.


V současném programu Sokola se snoubí vzájemně provázaný soubor sportovních, pohybových, kulturních a společenských aktivit, které se přizpůsobují moderním trendům 21. století. Česká obec sokolská eviduje na 2000 sportovních oddílů různých výkonnostních úrovní ve více než osmdesáti sportovních odvětvích. Jedná se o tradiční sporty, jako je basketbal, florbal nebo plavání, až po ty méně známé, jako například capoiera, polní kuše či psí spřežení. Vrcholoví sokolští sportovci, stejně jako v minulosti, reprezentují naši republiku na velkých mezinárodních soutěžích i na Olympijských nebo Paralympijských hrách.

To vše by nebylo možné bez „armády“ dobrovolných cvičitelů a činovníků, kteří se ve svém volném čase a zadarmo věnují přípravě a vedení cvičebních hodin i pořádání vlastivědných procházek či kulturních akcí.

Největší část členské základny ČOS je evidována v oddílech všestrannosti. Jsou určeny všem, kteří neusilují o maximální výkon, ale cvičí pro zdraví, radost z pohybu a těší se na setkávání s přáteli. Jednoty nabízejí pravidelné cvičební hodiny pro rodiče s dětmi do čtyř let věku, předškolní děti a školní žactvo. Náplní je gymnastika, hudebně-pohybová výchova, atletika, míčové a sportovní hry. Pro tyto věkové kategorie jsou připravovány také letní i zimní tábory a další akce v průběhu cvičebního roku, jako například mikulášské besídky, šibřinky a dětské dny. Velmi oblíbené jsou také akce spojené s přespáním v sokolovně, kdy je na programu například společná tvorba adventních věnečků, návštěva různých výstav nebo veřejné čtení, a to v kombinaci s různými pohybovými aktivitami.

Pro dospělé členy jsou výše uvedené nabídky modifikovány podle věku – ve většině jednot existuje možnost navštěvovat také pravidelné hodiny zdravotního tělocviku. Nedílnou součástí je i pobyt v přírodě ve formě výletů nebo vodáckých výprav. Konkrétní nabídka aktivit se samozřejmě odvíjí od možností a vybavení jednotlivých jednot.

Je třeba zdůraznit, že snaha Sokola o zapojení co největšího počtu cvičenců do všestranného pohybového vyžití se promítá i do jeho cenové nabídky. Ačkoliv údržba a provoz představuje nemalé náklady, oddílové příspěvky v jednotách umožňují zapojení zájemců za příznivé ceny. Přijďte se přesvědčit, Sokol je tu i pro vás.


Prihlásiť