Únikové hry

Obsah zářijového vydání

Aktuální číslo časopisu dTest 9/2019 Obsah zářijového vydání

Publikované v časopise 9/2019

Únikové hry sa začali v Českej republike objavovať len pred pár rokmi (uvádza sa, že v roku 2013) a Česi im rýchlo prepadli, o čom svedčí narastajúci počet únikoviek po celej krajine.

Ani vo svete nie je história únikových hier oveľa dlhšia. Vznikli v roku 2007 v Japonsku a ich zrod sa pripisuje tridsaťpäťročnému spoluzakladateľovi SCRAP Entertainment Takao Kato. Ten v Tokiu vytvoril prvý tzv. Escape room, o ktorý bol obrovský záujem aj napriek minimálnej reklame. O niekoľko rokov neskôr − v roku 2011 − sa potom únikové hry dostali do Európy, konkrétne do Budapešti. Maďarskí tvorcovia tvrdia, že o japonských hrách nevedeli a vymysleli si koncept sami. Dnes majú najviac hier v Európe Španieli a Briti, v ČR ich je najviac v Prahe.

O čo v únikovkách ide?

Možno ich opísať ako kolektívne fyzické dobrodružné hry. Ich cieľom je uniknúť v časovom limite z uzavretej miestnosti vďaka vyriešeniu rôznych úloh, hádaniek a rébusov. Časový limit sa najčastejšie pohybuje od 60 do 90 minút a počet hráčov od 2 do 6.

Priestor únikovej hry býva nezriedka členitý. V pôvodne jedinej miestnosti sa tak v priebehu hry môže objaviť skrytý priechod či posuvná stena do ďalšej. Hry sú vhodné pre všetky vekové kategórie od detí až po dôchodcov. Nie je potrebná žiadna veľká fyzická zdatnosť, hlavnú úlohu hrá váš mozog.

Úlohy, ktoré hráči v hre riešia, môžu byť lineárne alebo nelineárne. V prvom prípade na seba nadväzujú, a ak neprídete na riešenie prvého, neposuniete sa ďalej. V druhom prípade môžete riešiť súbežne niekoľko úloh, ktoré vedú spoločne k cieľu. V praxi únikových hier sa väčšinou stretnete s kombináciou oboch typov.

Veľké množstvo hier ponúka nielen riešenie rébusov a hľadanie indícií, ale aj poriadnu dávku adrenalínu v podobe nejakého zľaknutia. Ten môže mať mnoho podôb − od spustenia odpočtu bomby až po nečakaného hosťa.

Reklamácia únikovky

Úniková hra musí zodpovedať opisu na webových stránkach aj akékoľvek inej reklame. Keď niečo nesedí, hneď sa ozvite. Hádaniek musí byť udávaný počet, opisovaná atmosféra aj ďalšie sľúbené veci musia byť zaistené. Ak to tak nie je, je to dôvod na reklamáciu. Pri poskytovaní služieb platí, že čo sa nevyrieši na mieste, vyrieši sa už len veľmi ťažko. Ideálne je domáhať sa nápravy, teda aby všetko bolo uvedené do správneho stavu. Ak to nie je možné, trvajte na zľave. Pozor si dajte pri odkladaní vecí − pýtajte sa, kde si ich môžete počas hry bezpečne ponechať. Keď sa vám potom stratia, prevádzkovateľ hry za to zodpovedá.

Hoci môže ísť na prvý pohľad len o zábavu a vyplnenie voľného času, únikové hry toho ponúkajú oveľa viac. Sú skvelé pre firemné akcie, rodiny aj páry. V hre je totiž jednou z kľúčových zručností komunikácia – podeliť sa o svoje myšlienky a načúvať ostatným. Bez komunikácie a vzájomnej spolupráce všetkých členov tímu hru nevyriešite. Vďaka hre tak môžete objaviť skryté talenty svojich spoluhráčov, upevniť a otestovať svoje vzťahy. Vystavením rôznym situáciám si zlepšíte zmysel pre detail a sústredenosť. Začnete premýšľať inak, čo vás môže posunúť aj pri riešení bežných problémov, pretože budete hľadať riešenie tam, kde by ste ho predtým nehľadali. V neposlednom rade hry stimulujú mozog a nabíjajú hráča energiou. Skúste to a uvidíte sami, či to na vás bude mať rovnaký dopad.

Na trhu existuje ponuka nepreberného množstva hier s rôznou tematikou a príbehmi na pozadí. Vybrať si tak môžete medzi väzenskými celami, psychiatrickými liečebňami, desivými hotelmi, laboratóriami, márnicami a pod. Veľmi populárne sú aj hry s historickými témami − počnúc starovekým Egyptom cez templárov, alchymistu, vedca a vynálezcu až po únik pred nacistami alebo ŠTB. Veľa miestností je inšpirovaných filmami, inšpirácia však funguje aj naopak. Hry sa stávajú predlohou pre filmy.

Klasické únikové verzus vonkajšie hry

V poslednom čase sa začínajú objavovať aj vonkajšie únikové hry. Kým v klasickej indoorovej hre ste pod dozorom kamier a tzv. roommastera, ktorý sleduje vaše počínanie a v prípade potreby vám poradí, vonkajšia hra sa odohráva s mobilnou aplikáciou. V zavretej miestnosti je všetko sprevádzané realistickým interiérom, zvukmi, efektmi a osvetlením, v teréne ide hlavne o zážitok z riešenia úloh a prechádzku. Vonkajšia hra je vkladaná do už existujúceho prostredia, zatiaľ čo vnútri sa prostredie môže viac-menej ľubovoľne prispôsobiť potrebám hry.

Vonkajšie hry majú bezpochyby výhodu v bezpečnosti − nie je potrebné riešiť prakticky žiadnu požiarnu a bezpečnostnú ochranu. Únikové miestnosti musia dodržiavať predpisy, hoci sa ukazuje, že nie vždy je to tak. Na problém bezpečnosti poukázala na začiatku tohto roka tragédia v poľskom Koszaline, kde sa päť pätnásťročných dievčat udusilo po vypuknutí požiaru. Išlo o historicky prvé veľké nešťastie v dvanásťročnej histórii hier na svete.

Tragédia rozpútala vlnu kontrol nielen v susednom Poľsku, ale aj u nás. Inšpekcia českých hasičov prešla 178 miestností a celkovo zistili 364 nedostatkov pri dvoch tretinách prevádzok. Najčastejšími boli chýbajúce dokumenty ku kolaudácii alebo prepadnutá revízia elektronických zariadení. Našli sa aj prípady, kde chýbali núdzové východy. Hráči by tak boli, podobne ako dievčatá v Poľsku, odkázaní na pomoc zvonku. Veľkým problémom je tiež nepoučenie hráčov o spôsobe, ako počas hry postupovať. V tomto prípade ide o ľudské zlyhanie a nedôslednosť prevádzkovateľov, nie o chýbajúce predpisy.

Ako si vybrať hru?

Existuje niekoľko spôsobov, ako hry klasifikovať. Prvým z nich je téma, rolu pri výbere však hrá aj náročnosť hry odkazujúca na zložitosť úloh. Každá hra má tiež špecifikovaný minimálny a maximálny počet hráčov, ktorý nemožno prekročiť. V menšom počte by sa hra zvládnuť nedala, niekedy je totiž potrebné urobiť viac úkonov súčasne. Naopak, veľká skupina by sa zas mohla nudiť alebo by sa nezmestila do miestnosti.

Za únikovú hru zaplatí tím v Prahe v priemere medzi 38 – 77 €. Veľkosť tímu sa pritom bežne pohybuje od dvoch do šiestich ľudí, začínajú však vznikať už aj hry pre jedného hráča. Prevádzkovatelia hier nemajú jednoduchú úlohu. Len čo hru raz absolvujete, nedáva zmysel hrať ju znova. Je potrebné hľadať stále nových zákazníkov. Medzi hrami existuje síce konkurencia, mnohí si s výstavbou miestností navzájom pomáhajú. Cieľ majú totiž všetci rovnaký: robiť únikovým hrám dobrú reklamu a pritiahnuť nových ľudí medzi nadšencov tohto fenoménu.

Anketa medzi prevádzkovateľmi únikových hier

Dobré únikové hry mávajú úlohy založené na veľmi dômyselných a technicky perfektne prepracovaných trikoch, skrýšach a rébusoch. K ich atraktivite prispieva aj štýlové zariadenie miestností, ktoré pomocou mnohých tematických rekvizít dotvára atmosféru a autentický pocit z prostredia únikovky. Dať dohromady koncept zaujímavej hry teda nie je len tak. Niekoľkých prevádzkovateľov sme sa preto opýtali na pozadie vzniku únikových hier.

Ako dlho trvá vývoj únikovej hry a čo všetko to znamená?

David Havel, Praha: Ak sa bavíme o vývoji hry a následnej výstavbe, tak od pol roka až do dvoch rokov. V súčasnosti už môžete na internete kúpiť hotové plány, čo na jednej strane výrazne urýchli proces vývoja, ale na druhej strane možno mnohokrát pochybovať o kvalite takejto hry. Ďalšou z možností, ako celý proces výrazne urýchliť, je kúpiť už zabehnutú franšízu.

Štěpán Gregor, Praha: Vývoj vonkajšej hry zaberie v priemere niekoľko týždňov. Po prvotnom nápade spíšeme hrubý koncept, ku ktorému potom hľadáme vhodnú lokalitu. Následne do hry pridávame úlohy a šifry tak, aby príbeh, trasa a jednotlivé úlohy do seba vzájomne zapadali a tvorili funkčný celok.

Vera Novikova, Praha: My sme si kúpili franšízu − hotové scenáre, úlohy, dekorácie. Kompletné hry sme do ČR doviezli zo zahraničia a potom ich „len“ zabudovali do našich priestorov. Výroba únikovej hry trvá 6 – 9 mesiacov.

Barbora Urbanová, Brno: Naša prvá (a technicky najmenej náročná) hra bola na svete za 4 mesiace. Ako sa technologicky posúvame k náročnejším úlohám, predlžuje sa aj čas vývoja. Vývoj novej hry by som rozdelila do niekoľkých fáz: najskôr sa rozhoduje o príbehu a zmysle hry a úlohe hráčov v nej. K príbehu sa navrhne rozloženie miestností a prechody medzi nimi. Potom sa začnú do jednotlivých miestností navrhovať úlohy − tie sa prototypujú, testujú a znovu prototypujú. Medzitým sa pracuje na ďalších veciach: na systéme našepkávania, časomiere, zvukových a video materiáloch do hry. Vo finálnej fáze sa začnú všetky komponenty umiestňovať do pripravených priestorov, doladí sa atmosféra, pridá sa hudba a prechádza sa na testovanie.


Kde beriete inšpiráciu na nové hry?

David Havel: Z filmov, počítačových hier, kníh, aj z návštev múzeí a pod.

Štěpán Gregor: Od samotných zákazníkov.

Vera Novikova: Veľa cestujeme a hráme únikové hry v zahraničí.

Ako sa nastavuje časový limit hry?

Barbora Urbanová: Po 60 – 75 minútach začínajú byť hráči z neustáleho sústredenia unavení a namotivovať ich začína byť výrazne ťažšie. My sa teda naše miestnosti snažíme udržať s časovým limitom okolo 60 minút. Ak sa pri testovaní ukáže, že je hra príliš náročná (čo je prakticky vždy), nezvyšujeme časový limit, skôr zjednodušujeme jednotlivé úlohy a pridávame našepkávanie, aby hráči hrou preplávali hladšie.

Vera Novikova: Podľa počtu úloh a náročnosti hry. Klasický časový limit je stanovený na 60 minút, čo znamená, že stredný čas hry po skúškach by mal byť 45 – 60 minút.

Štěpán Gregor: Naše vonkajšie únikové hry žiadne časové obmedzenie nemajú. Každý tak má možnosť užiť si hru svojím vlastným tempom. Cieľom je však dostať sa do cieľa v čo najrýchlejšom čase. Čím lepší čas, tým väčší počet bodov za dokončenie hry získate a umiestnite sa lepšie v rebríčku.

Ako prebieha testovanie hier?

David Havel: Prvým krokom je návrh všetkých hádaniek na „papieri“ a ich testovanie, teda taký „alfa test“. Po dokončení výstavby hra prechádzame do režimu „beta testu“, keď ju testujú primárne naši dizajnéri. Tí sa pokúšajú odhaliť a odladiť čo najväčšie množstvo chýb. Potom hru testujú game masteri (naši zamestnanci), naši priatelia a blízki ľudia a po finálnej revízii hru púšťame von. Detaily dolaďujeme aj po spustení s každou ďalšou odohranou hrou, ako sa nám rozširuje štatistika.

Štěpán Gregor: Hra sa testuje toľkokrát, kým s finálnym výsledkom nie sme spokojní my aj samotní hráči. Na testovanie využívame našu hráčsku základňu aj širokú verejnosť. Ktokoľvek má záujem, môže našu testovanú hru prejsť zadarmo a po jej skončení vyplní dotazník, v ktorom nám oznámi, čo sa mu páčilo a na čom by sme mali ešte zapracovať.

Barbora Urbanová: Testuje sa na všetkých úrovniach, jednotlivé úlohy, spôsoby zadania a napríklad aj rôzne rozmiestnenie prvkov v miestnosti, tak aj previazanosť úloh, pochopenie príbehu či systém našepkávania. Najprv sa testujú jednotlivé úlohy a ich previazanosť, potom sú do hry vpustené testovacie tímy.

Spočiatku sa po každom testovacom tíme v hre niečo mení. Len čo prebehne niekoľko po sebe idúcich hier, keď všetko funguje a hráči všetko pochopia, preklopíme testovanie do verejnej fázy. Tu už hrajú platiaci hráči za zníženú cenu. Po hre sa z nich snažíme vytiahnuť čo najviac informácií o tom, čo (ne)dávalo zmysel. Len čo je hra vyladená, ide do ostrej prevádzky. No testovanie sa nikdy nekončí. Aj v našich dobre zavedených hrách po niekoľkých rokoch občas niečo zmeníme a sledujeme, či to hráčom pomôže.

Aký je optimálny počet hráčov?

Štěpán Gregor: Ako optimálny počet odporúčame 2 – 5 hráčov v jednom tíme. Ono totiž platí, že intenzívny zážitok z hry lineárne klesá s rastúcim počtom hráčov v tíme. Skrátka, keď jednu hru hrá príliš veľký počet hráčov, už to potom nie je taká zábava.

Barbora Urbanová: Najlepšia úspešnosť vo všetkých našich miestnostiach je pri hre 4 hráčov. Štvorčlenný tím je dostatočne malý na to, aby udržal komunikáciu na vysokej úrovni, a zároveň je dosť veľký na to, aby stále odniekiaľ prichádzali nové nápady.

Prečo sú podľa vás únikové hry také populárne?

David Havel: Predstavte si aktivitu, vďaka ktorej máte možnosť v dnešnej hektickej dobe na 60 minút prejsť do úplne iného sveta a jednoducho „vypnúť“ − odfiltrovať všetky frustrácie. Navyše, ľudia sú hravé duše, radi objavujú nové veci a poodkrývajú záhady a všetky tieto veci úniková hra ako taká v ideálnom prípade spĺňa.

Ďalší faktor je ten, že hry sú stavané s určitým príbehom, ktorý môže evokovať obľúbený film, knihu, dobrodružstvo, a práve vďaka únikovej hre máte možnosť zmeniť pasívnu rolu diváka/čitateľa na hlavnú úlohu a byť v centre diania.

Štěpán Gregor: Je to hlavne múdra zábava, pri ktorej musíte používať mozog, lúštiť rôzne hádanky a prekonávať výzvy, tiež je to zábava skupinová.

Barbora Urbanová: Ľudia radi súťažia a vyhrávajú a tu na to majú skvelú príležitosť.

Vera Novikova: Úniková hra dáva možnosť ponoriť sa do iného sveta, odvedie vás od každodenných starostí aspoň na hodinu. Zrazu ste v kozmickej lodi, cestujete na Titaniku alebo utekáte pred maniakom. Nemyslíte na rodinný život, pracovné problémy, povinnosti ani bolesti hlavy.


Prihlásiť