Voda sa na pranie používala odnepamäti. Samotná príliš účinná nie je, a tak k nej ľudia pri praní pridávali a doteraz pridávajú rôzne pomôcky a prostriedky. K tým najstarším patrili rôzne druhy hliny, ktoré boli schopné odstrániť škvrny od blata a prachu. Na pranie sa používali v histórii aj ďalšie prírodniny, napríklad korene, kôra alebo plody rastliny mydlice. Tá vďaka obsahu saponínov vo vode pení a pomáha tak z bielizne odstraňovať nečistoty. Ako efektívna čistiaca pomôcka sa osvedčila aj sóda a popol. Nimi sa bielizeň posypávala po tom, ako sa vložila do nádoby s vriacou vodou. Následne sa bielizeň stláčala alebo sa po nej aj šliapalo.
Mydlová opera?
Presné informácie o tom, kedy vzniklo prvé mydlo, neexistujú, no prvé zmienky sa objavujú už niekedy okolo roku 2000 pred Kristom. Na očistné vlastnosti mydla upozornil v 1. storočí nášho letopočtu aj slávny grécky lekár doktor Galenos. K masovejšiemu rozšíreniu používania mydla došlo až na prelome stredoveku a novoveku, v čase medzi 14. a 16. storočím. Najviac sa na jeho popularizácii podieľali Arabi, v Európe zas Španieli. Tí vyrábali mydlo z olivového oleja a popola morských rastlín. K najväčšiemu rozkvetu výroby mydla dochádzalo v oblastiach ležiacich pri mori, ktoré poskytovalo dostatok surovín na jeho výrobu. V 19. a 20. storočí sa už hovorí o priemyselnej výrobe mydla z prírodných či chemicky upravených tukov. Mydlo sa však v tomto čase začína primárne uplatňovať v oblasti osobnej hygieny, zatiaľ čo pranie ustupuje do pozadia. Na pranie sa totiž už od začiatku 20. storočia začínajú používať syntetické pracie prostriedky. Hlavným impulzom k ich masovejšej výrobe aj používaniu bola prvá svetová vojna, a teda aj nedostatok tuku na výrobu mydla vo vojnou zdecimovaných krajinách, predovšetkým Nemecku.
Núdza naučila…
K používaniu syntetických pracích prostriedkov začalo teda dochádzať v podstate „z núdze“, no chemikálie sa osvedčili a postupne sa od prania mydlom začalo húfne prechádzať práve k nim. Už v polovici 60. rokov 20. storočia sa napríklad v USA predalo viac syntetických detergentov než mydla. V priebehu desaťročí potom dochádzalo (a stále dochádza) k zdokonaľovaniu ich zloženia a efektivity, napríklad vďaka pridávaným enzýmom, ktoré by mali zlepšovať čistiacu funkciu, alebo možnostiam prať pri nízkych teplotách, prípadne špecializovať sa na rôzne typy látok.
Vlnu treba rozmaznávať
V tohtoročnom teste pracích prostriedkov padla voľba na výrobky na vlnu a jemnú bielizeň. To sú materiály, ktoré potrebujú šetrné zaobchádzanie a špeciálnu starostlivosť a treba ich prať samostatne, s použitím špeciálnych prostriedkov. Preverovali sme ich schopnosť odstraňovať škvrny, no aj zachovať farbu bielizne alebo nespôsobovať jej zrážanie.