Ak by sa rastúca spotreba určitej potraviny dala považovať za doklad zmeny stravovacích zvyklostí v Českej republike, potom by názorným príkladom takejto zmeny boli cestoviny. Údaje Českého štatistického úradu hovoria jednoznačne. V roku 1989 každý Čech zjedol v priemere 3,1 kilogramu cestovín, v roku 2012 to bolo už 7,1 kilogramu. Ak prepočítame spotrebované množstvo na porcie, znamená to, že každý Čech každý týždeň skonzumuje v priemere jednu až dve porcie cestovín. Akú majú kvalitu? Do testu sme zaradili špagety.
Ponuka špagiet v českých obchodoch je veľmi široká. S ohľadom na surovinové zloženie sme nakúpili bezvaječné špagety semolinové (15 výrobkov), ktoré sú z hrubo mletej krupice odrôd pšenice tvrdej, potom bezvaječné špagety z pšenice mäkkej, označované na obale ako pšeničné (5 výrobkov), a ďalej špagety celozrnné, rovnako bez prídavku vajec (6 výrobkov). Vaječné cestoviny boli zastúpené štyrmi výrobkami. Dodajme, že všetky špagety boli sušené.
Potravinárska vyhláška určuje, že obsah vlhkosti v sušených cestovinách nesmie prekročiť 13 percent. Aj tejto požiadavke sme preto pri laboratórnych analýzach venovali pozornosť. Zaujímala nás samozrejme senzorická časť a technologické vlastnosti, pri vaječných špagetách aj obsah vajec. Ďalej sme merali obsah plesňového jedu deoxynivalenolu, pretože cestoviny sú po chlebe a pečive ďalšou najrizikovejšou potravinou vo výskyte tohto mykotoxínu.