Budujte svoju finančnú gramotnosť s dTestom

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 1/2024

Z prieskumov vyplýva, že väčšina Čechov sa vo svete peňazí príliš neorientuje. Dôsledky sa prejavujú takmer na každom kroku – od vysokého počtu exekúcií až po nedostatočné zabezpečenie obyvateľov v starobe. Aj keď ste nezískali potrebné znalosti v škole, nikdy nie je neskoro na nápravou. Na tomto mieste preto nájdete v nasledujúcich mesiacoch seriál, s ktorým si môžete zvýšiť znalosti a zlepšiť svoju finančnú gramotnosť.

Finančná gramotnosť

  1. Budujte svoju finančnú gramotnosť s dTestom
  2. Koľko si nasporiť na starobný dôchodok
  3. Peniaze nenechávajte pod matracom
  4. Investičná abeceda A–H

Nielen z prieskumov, ale aj z mnohých neblahých spoločenských javov je zrejmé, že nám chýbajú úplné základy. Tápeme, ako sa pripraviť na vek, kedy, od koho a na čo si peniaze požičať, alebo ako si zabezpečiť „zadné vrátka“ pre prípad, že sa niečo pokazí. Dopady sú, bez preháňania, katastrofálne – vysoký počet exekúcií, závislosť obyvateľov od sociálnej podpory štátu, ohrozenie chudobou, alebo výrazný pokles životnej úrovne pri prechode do dôchodku. Nemôžeme ťažiť zo stoviek rokov skúsenosti s výdobytkami slobodného trhového prostredia, takže sme doposiaľ nezískali potrebné znalosti prirodzeným vývojom. O to viac sa musíme snažiť. Riešenie týchto vplyvov nás stojí viac, ako by stálo potlačenie príčin celého problému.

Liek je pritom všeobecne známy – základné vzdelanie v oblasti financií. K vzdelávaniu v tejto téme však v Českej republike zatiaľ nedošlo. Na začiatok by pritom stačilo zaviesť do školských osnov predmet, ktorý by už od útleho veku vhodným spôsobom poukazoval na zásadné dopady ekonomických rozhodnutí. Je paradoxom, že znalosti, ktoré snáď najväčšou mierou ovplyvňujú kvalitu našich budúcich životov, sa v škole nenaučíme. S dTestom to však teraz môžete dobehnúť.

Koľko dokážeme ušetriť

Z prieskumu Ipsos Instant Research pre banku Creditas vyplýva, že zhruba polovica ľudí u nás je schopná mesačne si odložiť na úspory viac ako 80 €. Pokiaľ však častejšie vidíte pohár poloprázdny ako poloplný, môžete tieto dáta interpretovať aj tak, že polovica ľudí mesačne neusporí ani 80 €. Šestina obyvateľov nemá voľných ani 20 €.

Z grafu je viditeľné, že s celkovým objemom našetrených peňazí to tiež nie je žiadna sláva. Skutočne alarmujúca je skutočnosť, že úspory polovice obyvateľov neprekračujú 4 065 €. Tomu zodpovedá aj výskum spracovaný takisto spoločnosťou Ipsos – tentoraz pre Airbank, keď takmer trištvrtiny Čechov nemajú finančnú rezervu na nečakaný výdaj, napríklad keď sa pokazí práčka alebo auto.

Keď chcete nasporiť viac

Vopred sa ospravedlňujeme tým, ktorým sa naše rady budú zdať banálne, lenže ako vyplýva z uvedených dát, patríte medzi menšinu. Predovšetkým sa oplatí porovnať svoje príjmy a výdavky. Výdavky si ideálne treba rozdeliť do niekoľkých kategórií a hlavne na žiadny nezabudnite. Pomocníkom pri rozdeľovaní môže byť vaše internetové bankovníctvo. Viete, akú časť príjmov by ste mali odložiť na nutné výdavky a aká časť patrí zábave?

Vezmite si ceruzku a papier a počítajte. Keď príjem rozdelíte na desatiny, tak zhruba sedem z nich by malo ísť na nutné výdavky, ako sú nájom, dodávka energií, dane, splátky úverov, poplatky, základné potraviny či nutné oblečenie. Dve desatiny môžete vynaložiť na dopravu, sporenie na starobu, alebo na vytváranie rezervy na horšie časy. Tieto výdavky si označte napríklad ako potrebné. Zvyšnú desatinu môžete minúť na kino, divadlo, cigarety, alkohol, nový telefón, splátku nového auta, alebo peniaze odložte na dovolenku, jednoducho sú to menšie či väčšie radosti, prípadne dokonca neresti. Pri týchto zvyšných výdavkoch sa dá ušetriť najviac peňazí.

Pokiaľ ste prečiarkli čo sa dalo a stále vám to nevychádza, môžete sa pokúsiť dohodnúť vyššiu odmenu vo svojom súčasnom zamestnaní. Situácia na trhu práce vám praje. Česká republika je krajinou s veľmi nízkou nezamestnanosťou, takže vyberať si môžu skôr zamestnanci ako zamestnávatelia. Preto nemusíte zúfať, keď u svojho zamestnávateľa nepochodíte, radšej sa pozrite na pracovné ponuky vo svojom odbore. V prípade, že vás súčasné zamestnanie nenapĺňa, nezavrhujte ani možnosť novej kariéry v inom odbore. Overte si tiež ponuku rekvalifikačných kurzov. Vedeli ste napríklad, že od úradu práce môžete získať príspevok na kurzy digitálneho vzdelávania vo výške až 2 040 €?

Ak napriek vašej snahe prevyšujú výdavky celkové príjmy, o úvere uvažujte len pokiaľ vám nič iné nezostáva. Zároveň by malo ísť len o prechodný problém, napríklad z dôvodu dočasného výpadku príjmu, alebo nečakaného výdaja. Pokiaľ je situácia trvalejšia , bude riešenie vyžadovať často bolestivé zníženie niektorých nutných výdavkov, alebo nemenej náročné získanie nových príjmov, napríklad z vhodnej brigády.

Úver sa však môže vyplatiť, pokiaľ ho využijete na rekonštrukciu vlastného bývania. Môžete tým docieliť citeľné úspory, najmä ak sú prostriedky použité na zateplenie domu, alebo nákup nového ekologického kotla. Na tento účel sa poobzerajte aj po ponúkaných verejných dotáciách, ktoré môžu vašu investíciu citeľne zlacniť.

Ako využívame voľné peniaze

Keď už sa nám podarí nejaké úspory nazhromaždiť, nakladáme s nimi veľmi opatrne, preto sa skôr znehodnocujú infláciou, než aby zarábali. Drvivá väčšina našej populácie má úspory v hotovosti a na bežnom, v lepšom prípade na sporiacom účte. Prečo je to zlý nápad? Peniaze uložené v hotovosti pod matracom sa celkovo nezhodnocujú, na bežnom účte to nie je oveľa lepšie a pri sporiacich súčtoch sa súčasné ročné zhodnotenie pohybuje okolo 5 %. Je potrebné pozrieť sa na vývoj inflácie v posledných rokoch, aby sme vedeli, že sa hodnota uložených peňazí v skutočnosti znižuje. Od januára 2022 do januára 2023 sa naše úspory infláciou znížili o 15 %. To znamená, že na nákupy, za ktoré sme v januári 2022 zaplatili 10 000 €, by sme o rok neskôr vydali 11 750 €. Naopak, pri 5 % úrokovej sadzbe na sporiacom účte sa nám za rovnaké obdobie čiastka 10 000 € zhodnotí iba o päťstovku, ktorá navyše bude zdanená. Na bankovom účte tak uvidíme zostatok 10 425 €, čo nám na uvedený nákup stačiť nebude.

Značná časť spoločnosti stále využíva sporenie podporované štátom, teda dôchodkové alebo stavebné sporenie. Aj v tomto prípade má dosiahnuté zhodnotenie ťažkosti pretlačiť infláciu, a to aj v časoch, keď je inflácia nižšia, než akú pociťujeme v ostatných rokoch.


Ako s peniazmi nakladať lepšie

Keď zvažujete, kam peniaze uložiť, nie je rozumné uspokojiť sa iba s tým, že pri započítaní inflácie zostanete „na svojich istých“. Až keď zhodnotenie prevýši infláciu, až potom získavate za svoje peniaze reálnu odmenu. Pri dlhodobom sporení nezabúdajte aj na to, že s pribúdajúcim časom a zvyšujúcim sa zostatkom je čiastka úrokov čím ďalej zaujímavejšia.

Demonštrujme si to na príklade. Sporíte mesačne 80 € počas 25 rokov s investičným nástrojom, ktorý za tento čas vykázal priemerné zhodnotenie 5 % ročne. Nasporíte viac ako 40 650 €, pričom vaša uložená čiastka je 24 390 € a čiastka úrokov pred zdanením zhruba to isté. Ak vydržíte sporiť ďalších 5 rokov, budete mať takmer 60 975 €. Pritom vami nasporené peniaze sa na týchto nárastoch podieľajú iba čiastkou 4 878 €, zvyšok – viac ako 12 195 € – získate na úrokoch. Je zrejmé, trpezlivosť sa skutočne oplatí, nevyberajte preto svoje úspory skôr, ako musíte.

Konkrétny spôsob sporenia je do značnej miery individuálnou záležitosťou a možností je veľké množstvo. Začnite však tým, že si odpoviete na základné otázky, ktoré vám pomôžu s výberom vhodného investičného či sporiaceho nástroja. Čo si od investície/sporenia sľubujete? Ako dlho chcete sporiť? Aké riziko je pre vás únosné?

Z pohľadu mladého človeka, ktorého cieľom je vytvorenie finančného zabezpečenia pokojnej staroby, vzájomne sa vyvažujú výkyvy, ku ktorým dochádza na trhu v závislosti od ekonomického cyklu. Mladý investor si tak môže dovoliť rizikovejšie finančné nástroje, najmä ak je mu jasné, že minimálne krátkodobo môže o časť prostriedkov prísť. S približujúcim sa odchodom do dôchodku sa radšej poobzerajte po menej rizikovom nástroji, ako je napríklad uloženie peňazí na sporiacom účte, termínovaný vklad, alebo nákup menej rizikových dlhopisov. Tie by mali predovšetkým krátkodobo ochrániť vaše už nasporené prostriedky pred znehodnotením.


Prihlásiť