Výrobky bez laktózy pri alergii na mlieko nepomáhajú

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 2/2023

Niekedy sa môže zdať, že alergie sú všade okolo nás, a preto máme o nich dosť informácií. Je to však omyl. Z rozhovoru s MUDr. Zuzanou Vančíkovou sme získali veľa zaujímavých poznatkov, ktoré laik väčšinou nepozná.

Alergia je neprimerane vysoká reakcia imunitného systému na bežné látky z prostredia, v ktorom sa pohybujeme. Je táto definícia presná?

Definícia je to pomerne široká, ale správna. Slovo alergia je zložené z gréckych allos a ergos, doslova znamená iná práca. Myslí sa tým odlišná reakcia imunitného systému a konkrétne v alergológii je to reakcia na podnety zvonku. Odlišná reakcia na niečo vnútri tela je väčšinou autoimunitná reakcia, ktorá ničí vlastné orgány. Pri rôznych formách imunodeficiencie je, naopak, oslabená reaktivita proti infekciám a keď zlyhá regulácia ďalších imunitných procesov v tele, môže sa rozvinúť nádorové bujnenie. To sú štyri základné poruchy imunity.

Ktoré alergie sú bežné?

K najčastejším alergiám patria alergie na podnety, ktoré nás obklopujú. U nás je to peľ jarných stromov, tráv a bylín alebo burín, roztoče, plesne a domáce zvieratá. Sú preto zahrnuté do štandardných testov, ktoré používame.

Čo sú to alergény?

Alergénom môže byť všetko, čo má určitú molekulovú hmotnosť a štruktúru. Všeobecne ide o látky, ktoré je náš imunitný systém schopný rozoznať. Má určité receptory, ktorými vníma okolie a tie rozlišujú látky od určitej veľkosti a štruktúry. To, čo je pod rozlišovacou schopnosťou receptorov imunitného systému, nevyvolá imunitnú odpoveď. Alergénom je najčastejšie bielkovina alebo enzým.

MUDr. Zuzana Vančíková, CSc.

Ambulantná imunologička, alergologička a pneumologička, pracuje s deťmi aj dospelými. Vyštudovala 1. LF UK v Prahe a absolvovala postgraduálne štúdium imunológie na ČSAV. Má špecializáciu v odboroch pediatrie, alergológie a klinickej imunológie, tuberkulózy a respiračných chorôb aj detskej pneumológie. Pôsobila v ČSAV, vo FN Bulovka, na pediatrickej klinike FN v Motole, pediatrickej klinike Thomayerovy nemocnice v Krči a klinike detského a dorastového lekárstva VFN v Prahe. Bola primárkou detského oddelenia v nemocnici Hořovice. Vyučuje študentov lekárskych fakúlt a prírodovedeckej fakulty UK aj lekárov v predatestačnej príprave. Prednáša na domácich a zahraničných konferenciách, je autorkou monografie o detských respiračných ochoreniach a viac ako 40 odborných článkov v domácich aj zahraničných časopisoch a monografiách. Má tri deti, venuje sa cyklistike, behu, rada záhradkárči a chalupárči

 

Existuje alergia na základné veci, ako sú voda alebo vzduch?

Voda na to má príliš jednoduchú molekulu, samotný vzduch tiež nie je alergénom. Za klasickú alergickú reakciu sa považuje taká, ktorá je vyvolaná alergickými protilátkami (IgE) na alergén so štruktúrou viditeľnou pre imunitný systém. Máme tu však napríklad aj teplo a chlad − fyzikálne stimuly, ktorých pôsobenie môže skončiť rovnakou reakciou ako alergia, teda uvoľnením histamínu. Z pohľadu pacienta je to podobné, ale mechanizmus je odlišný.

A čo alergia na slnko?

Niektoré vlnové dĺžky spôsobujú patologické reakcie kože, ktoré vyvolajú drobné svrbiace vyrážky. Aj tu je mechanizmus vzniku iný, ale zaberajú rovnaké lieky ako pri alergii.

Prečo sa môže alergia objaviť kedykoľvek v priebehu života?

Ľudské telo je zložitý organizmus a alergia môže prísť a odísť ako každá choroba. Prejavy všetkých ochorení ovplyvňujú stres, hormonálna situácia, vek, prekonané infekcie, alebo očkovanie a mnoho ďalších faktorov. K alergii nevedú iba také situácie, ktoré imunitu stimulujú. U detí po transplantácii pečene, ktoré sú na imunosupresívnej liečbe, prepuknú často mnohopočetné alergické reakcie na potraviny. Zásahy do imunity teda môžu alergiu prebudiť, alebo aj utlmiť. U niekoho sa alergia prejaví už v detstve, u iného neskôr, aj v pokročilom veku. Ťažko povedať, prečo to tak je, faktorov je veľa. Niekedy sa alergia objaví napríklad po covide, vplyv má však aj množstvo ďalších infekcií.

Iným príkladom sú deti s ekzémom. Ako všetky ostatné deti sú tiež pravidelne očkované a keďže očkovanie je zásah do imunity, ekzém sa im po ňom niekedy môže dočasne zhoršiť. Po očkovaní alebo virózach sa však niekedy alergia aj na chvíľu stratí.

Je možné zabrániť začiatku neprejavenej alergie?

Vo vyspelých krajinách trpí alergiou približne tretina ľudí. Pomáha jedine zdravý životný štýl. Na Islande takmer nie sú stromy, je tam čistá príroda a málo trávy, jedia veľa rýb. Tamojšia štúdia ukázala, že Islanďania, ktorí boli v čase výskumu dospelí a žili tak, ako boli zvyknutí od detstva, mali veľmi málo alergií. Mladší ľudia a deti na tom boli rovnako zle, ako v iných krajinách, pretože sa vo veľkom presťahovali do Reykjavíku a začali žiť moderným spôsobom. Čisté okolité prostredie a strava teda nie sú tým jediným aspektom, ktorý nás zachráni. Vplyv má všetko od tehotenstva, pôrodu, stravovanie aj celoživotný vývoj.

Je dôležité tiež načasovanie konkrétnych faktorov. Imunita dojčaťa sa vyvíja a napríklad styk s niečím novým môže mať v dvoch mesiacoch veku dieťaťa iný vplyv ako v 8 mesiacoch. Predtým sa tradovalo, že jednotlivec s rizikom alergie, by nemal jesť do 3 rokov napríklad vajíčka, dokonca aj tehotné držali diéty. Ukázalo sa však, že efekt je úplne opačný, pretože imunita sa má práve v určitej fáze vývoja s alergénmi stretnúť, aby sa ich naučila tolerovať. Dnes nič preventívne nezakazujeme, kto však má klinické prejavy, musí sa príslušnému alergénu vyhýbať. Zoberme si alergiu na arašidy. Izraelčania preukázali, že u detí, ktoré sa s arašidovým alergénom stretávali v tele matky, v materskom mlieku, alebo v útlom veku, sa alergia na arašidy rozvinula menej často ako u tých, ktoré priši do styku s arašidmi až neskôr. Postupné zoznamovanie ich naučilo oriešky tolerovať.

Pomáha pri respiračnej alergii čistička vzduchu?

Určite. Čističky sú výkonné a dokážu vyčistiť vzduch v miestnosti v priebehu niekoľkých minút. Musia však byť kvalitné a zodpovedať veľkosti priestoru. Ľudia majú niekedy pocit, že by si mali na horší vzduch zvyknúť, ale chceli by piť špinavú vodu? Nemá zmysel zvykať si na znečistenie. Naopak, − čím dlhší je pobyt napríklad pri mori, tým dlhšie potom vydržíte zdraví. To je predsa aj princíp kúpeľných pobytov a procedúr v čistom prostredí.

Boli tu alergie vždy?

Stovky rokov pred Kristom boli zachytené na egyptských vyobrazeniach situácie, keď faraóna pichol hmyz a mal anafylaktickú reakciu. Nejde teda o fenomén ostatného obdobia.

Prečo počet alergických ochorení stúpa?

Zmenil sa náš životný štýl, ako som už povedala. Príčina nie je jediná. Pôrod, dojčenie, strava, stav prírody, užívanie antibiotík, prekonané alebo neprekonané choroby v detstve, typy a načasovanie očkovania – to je komplexná mozaika. Zdá sa dokonca, že prekonaná hepatitída B, alebo tuberkulóza chráni pred alergiou. Imunita reaguje na všetko, čo k nej prichádza a prispôsobuje sa. V rozvojových krajinách je alergií oveľa menej. Možno sú nedostatočne diagnostikované, ale iste je to aj spôsobom života.

Aký silný je vplyv dedičnosti?

S alergiami je spojený celý rad génov, dedičnosť je však len základ. Aby alergia prepukla, musia zapôsobiť ďalšie faktory. Niekto môže mať viac génov pre alergiu, ale keď bude žiť správnym štýlom, tak sa mu alergia možno nikdy neprejaví. K rozvoju alergie nedôjde pochopiteľne ani v neprítomnosti daného alergénu, lenže jeho preventívne odstránenie z prostredia sa neukázalo byť najúčinnejšou cestou.

Všeobecne sa predpokladá, že dieťa dvoch alergikov má 80 % nebezpečenstva vzniku alergie, ak je alergikom len jeden rodič, ide zhruba o 50 %. Nededí sa konkrétna alergia, ale sklon ku nej. Sú rodiny, kde je každý alergický na niečo úplne iné.

Je viac alergičiek, alebo alergikov?

Posledné hodnotenia ukazujú, že o trochu častejšie trpia alergiou ženy.

Líšia sa alergie u detí a u dospelých?

Niektoré áno. Napríklad u dojčiat a úplne malých detí je najčastejším prejavom alergie atopický ekzém. Za polovicou ťažkých dojčenských ekzémov vidíme potravinovú alergiu. Pri všetkých formách zohrávajú úlohu vonkajšie fyzikálne a chemické faktory, pri niektorých tiež kontakt s alergénmi, napríklad s roztočmi alebo zvieratami. Ďalšou kategóriou je potravinová alergia, ktorá sa v najútlejšom veku prejavuje ako alergická kolitída − bolesti bruška, krv v stolici, neprospievanie. Problémy sa môžu objaviť aj u plne dojčeného dieťaťa, pretože alergény môžu prechádzať do materského mlieka. Najčastejšie je to alergén kravského mlieka. Môže však ísť aj o iné alergény, ktoré matka konzumuje. Keď sa problémy nevyriešia jej diétou, začneme podávať umelé mlieka upravené tak, aby neobsahovali bielkovinové molekuly.

U 2–3 mesačného dojčaťa nevidíme peľovú nádchu, kýchanie, alergický zápal spojiviek alebo sezónne alergie, pretože imunitný systém potrebuje čas, aby alergickú reakciu vyvinul. Dieťa preto môže mať prejavy peľovej alergie zvyčajne až cez druhé leto. Takéto alergie sa najviac vyskytujú až v adolescencii a mladej dospelosti. Astma môže začať už v dojčenskom veku, môže sa však objaviť aj neskôr a pokračuje do dospelosti. Žihľavky a ďalšie reakcie na vonkajšie podnety vídame u detí aj u dospelých.

Nie je žihľavka len izolovaná jednorazová reakcia?

Žihľavka môže byť akútna alebo chronická, ktorá trvá dlhšie ako 6 týždňov. Môže mať množstvo spúšťačov, ktoré testy niekedy neodhalia. Optimálne je, keď reaguje na liečbu antihistaminikami a časom odznie. Také kožné príznaky môžu byť prejavom aj vážnych ochorení, preto pri dlhotrvajúcich úporných vyrážkach pristupujeme k ďalším vyšetreniam.

Liečia sa deti inak ako dospelí?

Nejaké rozdiely samozrejme sú. Môže sa líšiť forma podania − dojčatá a batoľatá užívajú lieky vo forme kvapiek alebo sirupu a inhalačná liečba astmy u najmenších prebieha cez nadstavce s maskou. Účinné látky liečiv sú často rovnaké alebo podobné. Záleží to na tom, či daná firma urobila príslušné štúdie na podávanie malým deťom. Často je to až od 6–8 rokov veku, to však nutne neznamená, že liek je pre mladšie dieťa škodlivý. V pediatrii tak často musíme používať lieky off-label (použitie registrovaného liečiva pri určitých podmienkach takým spôsobom, ktorý nie je v súlade so súhrnom údajov o ňom, pozn. red.). Ale vieme, že je to bezpečné, aj keď to výrobca v letáku neuvádza.

Veľa ľudí sa v ostatných rokoch vyhýba laktóze.

To je určitá móda a považujem za dôležité pochopiť rozdiel medzi alergiou na mlieko a intoleranciou laktózy. Laktóza je jednoduchý cukor, ktorý prechádza s potravou do čreva. Problém s ním nastáva vtedy, keď máme nedostatok enzýmu, ktorý dokáže laktózu spracovať. Vtedy sa toho zmocnia baktérie, ktoré ju upravia po svojom, a to nám robí problémy. S alergiou to nemá vôbec nič spoločné! Ide o intoleranciu spôsobenú enzýmovým defektom v čreve. Prejavuje sa pomerne skoro po konzumácii nadúvaním, hnačkou, plynatosťou. Takýto jedinec však môže konzumovať tvrdý syr, ktorý laktózu neobsahuje, alebo bezlaktózové mliečne potraviny. Nie je to prípad pre alergológa, patrí skôr na gastroenterológiu. Pri alergii na mlieko človek nemôže jesť ani bezlaktózové mlieko, ani tvrdý syr, pretože má alergiu na mliečnu bielkovinu. Alergia na mlieko je teda niečo úplne iné ako intolerancia laktózy a zbaviť mlieko laktózy pri nej rozhodne nepomáha.

Existuje alergia na lepok?

Lepok môže spôsobiť dva problémy. Pri jeho konzumácii približne pri 1 % populácie dochádza k celiakii, čo je autoimunitné ochorenie poškodzujúce črevnú sliznicu. Jediným liekom je bezlepková diéta. Alergická histamínová reakcia tam vôbec neprebieha. Črevo je v takom stave, že vznikajú poruchy vstrebávania a ďalšie pridružené problémy. Alergia na lepok je vzácnejšia ako celiakia. Má klasické symptómy potravinovej alergie − svrbenie v ústach, opuch pier, pálenie v ústach, môže byť pálenie záhy, bolesť žalúdka, hnačka, zvracanie, napríklad aj vyrážka. Lepok je teda pôvodcom celiakie aj lepkovej alergie, ale pri každej z nich telo reaguje úplne odlišne. Alergická reakcia je rýchla a môže byť prudká, celiakia sa vyvíja pomaly a sú ľudia, ktorí nevedia, že ju majú, trpia únavou, neplodnosťou, chudokrvnosťou, …


Ako sa diagnostikuje alergia?

Najskôr zisťujeme klinické príznaky a ich históriu − kedy, kde a aké sú pacientove ťažkosti. Robíme kožné testy, alebo testy z krvi. Pri kožných testoch sa na predlaktie kvapnú najčastejšie alergény, miernym vpichom sa dostanú do kože a po 20 minútach odpočítame reakciu. V krvi sa hľadajú protilátky IgE. Ideálne by mal byť výsledok v oboch prípadoch rovnaký, lenže nie je to tak vždy. Keď pacient povie, že na jar kýcha, slzí, svrbia ho oči a laboratórne výsledky nič neukážu, kožný test môže byť úspešnejší − alebo naopak. Pri typických príznakoch a negatívnych testoch odporučíme lieky na alergiu a skúsime za rok testy zopakovať. Po tomto období sa už môže rysovať jasnejší výsledok. Vyšetrovacie metódy majú svoje limity a najväčší návod nám často dávajú spočiatku klinické prejavy a ich opakovanie v rovnakom čase či situácii a tiež odozva na liečbu.

Majú alergie nejaké vzácne prejavy?

Ľudia k nám chodia s vyrážkami a príznakmi od hlavy po päty − môže to byť alergia, ale ja ju napríklad žiadnym testom nenájdem. V medicíne sa to občas stáva. Keď nič nenájdeme, ale domnievame sa, že to môže byť alergia, vyskúšame lieky. Ak jednoznačne zaberú, je to v poriadku. Keď nezaberú a prejavy sú závažnejšie, pacient musí prejsť dôkladnejším vyšetrením.

Hovorí nám prítomnosť alergie o celkovej imunite organizmu?

Podľa toho, čo myslíte celkovou imunitou. Alergia je prejav odchylnej imunitnej reaktivity, ale nemusí byť postihnutá obrana proti infekciám, alebo zvýšená náchylnosť na iné imunopatológie. Bežné imunologické testy väčšinou pri alergiách neukazujú zníženie celkovej imunity.

Je možné odhaliť alergiu skôr, kým sa prejaví?

Mnohí máme v krvi zvýšené tzv. alergické protilátky IgE, to však neznamená, že máme alergiu! Alergia je klinický prejav. Pokiaľ tento chýba, neodporúčame vyhýbať sa alergénu, alebo užívať antialergiká iba na základe výsledkov testov. Organizmus, ktorý by s alergénom vďaka tomu dlho neprišiel do styku, môže následne, pri náhodnom kontakte s ním, reagovať alergicky. To by nemuselo nastať, keby telo kvôli strate kontaktu s potenciálnym alergénom nezabudlo, ako imunitnú reakciu regulovať iným spôsobom. Krvnými testami je možné odhaliť určitú predispozíciu, nemožno z nich vždy jednoznačne predpovedať klinický prejav.

Ako sa lieči alergia?

Alergiu liečime antihistaminikami, ktoré obsadia receptory zodpovedné za vyplavenie histamínu vo finálnej fáze alergickej reakcie. Pri astme sa podávajú antileukotriény, ktoré zasahujú do ďalšej kaskády alergickej reakcie. Používame aj kortikoidy, najlepšie lokálne v spreji do nosa alebo inhaláciou do pľúc. Ďalšími antialergikami sú kromóny, čo sú látky blokujúce uvoľnenie histamínu z buniek. Liečivá sa podávajú v rôznych formách − ako tabletky, sirupy, spreje či kvapky, inhalačné roztoky alebo prášky. Dĺžka užívania záleží na tom, či sú prejavy celoročné, alebo sezónne.

Je potrebné začať užívať lieky už pred sezónou?

Záleží na závažnosti prejavov. Keď sú slabé a občasné, nemá zmysel nasadzovať lieky preventívne. Ak však trpíte silnou alergickou reakciou a nepríjemnými symptómami počas celej sezóny, je lepšie začať pri prvých príznakoch a podávať lieky pravidelne v jej priebehu.

Slabne účinnosť liekov pri dlhodobom užívaní?

Niekto ich berie celoživotne a nemožno povedať, že by sa účinnosť strácala. Vieme to iba pri látke salbutamol, čo je liek na roztiahnutie priedušiek, ktorý užívajú astmatici, že si telo zvykne, a keď dôjde k astmatickému záchvatu, je účinnosť lieku znížená. Preto sa dôrazne neodporúča, aby pacient trvalo užíval salbutamol. Negatívny vplyv má aj dlhodobé podávanie voľne predávaných nosových kvapiek s alfamimetikami, ktoré majú znížiť opuch nosovej sliznice. Po 5–7 dňoch užívania prestanú fungovať a sliznica naopak opuchne viac.

Je možné alergiu vyliečiť?

K dispozícii máme alergénové vakcíny, ktoré sa podávajú aspoň 3 roky po sebe. Tie menia imunitnú reaktivitu a alergie sa v ideálnom prípade po nich niekoľko rokov nemusia vôbec prejaviť. Vakcína je vždy cielená na konkrétne alergény − na hmyzí jed, peľ stromov, tráv, roztočov. Jednou z podmienok alergénovej vakcinácie je to, že klinický prejav je v súlade s výsledkami alergologických testov.

Čo môže spôsobiť neliečená alergia?

Pokiaľ niekto tu a tam kýchne, môže užívať lieky len pri ťažkostiach, alebo vôbec nie. Ak sú však prejavy závažnejšie, môžu viesť ku komplikáciám, a preto je v tomto prípade liečba nutná.

Astma je vždy alergia?

Nie vždy, ale dosť často. U detí je súvislosť astmy s alergiou najčastejšia. Astma je stav organizmu, keď sa opakovane a v dôsledku rôznych vplyvov zužujú priedušky. Príčin môže byť mnoho, alergia je len jednou z nich. Snažíme sa teda odhaliť pravdepodobnú príčinu a prispôsobiť tomu liečbu.

Keď si myslím, že mám alergiu, musím ísť k alergológovi? Nestačí rada lekárnika a voľnopredajné prípravky?

Záleží to na závažnosti a opakovaní prejavov. Keď sa príznaky opakujú a zhoršujú, je vhodné vyšetrenie alergológom. Sú však aj vyspelé krajiny, kde alergie riešia iba praktickí lekári. U nás sú alergénové vakcinácie aj niektoré vyšetrenia viazané na špecializáciu alergológie − imunológie, takže pacienti trpiaci závažnejšími a opakovanými príznakmi prichádzajú k nám.

Môžete si skúsiť zistiť, na čo ste alergický – porovnajte si čas prejavov s údajmi na www.pylovasluzba.cz a pokiaľ sa to opakuje za rok podobne, tak diagnózu pravdepodobne máte. Nádcha však môže mať aj iné ako alergické príčiny. Pri alergii vystupuje do popredia, okrem výtoku z upchatého nosa aj svrbenie. Kýchanie je intenzívnejšie a silnejšie ako pri viróze. Sú to niekedy salvy, priam ataky. Pokiaľ sa vám pridávajú komplikácie, stav sa zhoršuje alebo si nie ste istí, potom má zmysel podstúpiť vyšetrenie.

Ktoré vyšetrenia okrem kožných a krvných testov prebiehajú v alergiologickej ordinácii?

Väčšina pacientov prejde funkčným vyšetrením pľúc a stanovením hodnoty NO vo vydychovanom vzduchu, ktorá vypovedá o prítomnosti alergického zápalu. Podľa potreby vykonávame záťažové testy behaním alebo hodnotíme funkciu pľúc po podaní liekov na roztiahnutie priedušiek. Snažíme sa vylúčiť iné ochorenia, podľa potreby pošleme pacienta na ďalšie odborné vyšetrenia.

Čím je alergológia pre mladých lekárov zaujímavá?

Alergie sú časté a odbor alergológie a klinická imunológia sa neustále vyvíja. Je nielen zaujímavý a dynamický, ale aj potrebný a žiadaný ako v nemocničnej, tak v ambulantnej praxi. Zaujímavými trendmi sú biologická liečba, zdokonaľovanie vakcinácie a alergologických testov.


Prihlásiť