Rozhovor: Na tabačik stačí …

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 10/2022

V každom vydaní časopisu dTest, no aj v našich tematických brožúrach a špeciáloch, alebo v stolnom kalendári ste zvyknutí vídať charakteristické ilustrácie Jiřího Nováka. S redakciou dTestu spolupracuje od samého začiatku, teda viac ako 30 rokov, čo je dobrá príležitosť trochu vyspovedať nášho dvorného ilustrátora.

dTest tento rok oslavuje 30 rokov svojej existencie. Vy ste stáli pri jeho zrode. So zakladateľkou Idou Rozovou ste sa poznali z Dikobrazu?

Áno. Pani Rozová mala, ako právnička, v Dikobraze na starosti stránku pre spotrebiteľov. Myslím, že sa to volalo „Vaše starosti na naše ostne“. Po roku 1989 sa z toho stala viacstránková vložená príloha pre spotrebiteľov, a po niekoľkých rokoch úplne samostatný časopis. Ida si môj rukopis vybrala v Dikobraze a odvtedy som nosil obrázky do redakcie dTestu, kde ich grafička Elena Saltuariová vkladala do časopisu. Už neviem, ako dlho nás bolo iba päť. Ida ako šéfka, Táňa Dudková, ktorá sa starala o predplatiteľov, a administratívu, grafička, fotograf a ja, ako ilustrátor obrázkov na odľahčenie niekedy dlhého textu. Ida mi nechávala voľnú ruku na ilustrovanie. Bolo to pekné obdobie. S Idou Rozovou sme mali dobrý vzťah tak pracovný, ako aj osobný.

V začiatku spolupráce s dTestom ste museli nosiť obrázky do redakcie na papieri?

Áno, áno. S papierovými obrázkami som chodil do redakcie osobne. Malo to svoje výhody. Poznal som všetkých v redakcii a mohol sa s nimi porozprávať. Po roku 1989 bolo treba veľa komunikovať. Všetko bolo nové a vyvíjalo sa. Predtým ste museli stisnúť kľučku a otvoriť dvere. Dnes stačí obrázok jedným kliknutím poslať a nikam nechodiť. Nevýhodou je, že sa s nikým osobne nestretnete.

Ilustrátor, kreslič Jiří Novák

Kreslí, ilustruje časopisy, noviny, učebnice, knižky, kalendáre a ďalšie veci. Zúčastňuje sa súťaží v kreslenom humore doma aj v zahraničí. Získal viac ocenení a jeho obrázky sa objavujú v katalógoch.

Od osemdesiatych rokov tvorí autorské duo s Jaroslavom Skoupým. Pod značkou NOS doteraz spoločne tvoria vtipy (J. Skoupý prináša námety a J. Novák zaisťuje ich výtvarné spracovanie). Ich vtipy boli publikované v 70 novinách a časopisoch doma aj v zahraničí. S dTestom spolupracuje 30 rokov od jeho vzniku až dodnes. Celý život pracoval v Českých dráhach ako vozmajster, kresleniu sa venoval vo voľnom čase. Dnes, keď je na dôchodku, na zaslúženom oddychu, stále kreslí obrázky, ilustruje a uverejňuje vtipy.

Dnes už kreslíte výhradne na počítači?

Udržujem sa tak v papierovej forme, ako aj v počítačovej. Nemám s tým problém. Síce nie som žiadny virtuóz v počítačovej brandži, ale zatiaľ mi to stačí. Viete, čo ma donútilo pracovať na počítači? Zmena grafiky vášho časopisu. V novom formáte som začal robiť aj nový štýl kresby. Akvarel sa už nehodil.

Je kreslenie na počítači či tablete rýchlejšie ako ručne na papier?

Nie je. Pokiaľ chcete, aby to malo ten výraz, ktorý to má mať, tak to nie je také jednoduché.

Koľko času denne kresleniu venujete?

Každý deň tak asi štyri hodiny. Dopoludnia zhruba od deviatej do dvanástej, a potom večer, keď sa ponáhľam, alebo toho mám veľa. A keď nerobím niečo iné.

Koľko času zaberie tvorba jedného obrázku?

Skvelá otázka. Máte na mysli piktogram, alebo plátno meter krát osemdesiat? Myslíte tvorbu spracovaného nápadu, alebo aj jeho vymyslenie? To sa dá ťažko určiť a zjednotiť. Keď vás osvieti múza a máte nápad hneď, je to skvelé. Alebo keď vám ho niekto vymyslí. To je potom jednoduchšie. Proste niekedy sedím nad bielym papierom celé dopoludnie a nič mi nenapadá. A potom sú dni, keď je radosť kresliť.

Nápady vám často nosí Jaroslav Skoupý, s ktorým tvoríte autorské duo NOS. Ako vaša spolupráca funguje?

Pán Skoupý od začiatku našej spolupráce, od roku 1980, nosí nápady na vtipy a ja sa ich snažím nakresliť. Za ten čas sme spolu pod značkou NOS vytvorili množstvo veselých obrázkov. Keď sa nás niekto spýta, koľko kreslených vtipov máme na účte, mám na to taký vzorček. Robili sme v priemere desať obrázkov týždenne, krát 52 týždňov v roku, krát štyridsať rokov. To sa dostávame k počtu dvadsaťjeden tisíc. A k tomu pridajte moje „fóry“, ilustrácie a karikatúry... Ale ako postupuje čas, robím viac ilustrácií. Noviny dnes toľko vtipov neuverejňujú.

Je možné uživiť sa ako karikaturista?

Určite. Ale musíte byť novinovým kresličom, ako bol Renčín, Jiránek a ďalší. Milionárom sa nestanete, na prilepšenie je to však dobré. Ako kedysi povedal môj priateľ Slejška, na tabačik stačí. Ale ja by som kreslil aj tak. Mal som to ako druhé zamestnanie.

Vaším hlavným povolaním bola práca vozmajstra alebo ľudovo koloťuka. Ako dlho ste pracovali na železnici a čo táto práca zahŕňa?

Robil som túto prácu celý svoj pracovný čas, to je štyridsať rokov. A rád. Čo táto práca znamená? Zodpovednosť za bezpečnú jazdu vlakov. Tak nákladných, ako aj osobných. Je to technický pracovník služby vozovej. Znalosť dvadsaťsedem železničných predpisov, štátna skúška. No a potom technická kontrola vagónov vo vlakoch. Niečo ako keď idete s autom na technickú. Je toho viac, ale to len v skratke. Mal som rád túto pracovnú činnosť medzi mašinkami. A len na vysvetlenie: to kladivko na dlhej násade slúžilo na poklepanie na kolesá, ktoré mali obruče, a podľa zvuku ste poznali, že je obruč uvoľnená.

Akú kvalifikáciu na to musí človek mať?

Nie je na to žiadna vysoká škola. Človek však musí absolvovať kurz, podobne ako napríklad rušňovodič, a ten kurz sa končí štátnicami. Dôležitá je nielen znalosť techniky, ale súvisiacich právnych predpisov. A je to veľa o skúsenosti. Po nejakom čase už presne viete, kam sa máte pozrieť, kde by sa mohla vyskytnúť porucha. Kontrolujete nielen každú súčasť vagónov, ale aj náklad. Pre každý sú zvláštne predpisy – iné na drevo, iné na uhlie, železo a tak ďalej. Musíte vedieť, ako to má byť upevnené, aby to nespadlo a niekoho nezranilo alebo nezabilo. Svojím spôsobom ste ako vozmajster stále jednou nohou v „kriminále“. Stále v strese, aby sa niečo nestalo. Ale ja som to robil rád, mne to nevadilo. Pracovalo sa na 12-hodinovej zmene vo dne, v noci. A k tomu som ešte zvládal robiť ako koníček to kreslenie.

Na aké témy kreslíte najradšej?

Mám rád pestrosť a výzvy. Téma nerozhoduje. Kreslím vtipy každého druhu. Ilustrujem (napríklad do dTestu), robím karikatúry, komiksy. Na jednej vernisáži si ma vyhliadol profesor Liška z ČVUT, tak pre nich tvorím obrázky k rôznym brožúrkam, na pohľadnice a knižky. Som rád, keď sa občas môžem zahrabať aj do niečoho iného. Zaujímam sa o históriu a robil som napríklad Jiřího z Poděbrad, Čapka,... Kreslil som pre hasičov kalendár s hasičskou technikou od minulosti až po dnešok. Iustroval som aj učebnice cudzích jazykov a veľa ďalších.

Čo politické témy a vtipy?

Tiež sa občas nejaký podarí. Majú však tú nevýhodu, že fungujú iba v tom krátkom období, keď sú aktuálne. Za pár mesiacov, alebo rokov, už sa pri tom nikto nezasmeje, pretože si nespomenie na tie súvislosti, prípadne už ani nevie, kto ten politik vlastne bol.

Je nejaká téma, na ktorú by ste obrázky kresliť odmietli?

Odmietam kresliť hlúpe nápady, ktoré majú tendenciu sa len vysmievať a urážať. Mám rád dobrý nápad, ktorý ukáže pohľad na vec v humornom svetle. Pretože len dobrý nápad, dobre spracovaný poteší. Môže to byť aj napríklad čierny humor. Nemám s tým problém. Len si nájdem tú svoju polohu a je to.

Čo hovoríte na satirický časopis Charlie Hebdo (francúzsky satirický časopis najmä s protináboženskou orientáciou, pozn. red.) a jeho štýl?

Oni idú často naozaj na hranu. Ich obrázky môžu niektorých ľudí urážať, a to nie je v mojej povahe. Môžem si z niečoho robiť „srandu“, ale nie to vyložene pranierovať. Aj keď robím čierny humor, je v tom trošku láskavosti, nikdy v tom nie je urážka. To nie je môj štýl myslenia ani tvorby.

Dostáva sa k vám niekedy spätná väzba na vaše obrázky?

Som samozrejme rád, keď majú obrázky úspech alebo aspoň vyvolajú úsmev na tvári. Ak sú moje kresby dobré, odrážajú aj účasť v zahraničných súťažiach. Väčšinou sú moje kresby v katalógu a niekedy dostanú aj nejaké ocenenie. Vážim si to, pretože je vo svete veľká konkurencia. A kresličov z celého sveta, ktorí sa súťaže zúčastnia, je veľa. Keď vás vyberú do katalógu, kde tých uverejnených karikaturistov je asi sedemdesiat, je to úspech.

Skúšate si svoje vtipy na niekom, než ich pustíte do sveta, napríklad na manželke?

To som robil skôr, kým som pochopil, že manželka má úplne iný štýl humoru. Zistil som, že jediný, kto na to môže mať nejaký vnútorný pohľad, som ja osobne, pretože si potom za svoju prácu ručím, dávam tam svoj rukopis.

Máte nejakých favoritov medzi karikaturistami – či už u nás, alebo vo svete?

Skôr inklinujem ku kresličom, ako bol napríklad Kája Saudek. Vo svetových súťažiach, na ktorých sa zúčastňujem, vidím perfektnú prácu kresličov, v podstate na úrovni maliarov. Mojím obľúbencom bol dlhé roky Adolf Born. Vzorom Erich Sokol, ktorý veľa kreslil do Playboya. A Oto Reisinger, pre jeho svižný rukopis. Medzi českými kresličmi mám veľa priateľov. Obľúbencov by som si nechal pre seba.

Máte niektoré svoje obrázky radšej ako iné?

No určite. To snáď má každý. A je to ťažké, pokiaľ vyberám obrázky na výstavu. Vybrať tie pravé je niekedy fuška. Pri tom strávim veľa času.

Trpíte profesionálnou deformáciou v tom smere, že vás aj pri čítaní neveselých správ napádajú humorné obrázky?

Určite. Ale to je len dobre. Získavate nad vecami nadhľad. Pomáha to na rozlíšenie podstatných vecí od nepodstatných.

Prihlásiť