Ochorenie tráviacej sústavy – nezanedbajte prevenciu

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 9/2022

Problémy s tráviacim traktom od pažeráka až po konečník patria do kompetencií veľkého lekárskeho odboru gastroenterológie. Ktoré sú ochorenia tráviacej sústavy a ako sa liečia, sme sa pýtali doc. MUDr. Ilju Tachecí. Dozvedeli sme sa však oveľa viac, napríklad ako lekárom pomáha umelá inteligencia, prečo niektoré vyšetrenia neodhalia príčinu problémov, prečo už Česká republika nie je na prvých miestach úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva alebo či sú niektoré alkoholické nápoje skutočne digestíva.

Pán docent, povedzte nám niečo o gastroenterológii.

Gastroenterológia je jeden z najstarších odborov vnútorného alebo interného lekárstva. Zaoberá sa diagnostikou a liečbou ochorení orgánov tráviacej trubice – pažeráka, žalúdka, tenkého a hrubého čreva – a žliaz, ktoré s ňou súvisia, pankreasu aj pečene spolu so žlčníkom a žlčovodmi. Ich základnou funkciou je spracovanie potravy, trávenie a vstrebávanie živín a odstraňovanie zvyškov tohto procesu. Významnú úlohu hrá tiež črevný mikrobióm, súbor všetkých črevných mikroorganizmov, ktorý je vzhľadom na svoje funkcie a veľkosť niekedy označovaný za ďalší orgán.

Gastroenterológia má celý rad špecializácií. Medzi najvýznamnejšie patrí gastrointestinálna endoskopia, teda vyšetrovanie tráviacej trubice ohybnými hadičkami (endoskopmi) zavádzanými ústami alebo konečníkom. Významná je, samozrejme, gastrointestinálna onkológia vzhľadom na relatívnu početnosť a zlú prognózu niektorých nádorov tráviaceho traktu. Spomenúť je nutné aj hepatológiu, ktorá sa venuje pečeni.

Doc. MUDr. Ilja Tachecí, Ph.D.

Od roku 2021 je prednostom 2. internej gastroenterologickej kliniky FN a LF UK v Hradci Králové. Odboru gastroenterológie sa venuje 22 rokov, špecializuje sa na gastrointestinálnu endoskopiu, na endoskopické resekcie skorých nádorov tráviacej trubice a vykonávanie ďalších miniinvazívnych endoskopických operačných výkonov. Zaoberá sa medzinárodnou spoluprácou v oblasti zavádzania moderných foriem výučby lekárstva a zavádzania inovatívnych techník do odboru (umelá inteligencia, virtuálna realita). Je hrdým podporovateľom moravského vinárstva, fanúšikom folklóru, divadla a krásnej literatúry, medzi jeho hlavné koníčky patria história a moderné technológie.

 

Je pre doktora ťažké stať sa gastroenterológom?

Kým sa z promovaného lekára stane gastroenterológ, trvá to minimálne 5 rokov. Po ukončení vysokej školy absolvuje väčšinou základný kmeň v odbore vnútorné lekárstvo, až potom sa môže venovať špecializácii v odbore gastroenterológie. Na nezáujem mladých lekárov sa sťažovať nemôžeme. Gastroenterológia v sebe spája dedukčno-analytickú časť interného lekárstva, keď lekár pracuje predovšetkým duševne, s manuálnou prácou na úrovni špičkovej chirurgie. Lákavé je aj použitie špecializovanej techniky. Pracujeme s obrazom, s prístrojmi umožňujúcimi vykonávať operácie vnútri tráviacej trubice a ide o jeden z odborov medicíny, kam začína výrazne zasahovať umelá inteligencia.

Umelá inteligencia? Ako?

Predovšetkým pri spracovaní obrazu. V gastrointestinálnej endoskopii nám pomáha identifikovať abnormálne nálezy. Ďalej sa vyvíjajú systémy, ktoré umožnia jednotlivé nálezy rozlíšiť. To všetko sa zatiaľ týka predovšetkým polypov v hrubom čreve. To sú výrastky sliznice, ktoré môžu skončiť rakovinou čreva. Umelá inteligencia nás nielen upozorní na prítomnosť takého polypu, ale v niektorých prípadoch vie rozlíšiť aj to, či je potenciálne rakovinotvorný, a teda musí byť odstránený.

Pri gastrointestinálnej endoskopii je však dôležité mať nielen vzdelaných endoskopistov, ale aj špecializované sestry. Tých je, bohužiaľ, nedostatok. Náš odbor pre nich znamená nutnosť kontinuálneho vzdelávania a napríklad k samostatnej asistencii pri vykonávaní bežných endoskopických výkonov sa dostanú po najmenej jednom roku tréningu. Endoskopia je navyše náročná psychicky aj fyzicky. Pri vyšetreniach stojíme niekoľko hodín v neprirodzených polohách a lekári aj sestry často trpia ochoreniami pohybového aparátu.

Čo sú takzvané tráviace problémy z pohľadu odborníka?

Akákoľvek odchýlka, ktorá súvisí s príjmom potravy alebo vyprázdňovaním. Pokiaľ človek cíti po jedle diskomfort, objavia sa tlaky až bolesti v oblasti brucha, zvýšená plynatosť čiže meteorizmus, pocity na vracanie alebo vracanie, zvýšený odchod plynov čiže flatulencia, zápcha, hnačka, to všetko sa dá označiť ako tráviace ťažkosti.

Ktoré sú najzávažnejšie ochorenia, ktorými sa gastroenterológia zaoberá?

Predovšetkým nádorové ochorenia a s nimi úzko súvisiace prednádorové zmeny, takzvané prekancerózy. Významnou úlohou gastroenterológie je tieto zmeny odhaľovať a liečiť. V ideálnom prípade zabránime vzniku nádoru. Medzi ďalšie pomerne závažné ochorenia zaraďujeme chronické zápaly čriev, takzvané idiopatické črevné zápaly, Crohnovu chorobu alebo ulceróznu kolitídu.

Čím sa vyznačujú nádory tráviaceho traktu?

Nádory mávajú horšiu prognózu, pretože sa diagnostikujú neskoro. Často je to tak, že keď nádor spôsobuje problémy, je už v pokročilej fáze, keď je jeho liečba pomerne zložitá. Na začiatku bývajú nádory asymptomatické, neprejavujú sa. Kľúčové je vytypovať rizikové skupiny pacientov a tie intenzívne sledovať vzhľadom na výskyt prekanceróz alebo skorých foriem nádorov, ktoré sú liečebne najlepšie ovplyvniteľné. To sa týka napríklad karcinómu pažeráka, žalúdka, hrubého čreva, ale aj pankreasu.

Veľmi častá je rakovina hrubého čreva (kolorektálny karcinóm). V početnosti výskytu bola Česká republika dlho na popredných miestach vo svete. Preto bol pred rokmi zavedený národný program skríningu kolorektálneho karcinómu. Počas jeho existencie sa podarilo negatívny vývoj otočiť a konečne sa Česká republika dostáva v rebríčkoch na nižšie priečky. V súčasnosti sa každý občan starší ako 50 rokov môže na programe zúčastniť. V rámci skríningu volí medzi endoskopickým vyšetrením hrubého čreva (kolonoskopiou) raz za 10 rokov a vyšetrením stolice na okultné (skryté) krvácanie, ktoré sa vykonáva v 1- až 2-ročných intervaloch. Osobne by som preferoval vyšetrenie kolonoskopické. Ide o výkon primárne diagnostický, pretože prezrieme celé hrubé črevo, ale môže byť aj terapeutický, pretože je možné v jeho priebehu menšie polypy rovno odstrániť. Zároveň nám dáva istotu, že počas nasledujúcich 10 nedôjde k vzniku nádoru.

Ďalšia významná téma, o ktorej začíname intenzívne diskutovať, je skríning karcinómu pankreasu. Je známe, že ide o ochorenie, ktoré má jednu z najhorších prognóz z nádorov vôbec. Drvivá väčšina pacientov, bohužiaľ, napriek všetkej starostlivosti zomrie kvôli neskorej diagnostike a agresivite nádoru. Problém je v tom, že efektívne metódy vyšetrenia pankreasu sú relatívne invazívne či nákladné a horšie dostupné, napríklad vyšetrenie hadičkou s ultrazvukom (endosonografia) alebo magnetická rezonancia. Pracuje sa na definícii rizikových skupín obyvateľov, u ktorých majú takéto vyšetrenia zmysel a prinesú presnú diagnostiku prednádorových či skorých nádorových zmien.

Niektoré zdravotné poisťovne ponúkajú ako nádorovú prevenciu ultrazvuk brucha.

Ultrazvuk brucha má svoje výhody, nevýhody a limity. Je to neinvazívne a nebolestivé vyšetrenie, nezaťažuje pacienta, nemá riziká komplikácií. Vie však identifikovať nádor až od určitej veľkosti a v určitej lokalizácii. Problematická je tiež zobraziteľnosť niektorých orgánov u obéznych chorých alebo pri prítomnosti vzduchu v orgánoch brušnej dutiny. Ja som voči použitiu ultrazvuku ako skríningovej metódy relatívne skeptický.

Spomenuli ste idiopatické črevné zápaly.

Diagnostika a liečba týchto ochorení je dôležitou súčasťou gastroenterológie. Ide o nevyliečiteľné zápaly hrubého a tenkého čreva, ktoré môžeme liečbou kontrolovať alebo ich významne utlmiť. Na druhej strane môžu skončiť závažnými komplikáciami až nutnosťou operácie. Postihujú často osoby mladšie, v produktívnom veku, a ich početnosť narastá. Je to čiastočne vplyvom životného štýlu a stravovania. V súčasnosti ich možno liečiť vysokoefektívnym spôsobom, biologickou liečbou. Je síce ekonomicky pomerne nákladná, ale má zásadný význam, pretože umožňuje pacientom normálne žiť a pracovať.

Je správne, keď poviem, že je mi zle od žalúdka?

Laicky áno, odborne nie. Niektoré príznaky môžeme pomerne presne definovať, napríklad bolesť, nauzeu (pocit nevoľnosti, na vracanie). Ďalej existuje široká skupina symptómov, ktoré sú definované menej jasne, sú nešpecifické (môžu, ale nemusia súvisieť priamo s funkciou žalúdka) a sú pacientmi označované aj týmto termínom. Patria sem napríklad pocity nedostatočného trávenia, dlhého pretrvávania potravy v oblasti žalúdka, tlaky alebo nepríjemné pocity v nadbrušku, kŕče po príjme potravy, zvýšené grganie.

Všetky tieto príznaky označujeme odborne ako dyspepsiu alebo dyspeptický syndróm. Dyspeptický syndróm súvisí s funkciou celého tráviaceho traktu a môže skrývať ďalšie ochorenia. Relatívne často sa stretávame s tým, že chorý trpiaci dyspeptickým syndrómom má pri dôkladnom laboratórnom, klinickom a endoskopickom vyšetrení všetky nálezy v norme. Napriek tomu jeho tráviaci trakt nefunguje správne.


Môžem teda byť chorá bez toho, aby to vyšetrovacie metódy zaznamenali?

Áno. Choroby tráviaceho traktu by som rozdelil do dvoch skupín. Organické choroby spôsobuje skutočná, priamo identifikovateľná porucha štruktúry alebo funkcie orgánov (zápal, vred, nádor). Pri druhej skupine tzv. funkčných chorôb (okrem iného napr. takzvané dráždivé črevo) sú vykonané vyšetrenia vo všeobecnosti úplne normálne, ale pacient má objektívne problémy a trpí. Príznaky organických a funkčných chorôb môžu byť veľmi podobné. Často nie sme schopní určiť príčinu ťažkostí iba na základe pohovoru a klinického vyšetrenia.

Vždy musíme zvažovať, o akého pacienta ide a či sú prítomné takzvané varovné známky. Zjednodušene povedané: pokiaľ ide o človeka mladšieho, bez významného hmotnostného úbytku, problémy sú dlhodobé, viazané na stres, budeme skôr predpokladať funkčné ochorenie, ktoré znižuje kvalitu života, ale má dlhodobo priaznivú prognózu. Takýto predpoklad musíme, samozrejme, podporiť ďalšími vyšetreniami.

Naopak, pokiaľ ide napríklad o nové symptómy (a môžu byť v zásade rovnaké ako v predchádzajúcom prípade), ktoré vznikli po štyridsiatke, sú spojené s významným hmotnostným úbytkom alebo dokonca prejavmi krvácania do tráviacej trubice, pristupujeme k veľmi rýchlej a komplexnej diagnostike s cieľom vylúčenia závažného organického, alebo dokonca nádorového ochorenia.

S kým spolupracujete v prípadoch funkčných ochorení?

Pri funkčných ochoreniach je kľúčová spolupráca s praktickým lekárom. Pacientov často pozná do detailu, dokáže posúdiť vývoj príznakov, vyhodnocuje výsledky základných vyšetrení a časť chorých s funkčnou poruchou lieči sám. Ďalej je schopný včas rozoznať rizikových pacientov a poslať ich k špecialistovi rovnako ako prípady, keď nie je liečba funkčných ťažkostí úplne účinná. Pre niektorých chorých je významná pomoc psychológa, eventuálne psychiatra. Okrem liekov má pre časť chorých význam aj psychoterapia či relaxačné a meditačné techniky, joga a pod.

Nestačí si niekedy urobiť bylinkový čaj?

Ak máte tráviace problémy, celkom jednoznačne je lepšie zájsť za odborníkom. Aj „iba“ funkčné ochorenie znižuje kvalitu života. Adekvátne vysvetlenie podstaty problémov lekárom a upokojenie je veľmi dôležité. Predstavte si, že máte objektívne problémy, ale výsledky vyšetrenia sú normálne. Ľudia často mávajú pocit, že sú nedostatočne vyšetrení, že nevieme rozpoznať ich problém. Musíme pacienta presvedčiť, že to tak nie je a že ochorenie, ktorým trpí, nie je nebezpečné. Dôležité je nastolenie vzájomnej dôvery.

Môže byť digestívom alkoholický nápoj?

To je zaujímavá otázka. Spojenie alkoholu a bylín (napr. vo forme tinktúr) je tradičná forma liečby tráviacich ťažkostí. Existuje mnoho vedeckých štúdií, ale len málo preukázaných vysvetlení efektu alkoholu a horkých bylín na zlepšenie trávenia. Často sa používa palina alebo horec žltý, ktoré pôsobia lokálne zvýšením sekrécie tráviacich štiav, ale pravdepodobne aj stimuláciou nervov regulujúcich činnosť tráviaceho traktu. Aj alkohol sa môže do určitej miery na podpore trávenia podieľať, jeho konzumácia však predstavuje všeobecne dobre známe riziká. Z môjho pohľadu je možné odporučiť skôr použitie bylinných tinktúr u inak zdravých jednotlivcov jednorazovo, napr. po nadmernom príjme tučnej potravy.

Čo je to pálenie záhy?

Pálenie záhy je veľmi nepríjemný pálivý pocit za hrudnou kosťou, vyvolaný takzvaným gastroezofageálnym refluxom (spätný tok žalúdočného obsahu s obsahom kyseliny alebo žlče do pažeráka). Na začiatku vyšetrovacieho programu je potrebné rozlíšiť pálenie záhy od bolestí pochádzajúcich z iných orgánov, predovšetkým zo srdca. Bolesti ako prejav ochorenia srdca (angina pectoris) môžu mať podobný charakter a môžu skončiť infarktom myokardu. Preto je vhodné u pacientov s pálivými bolesťami na hrudníku vykonať aj ďalšie vyšetrenia, napríklad EKG. Pálenie záhy sa občas vyskytne u každého zdravého človeka, častejšie po konzumácii niektorých potravín a nápojov (s kofeínom, alkoholom, po tučných a sladkých jedlách), najmä ak ku konzumácii dochádza pred spaním.

Chronické pálenie záhy, obzvlášť u starších osôb, je však nutné nepodceňovať, často je potrebné vykonať aj endoskopické vyšetrenie (hadičkou). Reflux môže spôsobovať chronický zápal a niekedy, relatívne menej často, aj rakovinu pažeráka. Príčiny refluxu sú kombináciou niekoľkých faktorov. Najdôležitejšia je porucha funkcie dolného pažerákového zvierača (záklopky medzi pažerákom a žalúdkom), väčšinou v kombinácii s malou prietržou (časť žalúdka sa dostáva bránicou do hrudníka), často v kombinácii s obezitou. Reflux sa primárne lieči konzervatívne – tabletkami. Ak je kyslý, tak lieky znižujúce produkciu žalúdočnej kyseliny, ak je horký, tak prípravky na zlepšenie vyprázdňovania žalúdka. Pokiaľ liečba zlyhá, vieme problém vyriešiť chirurgicky.


Spoznám to, že mám žalúdočné vredy?

Klasickým príznakom žalúdočných vredov je bolesť v nadbrušku. Pri vredoch žalúdka sa objavuje po jedle. Vredy dvanástnika (prvej časti tenkého čreva) sú spojené s bolesťou nalačno, ktorá po jedle skôr ustupuje. Vzhľadom na voľne dostupné a účinné liečebné prostriedky (blokátory protónovej pumpy) vídame klasickú vredovú bolesť relatívne málo. Častejšie sa stane, že vyšetrujeme pacienta pre dyspepsiu a žalúdočný vred zistíme až v rámci endoskopického vyšetrenia žalúdka (gastroskopia).

Výskyt vredovej choroby v posledných rokoch mierne klesá. Je to potenciálne závažné ochorenie s dvoma základnými príčinami. Jednou je infekcia baktériou Helicobacter pylori, druhou sú vedľajšie účinky liečiv užívaných na bolesti svalov či kĺbov alebo na zníženie teploty (nesteroidné antiflogistiká, teda lieky na báze ibuprofénu).

Žalúdočné vredy sú defekty žalúdočnej sliznice, ktoré sa môžu ďalej komplikovať. Niekedy vedú ku krvácaniu do tráviaceho traktu, prejavia sa vracaním krvi alebo čiernou páchnucou hnačkovitou stolicou. Liečbou krvácajúcich vredov sa zaoberáme pomerne často a ošetrujeme ich endoskopicky. Komplikáciou vredov môže byť aj perforácia alebo prederavenie príslušného orgánu do brucha, čo je život ohrozujúci stav.

Je možné žalúdok vyoperovať?

Áno. Žalúdok nevyhnutne nepotrebujeme, dá sa bez neho žiť relatívne plnohodnotný život. Ochorenie, ktoré vyžaduje v súčasnosti jeho odstránenie, je predovšetkým nádor žalúdka (karcinóm). Žalúdok je orgán dôležitý z dvoch pohľadov. Jedným je mechanické spracovanie potravy po tom, čo prejde pažerákom, druhým je začiatok jej chemického spracovania, hlavne pôsobením žalúdočnej šťavy, ktorá obsahuje kyselinu soľnú. Keď sa žalúdok odstráni, spracovanie potravy prebieha predovšetkým v tenkom čreve a prichádza nutnosť diétnych obmedzení. Tie sú však zvládnuteľné.

O žlčníku sa ľudia obvykle bavia iba v súvislosti so zdravotnými problémami.

Žlč vzniká v pečeni. Je dôležitá na trávenie tukov a vitamínov rozpustných v tukoch. Žlčník je dutý orgán, mechúrik, kde sa žlč hromadí, upravuje a zahusťuje a odkiaľ sa potom dávkuje do tenkého čreva v súvislosti s príjmom potravy.

Ak hovoríme o problémoch so žlčníkom, zásadná je tvorba kameňov. Žlčové kamene vznikajú pri poruche zloženia žlče, často v kombinácii s poruchou vyprázdňovania žlčníka či žlčovodov. Veľká časť kameňov sa nijako neprejavuje, ale ak sa posúvajú, môže dôjsť k takzvanej kolike. To je veľmi intenzívna bolesť pravidelne kolísavej intenzity pod pravým rebrom s vystreľovaním pod pravú lopatku. Kamene môžu vznikať aj mimo žlčníka – v systéme vývodov, ktoré vedú žlč z pečene do žlčníka a zo žlčníka do tenkého čreva. To môže byť oveľa nebezpečnejšie, pretože vývody upchávajú, žlč neodteká a môže sa infikovať črevnými baktériami. Zápal žlčovodov môže viesť až k otrave krvi, k sepse. Uvoľnenie kamienkov zo žlčovodov sme schopní vykonať endoskopicky technikou ERCP (endoskopická retrográdna cholangiopankreatikografia). Kamienky v žlčníku sa dajú vyriešiť iba operačne, odstránením žlčníka.

Sú to skutočné kamene?

Áno, pokiaľ kameň vnímame ako formu tvrdej minerálnej štruktúry. V časti prípadov tak skutočne vyzerajú. Inokedy sú mäkšie alebo majú podobu blata, pre ktoré máme anglické slovo sludge. Žlčové blato je predstupňom vzniku pevnejších kameňov. Ich zloženie je rôzne, okrem iného obsahujú cholesterol, soli vápnika aj žlčové farbivo. Podľa svojho charakteru a lokalizácie majú väčšiu alebo menšiu tendenciu sa zaseknúť a sú lepšie alebo horšie endoskopicky odstrániteľné.

Prečo sa v jazyku žlč spája s hnevom a zlobou?

Hippokrates definoval štyri základné telesné šťavy (sanquis – krv, cholé – žlč, melancholé – čierna žlč a flegma – hlien). Podľa nadbytku niektorej z nich potom určoval ľudskú povahu, temperament. Niekedy hovoríme, že je niekto žlčovitý, nervózny, mrzutý, čo sú základné charakteristiky cholerika, za ktoré mala zodpovedať práve nadbytočná žltá žlč. Dnes už, samozrejme, vieme, že to tak nie je.

Kedy mám ísť k praktickému lekárovi a kedy rovno za gastroenterológom?

Ja osobne som zástancom vnímania praktických lekárov ako fundovaných odborníkov v celom rade základných ochorení vrátane gastroenterologických. Mnoho z nich vedia praktickí lekári (vďaka svojmu širokému záberu) veľmi dobre diagnostikovať a liečiť. V našom odbore hrajú významnú úlohu pri funkčných chorobách, kde nám výrazne pomáhajú. Praktický lekár vie posúdiť oveľa lepšie ako laik, či symptómy a problémy, ktorými trpíte, môžu byť známkou závažného organického ochorenia alebo nie a s akou prioritou vás treba ďalej vyšetriť. Z hľadiska optimálneho fungovania zdravotného systému je, samozrejme, lepšie, keď praktik vysloví pracovnú diagnózu a stanoví základný diagnostický postup a až následne indikuje vyšetrenie u špecialistu. Pokiaľ gastroenterológ diagnostikuje závažnejšie ochorenie, tak pacientov, samozrejme, kompletne preberá, sleduje a lieči. Vzdelaný praktik zaisťuje, že špecialisti nebudú zahltení množstvom chorých, ktorí môžu byť veľmi dobre liečení v primárnej starostlivosti, a budú sa venovať hlavne závažnejším a komplikovanejším ochoreniam.

Čo ak sa bojím prísť na špecializované pracovisko?

Gastroenterológia a najmä gastrointestinálna endoskopia vzbudzujú veľmi často obavy až hrôzu, ktorá je živená historkami z internetu. Je pravda, že niektoré vyšetrovacie metódy sú menej príjemné, na druhej strane je však pre nás komfort pacientov pri vyšetrení veľmi významnou prioritou. Niektorí chorí majú chronické ochorenia, ktoré vyžadujú relatívne časté opakovanie endoskopií. Vzhľadom na to je dôležité, aby sa pacienti nebáli prísť znova. Vyšetrenie vždy prebieha s určitým umŕtvením, či už lokálnym, alebo celkovým, keď podávame lieky, ktoré chorého upokoja, stlmia a zmiernia vnímanie bolesti. Pred výkonom priebeh vyšetrenia s pacientom vždy preberáme a všetko vysvetľujeme.

Ktoré sú ďalšie spôsoby diagnostiky v gastroenterológii?

Veľmi významný segment odboru predstavujú neinvazívne vyšetrovacie metódy. Úplne bežné je ultrazvukové vyšetrenie brucha – lekár prechádza po povrchu brucha sondou generujúcou a snímajúcou ultrazvukové vlnenie (akustické vlnenie vysoko nad hranicou vnímania ľudským sluchom) a na obrazovke sa zobrazujú orgány v brušnej dutine. Vyšetrenie je nebolestivé a úplne bezpečné.

Existujú aj menej invazívne spôsoby endoskopického vyšetrenia, napríklad kapsulová endoskopia tenkého čreva. Pacient prehltne plastikovú kapsulu veľkosti väčšej vitamínovej tablety, v ktorej je digitálna kamera. Kapsula prechádza tráviacim traktom, je posúvaná peristaltikou, vyhotovuje obrazový záznam a na záver odchádza so stolicou v priebehu niekoľkých hodín až dní. Pacient odíde v priebehu vyšetrenia domov so zariadením nahrávajúcim signály vysielané kapsulou, ktoré po ukončení endoskopie vráti. Dĺžka vyšetrenia je daná časom funkcie batérií, najmodernejšie kapsuly snímajú až 18 h. Metóda je využiteľná predovšetkým na endoskopické zobrazenie tenkého čreva. Existuje kapsula na vyšetrenie čreva hrubého, nie je však vzhľadom na mnohé limitácie (vrátane ceny) široko využívaná. Zatiaľ neexistuje kapsula schopná vyšetriť celý tráviaci trakt od pažeráka po konečník. Pažerákom prechádza veľmi krátko (sekundy), čo nestačí na kvalitné vyšetrenie. Vyšetrenie žalúdka je limitované veľkosťou orgánu – kapsula ho nie je schopná celý systematicky vyšetriť. V oboch prípadoch existuje teda reálne riziko prehliadnutia patologického nálezu. Pevne však verím, že takým, principiálne robotickým, miniinvazívnym endoskopickým metódam patrí budúcnosť.

Líši sa detská gastroenterológia od gastroenterológie pre dospelých?

Samozrejme, líši, pretože dieťa nie je len – ako sa niekedy nesprávne hovorí – „malý dospelý“. V detskom veku existujú podstatné rozdiely v spektre ochorení, napr. nádory tráviacej trubice sú úplne raritné. Naopak, častejšie sa stretávame napríklad s idiopatickými črevnými zápalmi. U detí je výrazne vyššia požiadavka na neinvazivitu vyšetrovacieho programu. Napríklad endoskopické vyšetrenie sa používa menej často, až na konci diagnostických algoritmov a viac sa spája s nutnosťou použitia celkovej anestézie. V bežnej endoskopickej prevádzke veľmi často spolupracujeme s detskými gastroenterológmi a v našej nemocnici niektoré endoskopie detských pacientov vykonávajú primárne gastroenterológ pre dospelých vzhľadom na väčšie skúsenosti s niektorými typmi výkonov.

Je pri chorobách tráviaceho traktu dôležitá dedičnosť?

Sú choroby, kde dedičnosť zohráva kľúčovú úlohu, napríklad polypózy – postihnutie tráviacej trubice stovkami až tisíckami polypov, ktoré významne zvyšujú riziko vzniku rakoviny. Preukázaný výskyt tejto choroby v rodine vyžaduje vyšetrovanie detí od určitého veku a ich pravidelné endoskopické sledovanie. Pri iných ochoreniach hrá genetika úlohu iba čiastočnú a hovoríme o určitej genetickej záťaži alebo predispozícii, napríklad pri idiopatických črevných zápaloch. V týchto prípadoch sa na vzniku ochorenia podieľajú aj ďalšie faktory, napríklad diétne či infekčné.

O prevencii ste už hovorili. Je možné k tomu ešte niečo doplniť?

Neexistuje jednoduchá, všeobecne platná prevencia gastrointestinálnych ochorení, možno však hovoriť o dodržiavaní zásad racionálnej výživy a zdravého životného štýlu. Diskutuje sa o vplyve dojčenia, črevných infekcií v útlom veku, diéty, obezity. K vzniku nádorov tráviacej trubice môžu prispievať napríklad nadbytok soli, alkoholu, fajčenie, príjem živočíšnych tukov, určité konzervanty a karcinogény v potrave. Ich obmedzenie je určite súčasťou prevencie, ale nie je možné povedať, že hrajú kľúčovú úlohu. Vždy ide o kombináciu viacerých faktorov, z ktorých niektoré ovplyvniť je možné, iné nie. Vzhľadom na to sú práve skríningové programy veľmi dôležitou súčasťou prevencie ochorení tráviaceho traktu.

Z iného pohľadu je dôležité obmedziť samoliečbu a používanie liekov, ktoré môžu tráviaci trakt významne poškodzovať, napríklad spomínané nesteroidné antiflogistiká. Pri ďalších liečivách je dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie (paracetamol má vo vyšších dávkach toxický účinok na pečeň) a odporúčané kontroly (napr. v súvislosti s užívaním liekov znižujúcich zrážavosť krvi, ktoré môžu pri predávkovaní viesť ku krvácaniu do tráviaceho traktu). Medzi tieto lieky môžeme zaradiť kyselinu acetylsalicylovú, warfarín, Clexane, Fraxiparine a ďalšie.

Kde vidíte budúcnosť odboru gastroenterológie?

V oblasti gastroenterológie je určite budúcnosť v nových účinných liekoch, ktoré budú stále častejšie ordinované „na mieru“ každému pacientovi. Hovorí sa o personalizovanej medicíne a určitý pokrok vidíme v tomto smere v spektre takzvaných biologických liečiv u chorých s idiopatickými črevnými zápalmi. Tu existujú vhodné lieky a konkrétne režimy ich podávania pre rôzne formy rovnakého ochorenia.

Perspektívny je rozvoj preventívnej diagnostiky prednádorových zmien a skorých nádorov v gastrointestinálnom trakte. Toto súvisí nielen s rozvojom endoskopie, ale aj s cielenými genetickými a laboratórnymi testami umožňujúcimi vyhľadávanie pacientov v konkrétnom, zvýšenom riziku nádoru.

Rozvoj gastrointestinálnej endoskopie vidím vo vykonávaní miniinvazívnych operačných zákrokov, ktoré boli predtým doménou chirurgie a vyžadovali invazívnejší vonkajší prístup. V súčasnosti sme niektoré tieto operácie schopní vykonávať už endoskopicky, bez jaziev, s rýchlou pooperačnou rekonvalescenciou. Štandardne sa týmto prístupom riešia niektoré skoré nádory tráviacej trubice alebo poruchy funkcie dolného pažerákového zvierača pri ochorení zvanom achalázia. Samozrejmosťou gastrointestinálnej endoskopie budúcnosti bude robotizácia a zapojenie umelej inteligencie.


Prihlásiť