Porovnanie: Ceny potravín

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 8/2022

Medzi najpálčivejšie problémy súčasnosti bezpochyby patria rastúce ceny potravín. Podľa správ Štatistického úradu Európskej únie Eurostat sa s týmto problémom nestretávame len my. Potraviny výrazne zdražujú v celej dvadsaťsedmičke, hoci v každom štáte trochu iným tempom. Ako sú na tom naši susedia a ako si v porovnaní s nimi stojíme my? To sme porovnali na modelovom nákupe desiatich potravín, ktoré v Česku za posledný rok najviac zdraželi.

Prečo potraviny zdražujú?

Aktuálny pohľad na vec ukazuje ako hlavnú príčinu zdražovania potravín ruskú inváziu na Ukrajine. Tá ochromila obchod s obilím, slnečnicovým olejom aj priemyselnými hnojivami, čo viedlo k nárastu cien. Tieto dôvody sú však len ďalšími dielikmi v mozaike.

Potraviny totiž začali zdražovať ešte pred vojnou. Dostupné analýzy zhodne spomínajú vplyv protikoronavírusových opatrení, ktoré zastavili cesty tovaru po svete, obmedzovali činnosť výrobcov, zvyšovali náklady na výrobu alebo znemožnili cestovanie zahraničným pracovníkom v poľnohospodárstve. Ďalším kľúčovým faktorom podporujúcim rast cien sú zdražujúce energie a pohonné hmoty, ktoré zvyšujú náklady na transport surovín, výrobkov aj samotnú výrobu. Už na sklonku minulého roku bola tiež ako jedna z príčin zdražovania spomínaná rastúca cena práce, ktorá súvisí s celkovou mierou inflácie.

K tomu všetkému sa ešte pridávajú neočakávateľné vplyvy počasia a zásahy niektorých vlád. Ako príklad možno uviesť Indonéziu, ktorá tento rok nakrátko zakázala export palmového oleja. Indonézia je jeho najväčším producentom a zákaz exportu mal znížiť cenu oleja v Indonézii. Bohužiaľ však prispel k ďalšej nestabilite a Indonézia ho našťastie zakrátko odvolala.

Hlavná otázka, ktorú si kladieme, znie: kedy zdražovanie skončí? To si v tejto chvíli nikto netrúfa predvídať. Nutným predpokladom je ukončenie súčasnej vojny, avšak len to zrejme na rýchle zastavenie rastu cien potravín stačiť nebude.

V celkovom súhrne u nás v máji 2022 podľa Eurostatu medziročne vzrástli ceny potravín a nealkoholických nápojov o 15,4 %. Zdražovanie potravín sa však zďaleka netýka len Česka, medziročne v máji tohto roka ceny vyrástli aj u susedov. Na Slovensku to bolo o 16 %, v Poľsku o 12,3 %, v Nemecku zaznamenali 10,4 % nárast a v Rakúsku 9 %. O niektorých dôvodoch súčasného zdražovania si môžete prečítať ďalej.

Pri porovnávacom nákupe sme postupovali podobne ako pri minulých porovnaniach kvality lacných potravín (dTest 10/202111/2021). Vydali sme sa do supermarketov v okolitých štátoch a podľa jednotného nákupného zoznamu v nich zaobstarali najlacnejšie ponúkané výrobky. V Česku a na Slovensku sme nakupovali v reťazci Kaufland. V Rakúsku a Nemecku sme navštívili sesterské reťazce Hofer a Aldi, v Poľsku sme sa vydali do reťazca Biedronka. Pre porovnanie sme brali do úvahy iba stále ceny, nie akčné zľavy.

Základ nákupného zoznamu nám spísal Český štatistický úrad v správe o vývoji cien v máji tohto roku. Píše sa v nej, že najvyšší medziročný nárast cien v danom mesiaci zaznamenala múka (64,6 %), maslo (51,9 %), jedlé oleje (47,8 %), polotučné trvanlivé mlieko (42,1 %), hydina mäso (30,7 %), vajcia (33,8 %) a chleba (25,4 %). K týmto neslávnym rekordérom sme potom pridali ešte zemiaky, cestoviny a plátkový syr. V priebehu spracovania našich dát ČSÚ zverejnil informácie o priemerných júnových spotrebiteľských cenách.

V kvalite problém nie je

Obvykle sa pri porovnávacích nákupoch zaoberáme kvalitou výrobkov. Deklarované zloženie sme si všímali aj tentoraz, avšak narazili sme iba na pár drobných rozdielov.

Prvý sa týkal krabicového mlieka. Zatiaľ čo v Česku sa hojne ponúka polotučné mlieko s 1,5 % tuku, v rakúskom reťazci Hofer túto kategóriu mlieka vôbec nemajú. Vybrať sme si mohli iba medzi plnotučným s 3,5 % a nízkotučným s 0,5 %. Z toho dôvodu sme pri nákupoch sledovali dve mliečne ceny: plnotučného mlieka a potom špeciálne polotučného. Do celkového porovnania sme započítavali cenu plnotučného mlieka.

Ďalšie kvalitatívne rozdiely sme objavili u vajec. V obchodoch sme brali najlacnejšie vajcia veľkosti M v menšom balení. V Rakúsku, Nemecku, Poľsku i Česku išlo o vajcia z halového podstielkového chovu, zo Slovenska sme doviezli výrobne lacnejšie vajcia od sliepok chovaných v klietkach.

Tretí výraznejší rozdiel sa týkal špagiet. Vo všetkých susedných štátoch sa aj v najlacnejšom segmente ponúkali cestoviny talianskeho štýlu z tvrdozrnnej pšenice, v českom supermarkete niesli najnižšiu cenovku špagety z klasickej mäkkej pšenice. Všetky ostatné potraviny boli z akostného hľadiska porovnateľné: masla deklarovali 82 % tuku, pri syre eidam išlo vo všetkých prípadoch o tučnejšie výrobky s najmenej 40 % tuku v sušine. Kuracie prsné rezne, repkový olej, hladká pšeničná múka, prílohové skoré zemiaky a pšenično-žitný konzumný chlieb boli komodity, ktorých kvalita sa podľa informácií dostupných na obale nelíšila.

zboží
velikost balení
cena
velikost balení
cena
velikost balení
cena
velikost balení
cena
velikost balení
cena
Rakousko Německo Česká republika Slovensko Polsko
kuřecí prsní řízky 929 g 285,20 Kč 600 g 147,30 Kč 567 g 130 Kč 858 g 164,30 Kč 593 g 76 Kč
řepkový olej 1 l 55,30 Kč 1 l 44 Kč 1 l 79,90 Kč 1 l 63,70 Kč 1 l 36,50 Kč
máslo 250 g 61,20 Kč 250 g 53,90 Kč 250 g 59,90 Kč 250 g 71,10 Kč 300 g 50,20 Kč
vejce velikosti M 15 ks 80,90 Kč 10 ks 48,90 Kč 10 ks 42,90 Kč 10 ks 41,60 Kč 20 ks 80,40 Kč
brambory 2 kg 48,90 Kč 2,5 kg 83,40 Kč 2 kg 37,90 Kč 2 kg 56,30 Kč 2 kg 29,20 Kč
konzumní chléb 1 kg 39,10 Kč 1 kg 39,10 Kč 1,2 kg 39,90 Kč 1 kg 31,70 Kč 500 g 19,40 Kč
eidam 40 % tuku v sušině 400 g 73,50 Kč 400 g 63,70 Kč 300 g 65,90 Kč 145 g 34,20 Kč 150 g 21,90 Kč
plnotučné mléko 1 l 26,80 Kč 1 l 22,60 Kč 1 l 21,90 Kč 1 l 19,40 Kč 1 l 15,30 Kč
hladká mouka 1 kg 19,40 Kč 1 kg 21,90 Kč 1 kg 21,90 Kč 1 kg 19,40 Kč 1 kg 17,90 Kč
špagety 1000 g 31,70 Kč 500 g 21,90 Kč 500 g 19,90 Kč 500 g 24,30 Kč 500 g 15,30 Kč
polotučné mléko ne ne 1 l 20,70 Kč 1 l 19,90 Kč 1 l 14,50 Kč 1 l 14,30 Kč
Ceny byly přepočítány podle kurzu ke dni 11. 7. 2022: 1 euro = 24,59 Kč, 1 złoty = 5,126 Kč.
země
celková cena
cena bez DPH
čistý měsíční
průměrný příjem 2021
přibližný počet
modelových nákupů
Rakousko 532,50 Kč 484,00 Kč 51 466 Kč 96
Německo 490,40 Kč 458,40 Kč 53 360 Kč 108
Česká republika 488,70 Kč 424,50 Kč 27 989 Kč 57
Slovensko 478,30 Kč 434,50 Kč 20 409 Kč 42
Polsko 333,60 Kč 333,60 Kč 21 016 Kč 62
Sazba daně z přidané hodnoty na námi nakoupené základní potraviny v době nákupu (červen 2022) byla v České republice 15 %, v Německu 7 %, v Rakousku a na Slovensku 10 % a v Polsku 0 %.
Ceny byly přepočítány podle kurzu ke dni 11. 7. 2022: 1 euro = 24,59 Kč, 1 złoty = 5,126 Kč.
Modelový nákup zahrnuje 600 g kuřecích prsních řízků, 1 l řepkového oleje, 250 g másla, 10 vajec velikosti M, 2 kg brambor, kilogramový bochník chleba, 1 l plnotučného mléka, 1 kg hladké mouky a 500g balení špaget.
Výše průměrných příjmů byly čerpány z veřejně dostupných dat jednotlivých zemí.
země
meziroční inflace
květen 2021–2022
Litva 24,3 %
Bulharsko 22,1 %
Maďarsko 19,4 %
Lotyšsko 18,1 %
Estonsko 16,9 %
Slovensko 16 %
Česká republika 15,4 %
Rumunsko 15,1 %
Chorvatsko 14,9 %
Řecko 12,3 %

V Poľsku je najlacnejšie

Čo sa však zásadne líšilo, boli ceny tovaru. Pre upresnenie dodajme, že sme zahraničné ceny prepočítavali podľa oficiálneho kurzu Českej národnej banky vyhláseného ku dňu našej uzávierky. Bohužiaľ nebolo možné jednoducho porovnať účtenky z jednotlivých krajín, pretože pri mnohých položkách (napríklad pri vajciach, kuracom mäse, chlebe alebo masla) sa líšila veľkosť balenia. Pre porovnanie sme preto zo zistených merných cien vytvorili modelový nákup, ktorý sa skladal z 600 g kuracích prsných rezňov, 1 l repkového oleja, 250 g masla, 10 vajec veľkosti M,  kg zemiakov, kilogramového bochníka chleba, kg hladkej múky a 500 g balenia špagiet.

Slovenský tovar nebol v drvivej väčšine prípadov najdrahší – s výnimkou repkového oleja. Ten sa v čase našich nákupov v českom obchode predával za vôbec najvyššiu cenu 3,25 € za litrovú fľašu. Pre zaujímavosť dodajme, že keď sme repkový olej testovali tesne pred vypuknutím všetkých problémov súčastnosti (dTest 1/2020), tak sa liter najlacnejšieho oleja predával za 0,89 €. Bohužiaľ sa o žiadnom tovare kúpenom v Česku nedalo povedať, že by bol najlacnejší. Potešujúce však je, že v prípade zemiakov a chleba niesli české produkty aspoň druhé najnižšie cenovky.

V súčte nákupov je zrejmé, že najdrahšie sme nakúpili v Rakúsku, kde celková čiastka vystúpila na 21,65 €. Na druhom mieste bolo Nemecko s 19,93 €, Česku sa 19,86 € pripadlo tretie najdrahšie miesto. Naopak najlacnejšie nás nákup vyšiel v Poľsku (13,56 €). Slovensko bolo s 19,44 € druhé najlacnejšie. Rozdiel medzi poľskými a všetkými ostatnými cenami je okrem iného spôsobený tým, že v Poľsku v čase nákupu ešte stále platila pre potraviny nulová sadzba dane z pridanej hodnoty. Táto úľava bola na pol roka zavedená od tohtoročného 1. februára. Ako by vyzerali cenovky, pokiaľ by sa k rovnakému kroku odhodlali aj ostatné štáty, napr. český nákup by bez 15 % DPH zlacnil na 17,25 € a stal by sa druhým najlacnejším.

Na rozdiely v cenách sme sa nakoniec pozreli ešte s ohľadom na výšku príjmov v jednotlivých štátoch. Z ceny modelového nákupu a výšky priemerného čistého príjmu sme spočítali, koľko takých nákupov si možno v rôznych štátoch mesačne zaobstarať. Najlepšie dopadli Nemci, ktorým by mzda stačila na 108 nákupov. Český zákazník by za mesačný plat mohol podľa modelového zoznamu nakúpiť 57-krát a slovenský 42-krát, čo bolo vôbec najmenej. Pre zaujímavosť sme tiež spočítali, koľko by musel náš vzorový nákupný košík stáť, aby sme sa pri nákupe cítili rovnako ako Nemci. V Česku by musel byť za 10,53 €, na Slovensku za 7,68 €.

Prihlásiť