Stabilita v nápojoch
Slamky boli namočené do chladného kolového nápoja aj do horúcej vody s teplotou 60 °C. Meral sa čas, odkedy sa namočené slamky začali pod vlastnou váhou ohýbať.
Senzorický test
Štvorica vyškolených pracovníkov laboratória porovnávala pomocou skúšky duo-trio (uvedenej v norme ČSN EN ISO 10399) chuť neperlivej minerálky pri pití so slamkou aj bez slamky.
Chuťové testy namočených slamiek sa robili podľa nariadenia nemeckého Zákona o potravinách, spotrebných predmetoch a krmivách. Všetky slamky boli 30 minút namočené do vody s teplotou 60 °C. Následne sa zaznamenávali prípadné zmeny chuti.
Hodnotiaci mali za úlohu všímať si chuťové vnemy pri pití. Následne skonzumovali samotné slamky a hodnotili chuť, vôňu, textúru aj pocit v ústach.
Nežiaduce látky
Slamky vyrobené z obilnín analyzovali a skúmali výskyt plesňových jedov (mykotoxínov). Laboratórium sa zameriavalo predovšetkým na deoxynivalenol, nivalenol, zearalenón, ochratoxín A, fumonizíny, T-2 toxín a HT-2 toxín. Mykotoxíny odhaľovali pomocou kvapalinovej chromatografie s hmotnostnou spektrometriou.
Vo všetkých produktoch sa zisťovala prítomnosť škodlivých minerálnych olejov MOSH a MOAH. Skúška sa inšpirovala metodológiou opísanou v norme ČSN EN 16995.
