Ako testujeme žehličky

Limity hodnotenia

Niektoré hodnotenia môžu byť limitované.

Žehlenie s naparovaním

Laboratórna skúška prebiehala podľa ČSN EN 60311 v miestnosti so stálou vlhkosťou aj teplotou. Ako testovacie vzorky poslúžili 3 druhy textílií: zmes polyesteru a bavlny, 100 % bavlna a rifľovina. Látky boli v laboratóriu pokrčené štandardizovaným spôsobom. Nastavenie termostatu žehličiek zodpovedalo jednotlivým textíliám: na polyester stredná teplota, na bavlnu vysoká teplota a v prípade rifľoviny maximálna teplota. Pri všetkých modeloch sme mali aktívnu funkciu naparovania.

Praktické skúšky žehlenia prebiehali pomocou špeciálneho ramena, ktoré posúvalo žehličky po látke (vždy identickým spôsobom). Každý prístroj vyžehlil celkovo deväť pruhov látky (tri pruhy z každého materiálu). Účinnosť žehlenia hodnotili traja preškolení experti pomocou šesťbodovej škály. Ich hodnotenie sa nemohlo líšiť o viac ako jeden bod − v opačnom prípade došlo k opätovnému posúdeniu.

Výdaj pary

Intenzita naparovania a intenzita úniku vody sme merali podľa ČSN EN 60311. Výdaj pary sme testovali pri strednej a maximálnej teplote. Pri modeloch bez nastaviteľného termostatu v predvolenom nastavení. Pracovníci v laboratóriu najprv jednotlivé výrobky naplnili vodou, odvážili a potom začali s naparovaním. Na konci skúšky žehličky prevážili a pomocou princípu rozdielu hmotností zisťovali množstvo odparenej vody. Hodnotili sme výdaj pary v gramoch za minútu.

Odolnosť proti zaneseniu

Laboratórnu skúšku sme robili podľa ČSN EN 60311. Žehličky boli 252 hodín uchytené do špeciálnych automatických ramien, ktoré s nimi úplne identicky manipulovali. Teplotu aj naparovanie sme nastavili na maximum. Žehličky aj parné generátory následne absolvovali veľké množstvo žehliacich aj naparovacích cyklov (zodpovedajúcich dvom rokom bežného používania), počas ktorých sme prístrojom automaticky dopĺňali odparenú vodu.

V 12 hodinových intervaloch laboranti pri všetkých modeloch pravidelne zisťovali, koľko vody sa z nich odparilo, či v nich nedochádza k úniku vody a či sú úplne funkčné. Čistili ich vždy, keď sa rozsvietila čistiaca kontrolka, alebo keď poklesla produkcia pary pod stanovený limit (5 g/min pre žehličky a 20 g/min pre parné stanice).

Záťažový test mohol byť predčasne prerušený z takýchto dôvodov:

• zaznamenanie akejkoľvek technickej poruchy (napr. prestala hriať žehliaca plocha);
• pokles produkcie pary pod stanovený limit (5 g/min pre žehličky a 20 g/min pre parné stanice) v priebehu dvoch po sebe idúcich 12 hodinových cykloch;
• pokles produkcie pary pod stanovený limit (5 g/min pre žehličky a 20 g/min pre parné stanice) v cykle nasledujúcom po čistení;
• pri úniku vody väčšom ako 10 % z celkovej spotreby vody.

Odolnosť žehliacej plochy

Skúška sme robili až potom, keď prístroje prešli testom odolnosti proti zaneseniu. Použili sme tri materiály rozdielnej hrúbky: suchú a mokrú hubka na riad a drôtenka. Stopy poškriabania žehliacej plochy následne hodnotili laboranti, ktorí ich známkovali na šesťbodovej škále.

Ovládanie

Na hodnotení jednoduchosti ovládania naparovacích žehličiek aj parných generátorov sa podieľala skupina troch odborníkov. Posudzovali návody na použitie, merali čas potrebný na zahriatie a produkciu pary, skúmali vyhotovenie a umiestnenie ovládacích prvkov aj kontroliek a tiež jednoduchosť dopĺňania a vylievania vody. Preverovali manipuláciu s elektrickým káblom (pri generátoroch aj s parnou hadicou), prácu so žehličkou a komfort žehlenia (úchop, tvar, kĺzanie), riziká popálenia, náročnosť čistenia a odvápňovania a v neposlednom rade aj možnosti skladovania.