Depresia

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 9/2021

Depresiu pacientovo okolie často bagatelizuje a nepovažuje ju za „plnohodnotnú“ chorobu. Ide pritom o závažnú chorobu, ktorá výrazne ovplyvňuje kvalitu života a niekedy ho môže aj ohrozovať. Ako odlíšiť bežnú zlú náladu od depresie, ako ju liečiť, aké mýty sú s depresiou spojené? Na tieto aj ďalšie otázky nám odpovedal renomovaný psychiater, prof. MUDr. Pavel Mohr, Ph.D.

Takzvanú „depku“ máva občas veľa ľudí. Ako môže človek rozoznať, kedy je to len prechodná zlá nálada a kedy už ide o diagnózu?

Zlá nálada, alebo mierny zármutok sú súčasťou našej fyziologickej emočnej výbavy, ide o prirodzenú reakciu na životné udalosti a naše vnútorné prežívanie. Zažíva ju každý z nás a zvyčajne odznie potom, keď pominú príčiny, ktoré ju vyvolali. O depresii hovoríme vtedy, keď ide o trvalý stav, minimálne dva týždne, a tento stav, narúša naše bežné fungovanie v práci, v škole, v rodine či sociálnych vzťahoch.

Ako vyzerajú príznaky depresie?

Základným príznakom je smutná nálada, strata schopnosti prežívať radosť, tešiť sa z vecí, ktoré človeka bavia, strata záujmu, pokles energie a únava. Typické sú poruchy sústredenia a pozornosti, pesimistické výhľady do budúcnosti, nespavosť, nechutenstvo. Pri ťažších formách sa môžu objaviť pocity viny a sebaobviňovanie, myšlienky na samovraždu. Pacient subjektívne trpí, môže mať pocity zlyhania, nedostatočnosti, môže si vyčítať vlastnú neschopnosť. Príznaky depresie prinášajú subjektívne tieseň, bránia človeku vykonávať obvyklé funkcie, zhoršujú výkonnosť vo všetkých oblastiach života (pracovné, akademické, spoločenské, rodinné).

prof. MUDr. Pavel Mohr, Ph.D.

Absolvoval 3. lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, v roku 1991 nastúpil do psychiatrického centra Praha (PCP), transformovaného v roku 2015 na Národný ústav duševného zdravia (NÚDZ). Od roku 2009 pôsobí vo funkcii primára kliniky PCP/NÚDZ, v NÚDZ aj ako námestník pre klinický výskum a vedúci výskumného programu. V rokoch 1995 až 1998 pracoval ako vedecký pracovník v oddelení klinického výskumu v Nathan S. Kline Institute for Psychiatric Research v USA. Popri klinickej práci sa venuje klinickému psychiatrickému výskumu, je riešiteľom mnohých grantových projektov, pôsobí ako vysokoškolský pedagóg pregraduálneho a postgraduálneho vyučovania, je profesorom psychiatrie na 3. lekárskej fakulte UK v Prahe. Oblasťou jeho odborného záujmu je psychofarmakológia a neurobiológia duševných porúch. Je autorom odborných prác, kapitol v učebniciach a monografiách, publikuje v recenzovaných medzinárodných a domácich odborných časopisoch. Pravidelne prednáša na odborných stretnutiach doma aj v zahraničí, je členom redakčných rád domácich aj medzinárodných odborných časopisov a profesijných organizácií, získal niekoľko ocenení, vrátane Národnej psychiatrickej ceny 2018. V rokoch 2009 až 2011 bol predsedom Českej neuropsychofarmakologickej spoločnosti. Od roku 2011 je predsedom medziodborovej spoločnosti Czech Brain Council, ktorú spoločne zakladal, je predsedom Psychiatrickej spoločnosti ČLS JEP.

Na internete existujú rôzne online testy depresie, niektoré sú založené na Beckovej stupnici depresivity. Majú zmysel, môžu skutočne ukázať, že ide o depresiu?

Sebahodnotiace škály, ako napríklad Beckova, nie sú samy o sebe diagnostickým nástrojom, ale slúžia na skríning, ukážu prítomnosť depresívnych príznakov a tiež môžu pomôcť zhodnotiť orientačne ich závažnosť a zmenu v čase.

Aké základné druhy depresie existujú a čím sa líšia?

Depresiu klasifikujeme skôr podľa závažnosti, či ide o miernu fázu, stredne ťažkú alebo ťažkú, či je sprevádzaná telesnými, či psychickými príznakmi. Môžu však vyskytovať atypické formy depresie, napríklad larvovaná depresia, pri ktorej chýba pokles nálady, ale v popredí sú telesné príznaky, ktoré nemajú fyziologické vysvetlenie. Podľa obdobia výskytu môžeme popísať napríklad sezónnu afektívnu poruchu, ktorá nastupuje v jesenných mesiacoch, prípadne popôrodnú depresiu. Depresia je tiež súčasťou bipolárnej afektívnej poruchy, pri ktorej sa strieda s fázami mánie.

Na ktorého lekára by sa mal človek obrátiť, ak sa domnieva, že trpí depresiou?

V prvej fáze sa môže obrátiť na svojho praktického lekára, ktorý by mal byť schopný depresiu nielen diagnostikovať, ale jej ľahšiu formu aj liečiť. Môže vás poslať k ambulantnému psychiatrovi, na ktorého sa však môžete obrátiť aj priamo, bez odporúčania.

Ako sa depresia lieči?

Depresia sa dá liečiť farmakoterapiou alebo psychoterapiou, prípadne kombináciou oboch prístupov. Z liekov sú to antidepresíva, ktoré odstraňujú príznaky depresie. Pôsobia predovšetkým na serotonínový a noradrenalínový systém prenášačov nervového signálu v mozgu, niektoré ovplyvňujú aj iné neurotransmiterové systémy. Dajú sa využiť aj ďalšie biologické, nefarmakologické intervencie, napríklad spánková deprivácia, fototerapia, stimulačné metódy, ako sú elektrokonvulzia alebo stimulácia jednosmerným prúdom. V súčasnosti sa ako nádejný prístup ukazuje pri rezistentných stavoch aj podávanie nízkej dávky anestetika ketamínu.

Ako dlho liečba trvá?

Dĺžka liečby závisí od závažnosti príznakov aj na anamnéze, či sa už v minulosti depresívne epizódy vyskytovali. V akútnej fáze, ktorá trvá zhruba šesť až 12 týždňov, sa snažíme o preliečenie príznakov, zlepšenie psychosociálneho fungovania, cieľom ďalšej fázy, trvajúcej štyri až deväť mesiacov, je udržanie remisie (návrat k pôvodnému fungovaniu pred vypuknutím depresie, pozn. red.) a zabránenie relapsu, návratu príznakov, v udržiavacej fáze chceme zabrániť novej epizóde depresie. Po prvej epizóde sa odporúča dĺžka dlhodobej liečby minimálne deväť mesiacov po dosiahnutí remisie, po druhej epizóde to sú dvaroky, po troch päť rokov a v prípade vracajúcich sa depresívnych fáz to môže byť aj celoživotná terapia.

Veľa ľudí má obavy z užívania antidepresív, respektíve ich návykovosti. Skutočne vzniká na tento typ liekov návyk?

To je mýtus, na antidepresívach závislosť nevzniká, ani nemení človeku osobnosť, ako sa tiež traduje. Problém vzniku závislosti je predovšetkým pri benzodiazepínoch, ktoré sa používajú na liečbu úzkosti a niekedy sú tiež chybne predpisované na farmakoterapiu depresie. Lenže pri ukončovaní dlhodobej liečby antidepresívami je potrebná opatrnosť a lieky vysadzovať pozvoľne, pri náhlom vysadení by mohlo dôjsť k syndrómu z vysadenia.

V akých prípadoch sa pristupuje k elektrokonvulzívnej terapii (ľudovo zvanej trochu desivo „elektrošoky“)?

Elektrokonvulzívna terapia je metódou voľby tam, kde zlyháva terapeutická odpoveď na antidepresíva, pri ťažkých stavoch, napríklad s psychotickými príznakmi, alebo pri katatónii (abnormálne pohyby, ktoré sa vyskytujú pri niektorých duševných ochoreniach, pozn. red.). Napriek mýtom, ide o metódu bezpečnú, ktorá má menej nežiaducich účinkov ako psychofarmaká a predovšetkým má rýchlejší nástup účinku oproti liekom. Použiť ju možno bezpečne napríklad aj u tehotných pacientok.


Je možné úplne sa z depresie vyliečiť, alebo sa vždy počas života vracia?

Sú ľudia, ktorí zažijú za život jedinú epizódu depresie, z ktorej sa vyliečia a nemusia potom už užívať žiadne lieky, to znamená, že v niektorých prípadoch sa dá úplne vyliečiť. U veľkej časti pacientov sa však depresia vracia, pričom intervaly medzi jednotlivými epizódami môžu byť aj niekoľko rokov, u iných sú častejšie. Tam, kde sa depresívne epizódy vracajú, je situácia rovnaká ako napríklad pri chronických telesných ochoreniach, ako je diabetes, hypertenzia, ischemická choroba, alergie – dokážeme ich liečiť, ale nedokážeme úplne vyliečiť.

Môže sa človek dostať z depresie nejako sám svojpomocne?

Pri skutočne ťažkých depresívnych stavoch je to veľmi ťažké, bez pomoci odborníkov sa človek nezaobíde. Pri menej závažných formách môže liečbe napomôcť úprava režimu, životosprávy, telesný pohyb a podobne, nejde však o vlastnú liečbu. Svojpomocné režimové opatrenia môžu pomôcť aj v prevencii, ale ani tá neochráni stopercentne pred biologicky podmienenou depresiou tam, kde je vysoká miera rizikových faktorov.

Môže neliečená depresia sama odznieť?

Áno, môže časom spontánne odznieť, ale problém je, že nechceme, aby pri neliečenej depresii došlo k progresii až do ťažkých stavov, ktoré môžu končiť napríklad samovražedným pokusom. Neliečená depresia pritom prináša značné subjektívne utrpenie pre chorého, duševnú bolesť, ktorú pacienti prežívajú horšie ako bolesť telesnú. Nakoniec aj neliečená depresia bráni chorému, aby mohol normálne fungovať v profesijnom aj súkromnom živote, narušuje všetky oblasti jeho života.

Aké sú „prírodné“ alternatívy liečby depresie? Pomáhajú niektoré?

Jediným schváleným herbálnym antidepresívom je extrakt z ľubovníka bodkovaného. Účinnosť má iba pri miernych, nezávažných formách depresie, navyše je spojený s rizikom interakcií s inými liekmi, nielen psychofarmakami. Prírodné produkty sa môžu použiť na niektoré príznaky spojené s depresiou, napríklad nespavosť, keď sa používajú rastlinné extrakty valeriány lekárskej, medovky lekárskej, chmeľu, a tak ďalej.

Je vhodné používať pri liečbe depresie konope alebo kanabinoidný olej?

To je stále ešte kontroverzná téma a predmet výskumu. Ukazuje sa, že kanabidiol môže skutočne zmierniť veľa psychických príznakov, vrátane depresie a úzkosti. Ukazujú to aj výsledky niektorých štúdií, nie je to určite liečba vhodná pre každého. Marihuana a jej intenzívna konzumácia kvôli inej zložke, tetrahydrokanabinolu (THC), depresiu, naopak, vyvoláva.

Ako účinkuje fototerapia čiže liečba ostrým svetlom? Dá sa robiť aj doma?

Fototerapia, čiže liečba jasným bielym svetlom, pomáha synchronizovať cirkadiálne rytmy, biologické hodiny v našom mozgu, ktoré sú predovšetkým pri sezónnej depresii narušené. Chorý sa vystavuje svetelnému panelu, ktorý má špecifickú vlnovú dĺžku jednu až dve hodiny pred svitaním, pričom nie je potrebné pozerať sa do svetla priamo, možno pri tom vykonávať obvyklú činnosť. Panely na fototerapiu sú bežne komerčne dostupné a môžete si ich kúpiť domov.

Môžu človeku trpiacemu depresiou pomôcť aj blízki? Ako by sme sa mali k osobe trpiacej depresiou správať a čoho sa máme vyvarovať?

Človek trpiaci psychickými problémami vrátane depresie veľakrát nie je schopný sám rozpoznať, že potrebuje odbornú pomoc, nedokáže mať od svojich príznakov odstup a správne ich vyhodnotiť. V takom prípade môže pomôcť rodina a blízki, ktorí dotyčného poznajú najlepšie a včas rozpoznajú zmeny duševného rozpoloženia oproti norme. Je veľmi dôležité, keď má človek niekoho blízkeho, na koho sa môže obrátiť, kto ho uistí, že nie je na všetko sám a dokáže ho podporiť. Je dobré človeku trpiacemu depresiou pripomínať, že nejde o osobné zlyhanie, slabosť, ale o chorobu, ktorá je liečiteľná.

Na druhej strane je potrebné vyvarovať sa všeobecným povzbudzovaniam typu „ty to zvládneš, zvládli to aj iní a tí mali väčšie problémy“, „musíš sa vzchopiť, zaťať zuby“ a podobne. Toto nefunguje, adresát to chápe ako bagatelizovanie svojich ťažkostí. Nepomôže ani ponúknuť rozptýlenie, vziať chorého na veselohru – k depresii patrí neschopnosť prežívať radosť a potešenie, dotyčný si potom môže absenciu pozitívnych emócií vyčítať ako svoju vlastnú neschopnosť. Dôležité je ponúknuť pochopenie, oporu, sprostredkovať kontakt s odborníkom a podporu pri liečbe.

Prejavuje sa depresia inak u detí a dospelých?

Psychické problémy v detskom veku majú svoje špecifiká. Depresia sa prejavuje odlišne ako u dospelých, pretože dieťa často nedokáže svoje pocity vyjadriť, porozumieť svojmu emocionálnemu prežívaniu. Príznaky sa môžu manifestovať napríklad telesnými prejavmi, poruchami správania, agresivitou, zhoršeným školským prospechom a podobne. U detí a dospievajúcich sa tiež vyskytujú podobné príznaky ako u dospelých: nedokážu sa radovať, majú nízke sebahodnotenie, trpia pocitmi viny, majú smutnú alebo zúfalú náladu s myšlienkami na smrť, sú podráždení, unavení, spomalení, cítia sa osamotene, sociálne sa izolujú, niekedy sú naopak hyperaktívni, nepokojní, až agresívni.

Koľko ľudí u nás trpí depresiou?

Depresia patrí medzi celkovo najčastejšie duševné ochorenie, celosvetovo ňou trpí päť až desať percent populácie. Až dvojnásobne častejšie sa vyskytuje u žien, objaviť sa môže kedykoľvek v priebehu života. Podľa prieskumu Národného ústavu duševného zdravia z roku 2017 majú v Česku depresiu takmer štyri percentá populácie, čo je viac ako 420 tisíc ľudí. Zaujímavé je, že takmer polovica pacientov s depresiou (48 percent) sa pritom vôbec nelieči. Ukazuje sa tiež, že v porovnaní so zahraničím je v Česku o trochu menej ľudí s poruchami nálady, kam patrí aj depresia (5,5 percenta), ako je európsky priemer (7,4 percenta).

Zmenil sa nejako počet pacientov s depresiou v priebehu pandémie covidu?

Zmenil sa pomerne dramaticky. V máji a v novembri 2020 sme v Národnom ústave duševného zdravia zopakovali reprezentatívny populačný prieskum, ktorý veľmi dobre zdokumentoval nárast psychických problémov. Na súbore viac ako 3000 respondentov, ktorí boli stratifikovaní podľa pohlavia, veku a miesta bydliska, sa ukázalo, že kým pred štyrmi rokmi bolo v Česku 20 percent ľudí s duševným ochorením, na jar 2020 to bolo 30 percent a na jeseň 33 percent. V porovnaní s rokom 2017 sa výskyt depresií strojnásobil zo štyroch percent na 12 percent, stúpol aj počet ľudí s myšlienkami na samovraždu zo štyroch percent na 14 percent.

Existujú profesie, pri ktorých je depresia častejšia ako pri iných?

Depresia nie je špecificky spojená so žiadnym konkrétnym zamestnaním, môže ju mať predavačka aj pilot dopravného lietadla. Je však pravda, že depresiou sú vo zvýšenej miere ohrození najmä ľudia v pomáhajúcich profesiách, vrátane pracovníkov v zdravotníctve.

Môžete vymenovať rizikové faktory vzniku depresie? Existuje niečo ako spúšťač depresie?

Medzi rizikové faktory patrí genetická záťaž, výskyt depresívneho ochorenia v rodine, ženské pohlavie, dlhodobý chronický stres, traumatické životné udalosti, a to aj v anamnéze dlho pred vznikom ochorení (rozvod rodičov, zneužívanie, šikanovanie a podobne), nepriaznivá sociálno-ekonomická situácia, sociálna izolácia , životná zmena, veľa telesných ochorení, zneužívanie návykových látok, predovšetkým alkoholu, ale aj liekov na iné telesné ochorenia. Vo väčšine prípadov sa nedá identifikovať žiadny jasný spúšťač, depresia môže postihnúť aj človeka, ktorý nemá žiadne objektívne ťažkosti, je telesne zdravý, úspešný, s dobrým sociálnym zázemím.

Depresia sa objavuje aj v tehotenstve, prípadne po pôrode. Lieči sa inak ako tá bežná?

Depresia je skutočne veľmi častá v gravidite aj v popôrodnom období, objavuje sa u 10 až 15 percent žien. Jednak môže ísť o relaps už skôr diagnostikovanej depresie, jednak o novovzniknuté ochorenie. Dôležitá je včasná diagnostika, podpora a podľa potreby zahájenie liečby tak, aby nebol ohrozený priebeh tehotenstva, zdravie matky aj novorodenca a schopnosť matky postarať sa o neho.

Čo sa týka liečby, v zásade sa nelíši od liečby v iných životných obdobiach. Samozrejme, bolo by optimálne, keby žena neužívala vôbec antidepresíva, minimálne počas prvého trimestra, no to je málokedy možné. Nefarmakologická možnosť liečby je predovšetkým psychoterapia, prípadne možno využiť aj stimulačné metódy. Väčšinou sa však bez psychofarmák nezaobídeme, našťastie väčšina antidepresív je v gravidite aj počas dojčenia bezpečná, naopak, ich vysadenie by mohlo znamenať väčšie riziko v podobe zhoršenia stavu so všetkými následkami pre matku aj dieťa.


Má na vznik a rozvoj depresie vplyv životný štýl?

Životný štýl ovplyvňuje náš psychický stav a duševné zdravie v pozitívnom aj negatívnom smere. Ten vplyv je nešpecifický, navyše depresia sa môže skutočne objaviť u kohokoľvek z nás. Oplatí sa aspoň minimalizovať niektoré rizikové faktory a posilňovať svoju psychickú odolnosť. Môžeme pripomenúť všeobecné rady na zachovanie psychickej rovnováhy: dodržiavať pravidelný denný režim a životosprávu, obmedziť alkohol a iné návykové látky, mať dostatok fyzickej aktivity a pravidelný pohybu, aktívne rozvíjať záujmy a koníčky, nájsť si čas pre seba a svojich blízkych, diverzifikovať svoje aktivity, napríklad, že svoj čas rozdelím medzi rodinu, prácu, koníčky a priateľov.

Akú úlohu hrá pri vzniku depresie genetika?

Genetické vplyvy hrajú pri vzniku depresie dôležitú úlohu, je to možné ukázať na rodinách, kde sa vyskytuje vo zvýšenej miere oproti populácii, najmä v ženskej línii. Toto riziko je však relatívne, zvyšuje sa rádovo v percentách, navyše rodinná záťaž sa môže prejaviť inými problémami u potomkov, ako u rodičov. Psychiatrická genetika je veľmi komplikovaná veda, pri vzniku duševných porúch sa uplatňuje veľa génov a vždy hrá úlohu interakcia génov a prostredia, naša individuálna odolnosť proti stresu, schopnosť vyrovnať sa s nepriaznivými udalosťami.

S depresiou sa spája veľa mýtov, napríklad že ten, kto hovorí o samovražde, ju nespácha. Môžete spomenúť niektoré ďalšie?

Podobným mýtom je, že by sme sa na samovražedné myšlienky nemali aktívne pýtať, aby sme dotyčnému nevnukli nápad na ukončenie života. Naopak, človek sa podobnými myšlienkami sám trápi, vyčíta si ich a môže sa mu uľaviť, keď mu dáme možnosť o nich hovoriť. Iné mýty som už spomínal: depresia je slabosť, osobné zlyhanie, možno ju prekonať silnou vôľou, antidepresíva spôsobujú závislosť a menia osobnosť.

Dá sa depresii nejako predchádzať?

Primárna prevencia prakticky nie je možná, dá sa však zamerať na jednotlivca so zvýšeným rizikom vzniku ochorenia a aspoň minimalizovať rizikové faktory, ktoré sú uvedené vyššie. Predchádzať sa dá relapsu, novej epizóde či návratu už dávnejšie diagnostikovanej depresívnej poruchy, predovšetkým udržiavacou terapiou, prípadne doplnením farmakoterapie psychoterapiou a posilňovaním odolnosti. Dôležité je tiež venovať pozornosť varovným príznakom nastupujúcej depresie, akými bývajú, napríklad narušený spánok, zhoršené sústredenie, pocity napätia, strata radosti a schopnosti tešiť sa z vecí, prípadne nešpecifické telesné príznaky (bolesti, únava, tráviace ťažkosti), ktoré nemajú zjavnú príčinu a pretrvávajú .


Prihlásiť