Nutriscore − energetické štítky potravín

Obsah septembrového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 9/2021 Obsah septembrového dTestu

Publikované v časopise 8/2021

Keď sme sa v rámci projektu FoodPRO pýtali našich čitateľov, či si pri výbere porovnávajú výživové údaje potravín, viac ako 70 % z nich nám hlásilo, že to tak robia. Asi najrýchlejšou cestou na porovnanie výživových hodnôt dvoch výrobkov sú nutričné informácie na prednej strane obalov. Zatiaľ je to zložité − výrobcovia ich uvádzajú dobrovoľne a môžu mať rôzny formát, preto sa Európska únia snaží o zjednotenie. Jedným zo systémov, nad ktorými sa uvažuje je aj tzv. Nutriscore, s ktorým vás teraz bližšie zoznámime. Už sa totiž objavil aj v našich obchodoch.

tip dTestu

Systém Nutriscore má spotrebiteľom – takisto ako akékoľvek zjednodušené nutričné informácie na prednej strane obalov − pomôcť vybrať si medzi potravinami z toho istého druhu, tú výživovo vhodnejšiu. Nemali by sme ich chápať ako výzvu na nakupovanie iba zelenou farbou označené výrobky,  to by mohlo viesť k jednostrannej výžive. Škodlivé sami o sebe nie sú ani výrobky s horším farebným skóre, len je nutné pristupovať ku konzumácii umiernene: buď ich kupovať len občas, alebo strážiť si veľkosť konzumovaných porcií.

V záplave informácií o vývoji koronavírusovej pandémie, zapadla jedna pomerne zaujímavá informácia. Európska únia minulý rok zverejnila plán zmien v potravinárstve s cieľom, okrem iného, zvýšiť udržateľnosť výroby potravín a pomôcť spotrebiteľom vybrať si vhodné výživové výrobky. S druhým spomenutým cieľom súvisí snaha, zvoliť do konca budúceho roka jednotný systém označovania nutričných hodnôt na predných stranách obalov, ktorý by dopĺňal existujúce, zvyčajne vzadu umiestnené povinné tabuľky.

Na čele obalov niektorých potravín môžete už dnes nájsť „bubliny“ s údajmi o energetickej hodnote, prípadne obsahu ďalších živín. Ide však o dobrovoľnú iniciatívu, keď sme toto označenie sledovali v teste kakaových cereálií, objavilo sa u nás iba na necelej polovici testovaných výrobkov. Navyše, súčasné predpisy umožňujú uverejňovať „bubliny“ v rôznych, vzájomne ťažko porovnateľných, formátoch. Práve to by sa malo v budúcnosti zmeniť tak, aby si mohli zákazníci porovnať , aj pri letmom pohľade, obidva výrobky medzi sebou.

Päť hráčov

V súčasnosti sa v Európe na čelnej strane obalov môžete stretnúť s piatimi rôznymi systémami nutričných informácií. Sú to údaje podľa nariadenia č. 1169/2011, britský nutričný semafor, podobný je aj taliansky systém Nutrinform, škandinávska „kľúčová dierka“ a francúzsky Nutriscore. Stručný prehľad jednotlivých systémov nájdete v závere tohto článku. V ideálnom prípade si európske štáty vyberú jeden z nich koncom budúceho roka.

V tomto čase sa zdá, že by budúcim jednotným systémom mohol byť Nutriscore, pripomínajúci energetické štítky domácich spotrebičov. Pôvodne francúzsky nápad sa totiž postupne presadil aj v Nemecku, Španielsku, Holandsku, Belgicku, Luxembursku a Švajčiarsku. Českí výrobcovia zatiaľ systém Nutriscore na obaloch používať nemôžu, pretože doteraz chýba príslušná vyhláška. Napriek tomu sa s Nutriscore môžeme v našich obchodoch už stretnúť. Nič totiž nebráni tomu, aby sa k nám dovážali z iných štátov únie takto označené výrobky.

Ako jogurt k áčku prišiel

Nutriscore je zo všetkých uvažovaných systémov asi najzrozumiteľnejší. Každej potravine sa na základe obsahu vybraných živín v 100 g, po zohľadnení prítomnosti určitých ingrediencií, priraďuje jedno z písmen − od najlepšieho A, až po najhoršie E.

Výpočtový algoritmus funguje na princípe kladných a záporných bodov. Kladné body získavajú výrobky za obsah vlákniny, bielkovín, ovocnej zložky, orechov, alebo olivového oleja. Čím je obsah tej ktorej zložky v potravine vyšší, tým viac dobrých bodov sa výrobku pripíše. Zrážky, naopak, prichádzajú za obsah cukru, tuku, nasýtených mastných kyselín, soli a energetickú hodnotu. Aj tu, samozrejme, platí, že vyšší podiel penalizovaných živín znamená vyšší počet negatívnych bodov. Konečný výpočet spočíva v odpočítaní kladných bodov od záporných a výsledné číslo určí finálne skóre. Prax však ukázala, že niektoré komodity vyžadujú špeciálny prístup. V súčasnosti sú preto k dispozícii aj dva špeciálne algoritmy pre syry a nápoje.

Hlavným zmyslom označenia Nutriscore je, dať zákazníkovi možnosť vybrať si medzi dvoma výrobkami rovnakého druhu, ten lepší. Rozhodne ho nemožno chápať ako výzvu na zostavenie čisto „áčkového“ jedálneho lístka. To by totiž mohlo ľahko viesť k jednostrannej, nedostatočne pestrej výžive.

Nič nie je dokonalé

Nutriscore samozrejme vyvoláva aj veľa nesúhlasných reakcií a viac ich počuť práve od nás. Vyčíta sa mu najmä istá ťažkopádnosť spôsobená aplikáciou jedného metra na pestrú škálu potravín. Ako klasický príklad sa udáva olivový olej. Fľaša čistého olivového oleja by vzhľadom na obsah tuku v 100 ml patrila do červenej zóny E, napriek tomu nie je žiaduce, aby sa zákazníci oleju vyhýbali. Problém je len v tom, že systém nezohľadňuje veľkosť obvyklých porcií. Je pravda, že ľahká olivová zálievka je bez problémov, no konzumácia celých 100 ml oleja, by bola od správnej výživy ďaleko.

V týchto, na prvý pohľad nelogických prípadoch je potrebné, aby zákazníci Nutriscore správne chápali ako nástroj porovnania potravín rovnakého druhu. Potom by zistili, že v regáli olivových olejov žiadne lepšie písmeno nenájdu. Druhou možnosťou sú ďalšie adaptácie výpočtových algoritmov. Nie je vylúčené, že okrem špeciálnych výpočtov pre syry a nápoje do budúcna pribudnú aj ďalšie, napríklad pre rastlinné oleje, alebo ryby. Zmienený „olivový paradox“ sa totiž môže týkať aj filiet z lososa.

Kritici tiež namietajú, že Nutriscore môže výrobcu nabádať k zmenám receptúr. Napríklad, cukrom sladená  malinovka, môže patriť v nápojoch do triedy D a E, no po náhrade cukru sladidlom sa presunie do triedy B. Výpočet skóre totiž sleduje obsah živín, ale množstvo prídavných látok už nie. Podobne možno skóre vylepšovať , napríklad náhradou masla rastlinnými olejmi, čím sa v potravine zníži množstvo penalizovaných nasýtených mastných kyselín. V praxi k tomu môže skutočne dochádzať a úplne odolný proti manipuláciám nie je, bohužiaľ,  žiadny z uvažovaných systémov. Zároveň však možno povedať, že určité zmeny receptúr vedúce k zníženiu zbytočne vysokého obsahu cukru, alebo soli v potravinách, sú rozhodne žiaduce.

Posledná významná pripomienka sa týka prísnosti Nutriscore voči tradičným potravinám. Zaznieva nielen z nášho prostredia, ale veľmi silno aj z Talianska, ktoré kvôli tomu dokonca vyvinulo vlastný systém označovania. Ide o to, že tradičné syry, alebo údeniny vychádzajú z hodnotenia s veľmi nízkym skóre. Dôvodom je zvyčajne vyšší obsah tuku a soli v 100 g výrobku. V tomto prípade však nemožno hovoriť o nelogickosti Nutriscore. Dané potraviny totiž naozaj môžu byť dosť slané a tučné a je nutné konzumovať ich s mierou. Práve tu môžeme vidieť druhý zásadný zmysel označenie Nutriscore: zákazníka, ktorý si kúpi výrobok z oranžovo-červeného spektra totiž  nabáda na to, aby ho nezjedol celý naraz, prípadne si ho nekupoval príliš často.

Skandinávská tzv. Klíčová dírka

Ktorý z nich sa presadí?

V hre o jednotný európsky spôsob označovania výživových hodnôt na predných stranách obalov, je spolu s Nutriscore ešte niekoľko ďalších systémov. Niektoré z nich patria medzi tzv. analytické, informujúce zákazníkov o konkrétnom obsahu vybraných živín. Proti nim stoja systémy agregované, ktoré o výživovej hodnote informujú prostredníctvom zjednodušeného symbolického vyjadrenia.

Okrem súčasného dobrovoľného označenia predpísaného nariadením č. 1169/2011, patrí medzi analytické systémy britský semafor GDA a taliansky Nutrinform Battery. Oba informujú zákazníkov o obsahu energie, tukov, nasýtených mastných kyselín, cukru a soli v jednej porcii potraviny. Pri energetickej hodnote navyše uvádzajú aj jej obsah v 100 g. Pri jednotlivých živinách sa ešte graficky vyjadruje aj to, či ide o vyššie, alebo nižšie hodnoty.

Pri semafore GDA to rieši semaforové podfarbenie. Taliansky systém používa menej výrazné symboly nabitých batérií, ktoré vyjadrujú koľko percent z denného príjmu danej živiny pokryje porcia výrobku. Symbolika batérií nám však pripadá trochu nešťastná − dokážeme si predstaviť, že v zákazníkoch môžu vybité baterky vyvolávať snahu doplniť si danú živinu inde, čo pri cukre, soli, alebo nasýtených mastných kyselinách nie je celkom žiaduce.

Všeobecne možno povedať, že oba analytické systémy sú výhodné pre spotrebiteľov vyhľadávajúcich konkrétne informácie. Na druhej strane, menej zbehlým jednotlivcom môžu prílišnou detailnosťou výber komplikovať. Za nevýhodu takisto považujeme fakt, že oba spomínané varianty informujú o obsahu živín v porcii. Jej veľkosť v Európe, na rozdiel napríklad od USA, nie je definovaná a môže byť stanovená ľubovoľne, čo sťažuje porovnanie dvoch výrobkov medzi sebou. Navyše, výrobcovia môžu na obaloch pracovať s nereálne malými porciami, ktoré obsah živín posunú do „zelených“ čísel.

Najvýraznejším zástupcom zjednodušujúcich agregovaných informácií je Nutriscore. V škandinávskych krajinách sa môžete stretnúť aj s tzv. kľúčovou dierkou. Výhodou oboch je veľmi jednoduchá interpretácia. Spotrebiteľ si nemusí porovnávať čiastkové informácie, symboly na etikete to „urobia za neho“. Nutriscore sa vyjadruje na škále piatich písmen, škandinávsky systém je ešte úspornejší: potraviny vyhovujúce výživovým kritériám nesú zelený symbol, na ostatných chýba. Porovnanie rôznych výrobkov v tomto prípade uľahčuje aj fakt, že systémy zohľadňujú obsah živín v 100 g. Zjednodušenie agregovaných informácií však môže byť nevýhodou pre tých, ktorí podrobnejšie nutričné informácie potrebujú. Pre nich však zostáva na zadnej strane obalu kompletná výživová tabuľka.


Prihlásiť