Ako testujeme členkové turistické topánky

Ako hodnotíme

Podiel skúšok na celkovom hodnotení:

  • praktické skúšky: 30 %
  • vrchný materiál: 24,5 %
  • priľnavosť podrážky: 17,5 %
  • odolnosť: 24,5 %
  • došľap: 3,5 %

Niektoré hodnotenia môžu byť limitované dostatočným a horším hodnotením vrchného materiálu a uspokojivým alebo horším hodnotením nežiaducich látok. V takom prípade nemusí celkové hodnotenie zodpovedať váženému priemeru čiastkových hodnotení.

Praktické skúšky

Praktické skúšky sme robili priamo v teréne, kde nám s nimi pomohlo dvadsať dobrovoľníkov rovnomerne zastúpených ženami aj mužmi. Každý z nich mesiac "obnosil" tri až štyri páry topánok a pochodil s nimi desiatky kilometrov. Po dlhších výstupoch aj kratších prechádzkach hodnotili na topánkach nasledujúce parametre:

  • pohodlie a ergonómia (vnútorná výstelka, jazyk, podrážka, utiahnutie šnúrok, obúvanie, vyzúvanie, problém s otlačením nôh a pľuzgiermi);
  • istota pri chôdzi (stabilita, došľap na suchom aj vlhkom povrchu, pohodlie na nerovnom povrchu, hmotnosť topánok);
  • priedušnosť a odvetrávanie (priedušnosť, odvetrávanie, pocit tepla aj zaparenie);
  • údržba a čistenie (údržba a čistenie, zachytávanie špiny, zasekávanie kamienkov v podrážke);
  • šnúrky, švíky a stopy poškodenia (dĺžka a materiál šnúrok, povolenie švíkov, známky opotrebovania alebo poškodenia);
  • celkový dojem;
  • záujem o kúpu.

Vrchný materiál

V rámci tejto skúšky sme preverovali, nakoľko sú topánky vodoodolné, priedušné a či dokážu udržať nohy v teple.

Vodoodolnosť sme testovali v laboratóriu pomocou takzvaného statického testu. Topánky sme nechali stáť v šiestich centimetroch vody. Po štyroch a šiestich hodinách sme skontrolovali, koľko vody topánky absorbovali (pomohol nám rozdiel medzi hmotnosťou topánok pred začiatkom testu a po ňom). Zároveň sme zisťovali, či presiakla voda dovnútra. Ak áno, zaujímalo nás, kadiaľ a v akom množstve.

Skúška priedušnosti sa uskutočnila podľa normy EN ISO 20344. Z rôznych miest topánok sme pri nej odrezali tri kruhové vzorky s priemerom 4 centimetre a zmerali sme v nich priepustnosť vody − tá totiž priamo odkazuje na mieru priepustnosti vzduchu.

Skúška tepelnej izolácie sa realizovala podľa normy EN ISO 20877. Topánky uskladnené v miestnosti s izbovou teplotou (cca 23,5 °C) sme premiestnili na hodinu do komory s teplotou -5 °C. Každých päť minút sme merali, o koľko klesla teplota vnútri topánky. Týmto testom simulujeme mieru poklesu teploty počas oddychu (státie), keď sú nohy vystavené chladu oveľa viac ako pri chôdzi.

Ak topánky získali za vrchný materiál súhrnne dostatočné alebo horšie hodnotenie, negatívne sa to premietlo do ich celkového hodnotenia.

Priľnavosť podrážky

Skúška prebiehala podľa normy EN ISO 13287. Na keramickej a hlinenej dlaždici sme merali koeficient trenia podrážky v oblasti špice a päty, pričom sme skúšku robili na suchom, aj vlhkom povrchu.

Odolnosť

Počas tejto skúšky overujeme odolnosť najvyťaženejších častí topánok: podšívky, podrážky a šnúrok.

Odolnosť podšívky overujeme podľa normy EN ISO 20344. Skúška sa robí na testovacom zariadení Martindale, ktoré simuluje pohyb nohy v topánke. Vzorka podšívky bola odobratá z oblasti päty, kde dochádza k najväčšiemu odieraniu a testovanie prebehlo tak v suchom, ako aj vlhkom stave. Každý model absolvoval 51 200 cyklov simulovaného odierania v suchu a 12 800 cyklov vo vlhku.

Odolnosť podrážky testujeme tromi spôsobmi. Jednak sledujeme mieru odierania podrážky (podľa normy EN ISO 4649), zaujíma nás aj odolnosť podrážky proti mechanickému ohybu (podľa normy EN ISO 20344) a nakoniec overujeme, aké pevné spojenie je medzi podrážkou a vrchnou časťou topánky (podľa normy EN ISO 17708).

Odolnosť podrážky proti oderu sa testuje na vzorke získanej vždy z rovnakej časti podrážky. Skúška sa robí pomocou špeciálneho zariadenia, na ktorom dochádza k odieraniu o brúsny papier (v celkovej dĺžke 40 m). Vzorka sa váži na začiatku, aj na konci testu a podľa toho vyhodnocujeme mieru oderu. Nemala by byť väčšia ako 150 mm³.

Pri skúške odolnosti podrážky proti ohybu musí topánka absolvovať 30 000 cyklov mechanického ohýbania simulujúceho chôdzu. V oblasti záprstia najprv vyrežeme 2 milimetrový otvor a počas testu sledujeme (meriame) jeho zväčšovanie; takisto sledujeme vznik prípadných ďalších prasklín alebo trhlín. Po dokončení testu by pôvodne 2 mm otvor nemal byť väčší ako 4 mm.

Pevnosť spojenia medzi podrážkou a vrchnou časťou topánky ukazuje na pevnosť "konštrukcie" obuvi. Podľa normy by oddelenie oboch častí malo nastať najskôr pri použití väčšej sily ako 4 N/mm. V prípade, že dôjde k natrhnutiu podrážky, malo by sa to stať minimálne pri pôsobení sily 3 N/mm.

Odolnosť šnúrok testujeme pomocou normy EN ISO 22774 (metóda 2). Počas skúšky absolvujú šnúrky 20 000 cyklov simulujúcich bežné zaväzovanie. Zaujíma nás, do akej miery dochádza k odieraniu alebo štiepeniu (vplyvom trenia o kovové háčiky a očká).

Došľap

Skúška sa robí podľa normy EN ISO 20344. Meriame pri nej absorpciu energie v oblasti päty, tak s novou, ako aj s cielene zdeformovanou podrážkou. V duchu normy by topánky mali zvládnuť pohltenie aspoň 20 J energiu. Pre lepšiu zrozumiteľnosť dodajme, že menšia hodnota znamená príliš tvrdé topánky, vyššie hodnoty zas ukazujú na vyššiu absorpciu a tým pádom mäkšie topánky.

Nežiaduce látky

V celokožených a čiastočne kožených topánkach sme pátrali po oxide chrómovom. Ide o karcinogénnu látku veľmi nebezpečnú pre životné prostredie. Obsah sme merali podľa normy EN ISO 17075-1, ktorá stanovuje maximálne povolené množstvo ˂3 mg/kg. Podľa nášho názoru sa však výrobcovia môžu bez tejto látky zaobísť, a preto sme topánkam znížili hodnotenie za nežiaduce látky v prípade nálezu v akejkoľvek výške. Ak sme namerali 1 mg/kg a viac, negatívne sa to premietlo aj do celkového hodnotenia.

 

Text "Ako testujeme" zobrazuje najnovší testovací program. "Ako testujeme" pre výrobky testované podľa starších testovacích programov nájdete pri príslušnom článku s testom.

Prihlásiť