Kliešte

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 4/2021

Lymskou boreliózou, spôsobenou patogénnym mikroorganizmom prenášaným kliešťami, každoročne ochorejú tisíce Čechov. Kliešte však prenášajú aj patogény mnohých ďalších chorôb, z ktorých najznámejšia je encefalitída. Aká je „lovecká“ stratégia kliešťov? „Voňajú“ im niektorí ľudia viac ako iní? Prečo neexistuje očkovanie proti borelióze? Na tieto a mnoho ďalších otázok odpovedala vysokoškolská pedagogička doc. RNDr. Alena Žiacka, Ph.D., ktorá sama dvadsať rokov bojovala s lymskou boreliózou a dlhodobo sa zaoberá výskumom kliešťov.

Ktoré choroby kliešte prenášajú a koľko ľudí nimi ročne v Česku ochorie?

Častou chybou je tvrdenie, že priamo kliešte prenášajú choroby. Nie je to tak, kliešte choroby neprenášajú, tie vznikajú ešte len pôsobením patogénneho mikroorganizmu, ktorý kliešte môžu preniesť na hostiteľa. Mikróbov je v tráviacom trakte kliešťa veľa, v Česku sa monitorujú len niektoré z nich. Testy protilátok sa robia bežne pri encefalitíde a borelióze. Kliešť môže byť navyše infikovaný zároveň mnohými patogénmi, to však nie je možné zistiť, keď sa neurobia komplexné testy.

doc. RNDr. Alena Žákovská, Ph.D.

Je docentkou Ústavu experimentálnej biológie Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Viac ako dvadsať rokov učí na vysokej škole a skúma okrem iného Lymskú boreliózu, ktorú sama prekonala, aj iné choroby, ktoré vznikajú z patogénnych mikroorganizmov, ktoré kliešte prenášajú. Vo svojom voľnom čase behá, mnohokrát reprezentovala Česko na majstrovstvách sveta v behu na 100 kilometrov. Venuje sa vytrvalostnému silovému päťboju. Svoju fyzickú kondíciu uplatňuje pri zahraničných cestách do miest, kde žijú izolované skupiny pôvodných obyvateľov. V rokoch 2014 a 2015 bola súčasťou vedeckého tímu Masarykovej univerzity na základni J. G. Mendela v Antarktíde.

Ďalšími chorobami spôsobenými mikroorganizmami prenášanými kliešťami sú napríklad babezióza, ehrlichióza, anaplazmóza a ďalšie. Na tieto choroby sa zvyčajne príde až neskôr, keď človek vykazuje často až neobvyklé príznaky, a to aj keď bol liečený a napríklad aj vyliečený z iného ochorenia.

Čo sa týka počtu chorôb, priemerný počet nakazených boreliózou v Česku ročne vzrastá asi o štyri tisícky. Borelióza nie je povinne hlásené ochorenie a lekári ho hlásia len vtedy, keď sami chcú. Počet pacientov je teda v reáli oveľa vyšší. Pri encefalitíde sa pohybujeme niekde okolo piatich až siedmich stoviek prípadov ročne. V posledných troch rokoch počet pacientov vzrástol, v roku 2020 ich bolo viac ako 850.

Prenášajú patogénne mikroorganizmy okrem kliešťov aj iné článkonožce?

O to sa handrkujú vedci už desaťročia. Nikto nechce uznať, že boréliu prenášajú okrem kliešťov napríklad aj komáre alebo mušky z rodu simulium, hoci tomu všetko nasvedčuje. Vedci toto neradi počujú, nechcú prijímať teórie, že by sa borélia a iné patogény prenášali iným krv cicajúcim živočíchom, než je kliešť.

My sme pred rokmi študovali okolo tritisíc komárov a tritisíc lariev komárov a zistili sme u nich génový materiál borélií. Rozoznali sme DNA borélie v larvách komárov Culex spp. a u dospelých jedincov prezimujúcich aj letných komárov rodu Culex a Aedes spp. V literatúre prenos z komára na človeka zatiaľ opísaný nie je. Zaujímavé je, že asi dvadsať percent ľudí, ktorí ochoreli boreliózou, uvádza, že si nevybavujú, že by v poslednom čase prišli do kontaktu s kliešťom, zato s komárom či muškami z rodu simulium áno.

Ako sa Česku darí z hľadiska ochorení od patogénov v kliešťoch v porovnaní s inými európskymi krajinami?

Čo sa týka encefalitídy, máme vyššie percento nákazy ako v okolitých štátoch. Hlavným dôvodom je veľmi nízka očkovanosť; je to drahé (očkovanie proti encefalitíde si ľudia z dvoch tretín hradia sami) a Česko je všeobecne známe nechuťou k vakcinácii proti čomukoľvek.

Pri borelióze, proti ktorej sa zatiaľ očkovať nedá, tiež patríme medzi krajiny s vyšším výskytom. Podobne sú na tom napríklad aj Rakúsko a Slovinsko. Rizikovejšie sú v tomto smere štáty s určitou charakteristikou prírodného prostredia. U nás nemáme veľmi vysoké hory, ale vlhké lúky a lesy, kde sa kliešťom darí.

Dá sa povedať, koľko percent kliešťov je v Česku infikovaných?

Takto všeobecne sa to povedať skôr nedá. Nedávno sme z tohto hľadiska skúmali dve lokality, Brno-Řečkovice a Brno-mesto. Pravidelne každý týždeň od marca až do novembra chodili študenti von a hodinu odchytávali kliešte, ktoré sme následne vyšetrovali. V Řečkoviciach bolo boréliami nakazených 26 percent a v mestskej časti Brno-mesto len sedem percent kliešťov. Pritom tieto lokality sú od seba vzdialené asi päť kilometrov.

Infikovanosť kliešťov záleží od prírodných podmienok, lokality, meteorologických podmienok, rastlín aj živočíchov, ktoré sa v danej oblasti vyskytujú. Skrátka na to, či sú kliešte infikované, má vplyv mnoho faktorov. Dôležitým faktorom je napríklad aj to, či cicajú na pozitívnom hostiteľovi.

Existuje u nás viac druhov kliešťov a prenášajú uvedené choroby všetky druhy?

Áno, u nás existuje viac druhov kliešťov, spomeniem tie dva najčastejšie. Najbežnejší je kliešť obyčajný, Ixodes ricinus, druhým je pijak lužný, Dermacentor reticulatus. Ten je oveľa väčší ako klasický kliešť obyčajný a tlačí sa sem z juhu. Je obvyklejší napríklad v Břeclavi, vo Valticiach a okolí. Je dravší, väčší a nereaguje na rovnaké repelenty ako kliešť obyčajný, ktorý v našej republike prevláda. Oba rody môžu prenášať patogény.

V minulých rokoch sa objavovali správy o výskyte veľkých afrických kliešťov rodu Hyalomma na území ČR. Je to dôvod na obavy?

Je to druh veľkého kliešťa, vraj dravý. Naživo som ho zatiaľ nevidela, len na obrázku; som naň zvedavá. Ak cicia na hostiteľoch, napríklad na divej zveri, môže prenášať veľa patogénnych mikroorganizmov.

Zaujímavosti zo sveta kliešťov

  • Mýtus, ktorý sa o kliešťoch šíri, je, že ide o hmyz. To však nie je pravda. Kliešť totiž patrí do kmeňa článkonožcov, radu roztočov a triedy pavúkovcov. Jednoznačným rozpoznávacím znakom je počet nôh. Kým hmyz ich má šesť, pavúkovce, a medzi nimi aj kliešte, majú nôh osem.
  • Na svete existuje okolo 900 druhov kliešťov, ktoré žijú na všetkých kontinentoch aj vo všetkých klimatických pásmach. V Česku sa pravdepodobne môžeme stretnúť s 11 druhmi, najčastejším, a to aj z hľadiska prenosu patogénnych mikroorganizmov, je kliešť obyčajný (Ixodes ricinus).
  • Dospelá samica kliešťa cicia na svojom hostiteľovi sedem až desať dní; za ten čas z neho získa až jeden mililiter krvi a zväčší objem svojho tela asi stokrát. Po dokončení cicania z hostiteľa odpadne, trávi nasatú krv a z nej získané živiny využije na produkciu vajíčok. Tých samica nakladie niekoľko tisíc.
  • Kliešťa väčšinou vnímame ako prenášača patogénov spôsobujúcich ľuďom aj domácim zvieratám vážne ochorenia. Už menej si však uvedomujeme, že kliešte spôsobujú aj veľké ekonomické straty, a to najmä kvôli infekciám, ktoré prenášajú na chovy hospodárskych zvierat, hlavne v Severnej a Južnej Amerike či Afrike. Kliešte v tomto ohľade môžu spôsobovať ekonomickú stratu až desiatky miliárd dolárov ročne.
  • Kliešte sa prisávajú aj na divé zvieratá. V Severnej Amerike žije takzvaný zimný kliešť (Dermacentor albipictus), ktorý parazituje na losoch. V jednom okamihu môže na zvierati cicať až 37-tisíc kliešťov tohto druhu. Aj napriek tomu, že los môže dosahovať hmotnosť 700 kilogramov (dospelý samec), atak takéhoto množstva kliešťov mu spôsobí obrovské straty krvi, oslabenie organizmu a nezriedka môže viesť aj k jeho smrti.
  • Sliny austrálskeho parazitujúceho kliešťa (Ixodes holocyclus) obsahujú silné neurotoxíny, ktorých pôsobením môže dôjsť k ochrnutiu svalov, zástave dychu a po dlhšom prisatí až k smrti. U človeka veľa takýchto prípadov nepoznáme, ale práve tento kliešť môže vraj za smrť desiatok tisíc austrálskych domácich aj hospodárskych zvierat.
  • Uhryznutie kliešťom „osamelej hviezdy“ (Ambylomma americanum) môže vyvolať alergiu na červené mäso. Jeho sliny totiž obsahujú oligosacharid alpha-gal, ktorý navodzuje silnú protilátkovú reakciu. Tento oligosacharid je prítomný aj v červenom mäse a u osôb, ktoré sú naň precitlivené, môže po požití pokrmov z červeného mäsa dôjsť k alergickej reakcii.

Aký je životný cyklus kliešťa a ktoré vývojové štádiá sa živia krvou človeka?

Kliešte majú niekoľko vývojových štádií. Životný cyklus kliešťa sa začne tým, že samička nakladie niekoľko tisíc vajíčok, z ktorých sa vyliahnu malé larvy. Keď sa dostanete do blízkosti hniezda, môžu vás napadnúť, aj keď sú úplne nepatrné, nie je ich takmer vidieť. Aj tieto larvy už môžu prenášať borélie (prebieha transovariálny prenos – dôkaz prináša tohtoročná diplomová práca môjho študenta; literatúra sa v tomto tvrdení rôzni). Larvy nacicajú krv nejakého hostiteľa a môžu sa nakaziť infekciou.

Po nasatí sa potom larva premieňa na nymfu, čo je ďalšie vývojové štádium kliešťa. Nymfa už je malá čierna škvrna so štyrmi pármi nôh a musí opäť nacicať z iného hostiteľa. Potom nastane fáza dospelosti kliešťa, samec alebo samička. Samec cicia sporadicky, samička, aby kládla vajíčka, musí cicať tak, že sa až v desiatkach percent zväčší. Larva, nymfa aj dospelý jedinec cicajú, ide teda o trojhostiteľský cyklus. Každé štádium sa môže infikovať z hostiteľa, a tak môžu kliešte šíriť infekcie ohniskovo.

Aká je vlastne „lovecká stratégia“ kliešťa?

Kliešte majú zvláštne receptory, ktorými môžu vnímať fyzikálne a chemické vlastnosti okolia, napríklad koncentráciu kysličníka uhličitého, striedanie tmy a svetla, chemické látky, napríklad amoniak, alebo napríklad teplotu.

Keď kliešť číha na obeť, má roztiahnuté predné nohy, na ktorých má umiestnený takzvaný Hallerov orgán (zmyslový orgán kliešťov, ktorý sa nachádza na článkoch predného paru končatín; ide vlastne o jamku, v ktorej rozoznávame receptory čuchu, vlhkosti či tepla, pozn. red.). Keď vycíti príležitosť, prisaje sa. Keď, naopak, nie sú vhodné podmienky, kliešť zalezie do popadaného lístia alebo napríklad do hliny a vyčkáva, až sa zmení situácia, keď bude vlhko, viac svetla a lepšie podmienky, aby sa mohol prisať.

Ako dlho kliešť vydrží bez potravy?

Dlho, napríklad aj pol roka. Zimu prežije bez ujmy úplne bez potravy.

Ako dlho vlastne kliešť žije?

Asi tri až štyri roky. Záleží od podmienok sezóny.

Aké prostredie a klimatické podmienky kliešťom najviac svedčia?

Ideálnymi podmienkami sú predlžujúce sa svetlo, teplota zhruba od pätnástich do dvadsiatich stupňov, vlhkosť štyridsať až sedemdesiat percent. Koniec apríla, máj, začiatok júna sú pre kliešte najvhodnejšie, potom, keď klesá vlhkosť, klesá aj počet kliešťov. Na jeseň sa potom kliešte objavujú znova.

Môžeme nejako zabrániť už samotnému prisatiu kliešťa, alebo aspoň znížiť pravdepodobnosť, že si kliešť vyberie práve nás?

Odporúčam používanie repelentov. Účinné sú podľa našich skúseností všetky, hoci niektoré viac a iné menej. Z tých bežne predávaných majú aspoň sedemdesiatpercentnú účinnosť všetky, ak teda hovoríme o správnom používaní, tak by to malo byť aspoň raz za tri hodiny. Niektoré majú dokonca deväťdesiatpercentnú účinnosť. Ďalej odporúčam nosiť do prírody svetlé oblečenie, na ňom je kliešte dobre vidieť. Vhodné je tiež príliš sa nezdržiavať napríklad na tráve v blízkosti vodných tokov a všeobecne sa vyhýbať miestam, kde je veľká koncentrácia kliešťov. Žiaduce je tiež často kosiť záhradu, aby na nej nevyrástla vysoká tráva, kde by sa kliešte držali. Večer, než sa človek osprchuje, je dobré sa vždy prezrieť.

Spomenuli ste účinnosť repelentov. Môžu byť účinné aj tie prírodné?

Áno, rozhodne, už naše babičky používali ako ochranu pred kliešťami napríklad citrusy, ocot alebo klinček. Z hľadiska účinnosti možno odporučiť tak kupované, ako aj domáce repelenty. Záleží skôr na tom, či človek má čas a chuť na ich výrobu. Ak nie, nech ľudia rozhodne nákup repelentu nepodcenia – ide o účinnú a navyše veľmi lacnú ochranu proti kliešťom, jedna fľaštička zvyčajne vydrží aj niekoľko mesiacov.


Voňajú niektorí ľudia kliešťom viac ako iní?

Zaujímavá otázka. Zatiaľ sme skúmali spojitosť medzi krvnými skupinami a prisávaním kliešťov a zistili sme, že najviac „voňavá“ skupina je A. Skupiny AB a 0 sú neutrálne a, naopak, kliešte odpudzuje skupina B. Aj z praxe mám podobné ohlasy – na ľudí s krvnou skupinou B sa kliešte skutočne vo väčšej miere neprisávajú. Aby mal výskum vyššiu relevanciu, chceme ho v budúcnosti zopakovať.

Akú úlohu hrá pre riziko prenosu choroby dĺžka prisatia kliešťa?

Dĺžka, počas ktorej je kliešť prisatý, je pre prenos infekcie zásadný. Kliešť cicia veľmi pomaly, a keď mu nedovolíte cicať dlho, je vysoká pravdepodobnosť, že sa patogény do krvi nedostanú. Presný čas známy nie je, ale vie sa, že ak je kliešť prisatý viac ako šesť hodín, je vysoká pravdepodobnosť prenosu infekcie niektorého patogénu. V literatúre sa uvádza dokonca až rozpätie 24 – 48 hodín, ale to zvyčajne býva ideálny čas na prenos podľa amerických autorov. V Amerike sa nachádzajú iné druhy kliešťov. Všeobecne možno povedať, že čím kratší čas je kliešť prisatý, tým lepšie.

Je z hľadiska prenosu choroby rizikovejšie prisatie v konkrétnych ročných obdobiach či priamo mesiacoch?

Zatiaľ sa nám zdá, že infekčnejšie sú kliešte na jeseň.

Máte pre to nejaké vysvetlenie?

Možno je to tým, že sa v tomto období objavuje viac samíc. Samice sú všeobecne viac pozitívne, zhruba tak o polovicu.

Dá sa povedať, že sú častejšími prenášačmi patogénov kliešte obývajúce konkrétny ekosystém, napríklad les, lúku…?

To je veľmi zaujímavá otázka, ale ešte sme to nezisťovali. Keď sme robili rôzne iné výskumy, najväčšie množstvo kliešťov bolo odchytených pri priehradách a vodných zdrojoch a všeobecne na vlhkých miestach.

Ktorý spôsob vyťahovania kliešťa by ste odporučili?

Jediný správny spôsob vytiahnutia kliešťa, a to aj u zvieraťa, je pinzetou a bez dotyku a potom ranu viackrát vydezinfikovať, čímkoľvek, hoci aj rumom na cestu.

Jeden čas sa odporúčalo použiť na vytiahnutie kliešťa olej, pred týmto spôsobom by som však varovala. Ak sa dostane kliešť do kontaktu s olejom, dusí sa a vylučuje zo seba splodiny, ktoré sa potom môžu dostať do tela človeka alebo zvieraťa.

Ľudia majú možnosť poslať kliešťa, ktorý bol prisatý, na rozbor a stanovenie jeho infekčnosti pomocou laboratórneho vyšetrenia. Ako celý proces prebieha?

To záleží na konkrétnej firme, ktorá rozbor vykonáva, tá si určuje podmienky. Spoločné pre všetky firmy je vyplnenie formulára a potom zaslanie kliešťa na vyšetrenie do určitého času od vytiahnutia. Myslím si, že rozhodne nie je zbytočné vedieť, či kliešť, ktorého človek mal, je pozitívny, alebo negatívny.

Ako má človek postupovať, ak vyjde výsledok pozitívne?

Ak vyjde pozitívny výsledok, človek by sa mal mať na pozore a pri akomkoľvek podozrení na ochorenie vyhľadať lekára. Či sa u neho choroba nakoniec rozvinie, záleží od mnohých faktorov: vnímavosti človeka, množstva patogénu, dĺžky cicania a podobne. Aj pri pozitívnom výsledku človek vôbec ochorieť nemusí.


Prečo doteraz neexistuje očkovanie proti borelióze?

Je to preto, že borélia je komplikovaná baktéria, ktorá obsahuje adaptačný mechanizmus na to, aby sa usadila v ľudskom či zvieracom organizme. Napríklad mení povrchové proteíny, čiže antigény, a tým uhýba tvorbe protilátok, zacystováva sa, teda vytvára si okolo seba obal, aby nereagovala na pôsobenie protilátok, antibiotík a podobne. Je veľmi ťažké proti tejto baktérii vytvoriť očkovaciu látku.

Kedy je podľa vás najvhodnejší čas očkovať sa proti encefalitíde?

Na jeseň či v zime, aby na jar boli ľudia pripravení. Jedna dávka je v ČR hradená poisťovňou, ďalšie dve po siedmich stovkách korún si hradia ľudia sami.

Ako sa vlastne líši lymská borelióza a kliešťová encefalitída?

Encefalitída je vírusového pôvodu, nemôžete s ňou bojovať antibiotikami, podobne ako napríklad teraz pri covide; liečba je v podobe vitamínov, podporných liekov na zvýšenie imunitnej obrany. Borelióza je bakteriálneho pôvodu, na tú antibiotiká platia. Ak človek po kliešťovi na tele objaví červenú škvrnu väčšiu ako päť korún, ideálne je navštíviť lekára a ihneď začať brať antibiotiká.

Aké sú príznaky týchto chorôb?

Encefalitída je nervové ochorenie, charakteristické sú bolesti hlavy, horúčky, nenormálnosti, čo sa týka nervových prejavov. Je relatívne dobre liečiteľná.

Borelióza môže mať kĺbovú alebo kožnú formu alebo môže sadnúť na srdce či iné orgány. Borelióza prichádza postupne, plazivo, v chronickom stave je veľmi závažná a vyliečiť sa nemusí podariť.

Vy sama ste boreliózu prekonali. Čo bolo pre vás osobne na chorobe najhoršie?

Áno, mala som boreliózu v roku 1992, len pár rokov po tom, čo bola táto choroba diagnostikovaná a pomenovaná. Po roku od diagnostikovania boreliózy som ani nechodila, bola som ležiak. Potom ma začali liečiť najskôr malými dávkami antibiotík, ďalej už vysokými, podávanými vnútrožilovo. Lekári často nevedia, čo robiť s takým pacientom, u ktorého sa príznaky objavujú znovu a znovu.

Obrátila som sa teda na prírodnú liečbu. Postupne, čo však trvalo dvadsať rokov, som sa dostávala do lepšieho a lepšieho stavu. Tou prírodnou liečbou som sa dostala do štádia, keď síce mám sem-tam nejaké príznaky, ale môžem normálne žiť aj športovať. Myslím si, že už som chorobu prekonala, ale trvalo to strašne dlho. Na základe tejto skúsenosti som sa o problematiku kliešťov a chorôb s nimi spájaných začala zaujímať a dokonca som na tejto téme habilitovala.

Čo okrem antibiotík a prírodnej liečby môže mať pozitívny vplyv na uzdravenie sa z boreliózy?

Ja osobne som za tých dvadsať rokov vyskúšala všetko možné. Antibiotiká sú určite potrebné, možno aj kombinácia viacerých ich druhov. Prírodná liečba je vhodná ako doplnok, pretože antibiotiká napríklad narušujú sliznice a slizničný mikrobióm, porušujú integritu organizmu; treba celé telo podrobiť rekonvalescencii rôznymi spôsobmi. Vhodné je tiež všestranne posilňovať náš imunitný systém – kvalitne jesť, prijímať antioxidanty, trochu športovať.

Lymská borelióza vs. kliešťová encefalitída

Obe choroby spúšťajú patogénne mikroorganizmy prenášané kliešťami, každá z nich sa prejavuje aj lieči inak. Poďme si ich predstaviť.

Lymská borelióza

  • Ide o bakteriálne infekčné ochorenie spôsobené boréliami.
  • Prvé prípady boli opísané v roku 1975 v americkom štáte Connecticut, konkrétne v mestečku Old Lyme. Podľa neho bola choroba tiež pomenovaná.
  • Medzi prvotné príznaky choroby patria teplota alebo horúčka, bolesť hlavy, únava, bolesť svalov či kĺbov a prstencovitá vyrážka prejavujúca sa červenými škvrnami s bledým stredom.
  • Ak je choroba podchytená v počiatku, je dobre liečiteľná antibiotikami.
  • Ak je, naopak, liečba choroby oneskorená či zanedbaná, následky bývajú veľmi vážne. Borelióza v takom prípade postihuje nervovú sústavu, srdce alebo kĺby a býva ťažko liečiteľná.
  • Vakcína proti borelióze je predmetom vedeckého skúmania.

Kliešťová encefalitída

  • Je vírusovým infekčným ochorením napádajúcim mozog a mozgové blany.
  • U niekoho môže mať ľahký priebeh (bolesti hlavy, zvýšená teplota), u iného ide o veľmi závažné ochorenie prejavujúce sa vysokými horúčkami, dezorientáciou či poruchami motorickej koordinácie. V dôsledku ťažkého priebehu encefalitídy môže dôjsť k dlhodobým alebo aj doživotným následkom, napríklad k ochrnutiu alebo poruchám sústredenia.
  • Nakaziť sa možno nielen od kliešťov, ale zriedkavo napríklad aj cez tepelne neupravený kozí či ovčí syr a mliečne výrobky. U pacientov, ktorí sa nakazili práve alimentárnou cestou, máva encefalitída ľahší priebeh.
  • Nie je liečiteľná antibiotikami; jedinou možnosťou je podporná liečba formou vitamínov a liekov tlmiacich sekundárne prejavy choroby.
  • Je možné sa proti nej očkovať.

Prihlásiť