Starostlivosť o chrup

Obsah májového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 5/2021 Obsah májového dTestu

Publikované v časopise 2/2021

Čistenie zubov je činnosť, ktorej sa denne venuje každý z nás. Aby sme si tento akt uľahčili a spríjemnili, kupujeme si zubné kefky rôznych farieb aj tvarov, ale aj pasty, ktoré sľubujú ochranu pred kazom aj inými ústnymi chorobami, alebo pomoc pri bielení zubov. Je však typ kefky alebo pasty pre starostlivosť o chrup vôbec dôležitý? Hrá v tendencii ku kazivosti zubov väčšiu úlohu dedičnosť alebo stravovacie návyky? Na kedy je vhodné načasovať ranné čistenie zubov, pred alebo až po raňajkách? Pýtali sme sa zubných lekárov aj dentálnej hygieničky.

Mnohí z nás sa zubára boja, zanedbávajú preventívne prehliadky a zubného lekára navštevujú len v tom prípade, že ich niečo bolí. V čom tkvie dôležitosť preventívnych prehliadok, ktoré sa odporúčajú raz za šesť mesiacov?

doc. MUDr. Romana Koberová Ivančáková, CSc., a doc. MUDr. Radovan Slezák, CSc., Stomatologická klinika LF UK a FN v Hradci Králové: Preventívna prehliadka chrupu je takisto dôležitá ako každé iné preventívne vyšetrenie. Má za cieľ zabrániť vzniku ochorenia, alebo ochorenia zistiť čo najskôr, aby bola jeho liečba „jednoduchšia“, pre chorého človeka menej náročná, prípadne aj menej nepríjemná. Navyše preventívna prehliadka u praktického zubného lekára nespočíva len vo vyšetrení chrupu, teda zubov a ďasien. Nevyhnutnou súčasťou je aj poučenie pacienta o možných preventívnych opatreniach, vrátane ich konkrétnej realizácie.

MUDr. Daniel Hrušák, Ph.D., FN Plzeň: Preventívne prehliadky sú dôležité nielen s ohľadom na zubný kaz, ale aj ako preventívne opatrenia na predchádzanie závažnému poškodeniu zdravia tým, že sa ochorenie včas rozpozná a začne včas liečiť. Aj taká choroba, akou je srdcový infarkt a ischemická choroba srdca (ICHS), má preukázanú súvislosť s nedostatočnou ústnou hygienou a zubným kazom. Takže určite odporúčam pravidelne chodiť na preventívne vyšetrenie 2 × ročne.

Bc. Kristína Kohutová, DiS., Dentálna hygiena Beroun a Komárov: Dôležitý je včasný záchyt problému a jeho ľahšie, lacnejšie a menej bolestivé až nebolestivé vyriešenie. Treba podotknúť, že pri pravidelných preventívnych prehliadkach vzniká návyk na zubné prostredie, kontrolu zubov a nemôže vzniknúť strach, ktorý je práve dôsledkom neskoršej návštevy zubára s väčším problémom, ktorý bolí a je potrebné ho možno už vyriešiť len extrakciou zubov.

MUDr. Daniel Hrušák, Ph.D.

Pracuje vo FN v Plzni na Oddelení ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie Stomatologickej kliniky, kde viac ako dvadsať rokov zastáva funkciu zástupcu prednostu. Venuje sa výučbe študentov na Stomatologickej klinike LF UK v českom aj anglickom jazyku, publikuje a prednáša doma aj v zahraničí. Je členom viacerých medzinárodných odborných spoločností, ako je Európska kraniomaxilofaciálna asociácia, ktorej bol aj prezidentom. Je spoluautorom niekoľkých úžitkových vzorov, podieľa sa na vedeckom výskume a riešení výskumných grantov.


doc. MUDr. Romana Koberová Ivančaková, CSc. a doc. MUDr. Radovan Slezák, CSc.

Obaja lekári sú dlhoročnými pracovníkmi Stomatologickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Fakultnej nemocnice v Hradci Králové. Zaoberajú sa výučbou študentov medicíny, vedou a výskumom v stomatológii. Venujú sa aj ošetrovaniu detských a dospelých pacientov so špeciálnymi potrebami.

Bc. Kristýna Kohutová, DiS.

Vyštudovala Vyššiu odbornú školu v Prahe, odbor dentálna hygienička, bakalárske štúdium preventívneho lekárstva absolvovala na 3. LF UK. Teraz študuje v Příbrame nadväzujúci magisterský program verejné zdravotníctvo. Má vlastnú ordinácie dentálnej hygieny v Beroune a Komárove. Pôsobí ako lektor na VOŠ. Často sa zúčastňuje rôznych českých aj zahraničných školení v problematike dentálnej hygieny. Keď práve nepracuje, cvičí aerobik alebo bosu (cvičenie na balančnej podložke, pozn. red.), jazdí na bicykli alebo na paddleboarde.

Ktoré ochorenia chrupu a ústnej dutiny sú okrem zubného kazu najčastejšie?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Okrem zubného kazu a jeho komplikácií sú to predovšetkým choroby závesného zubného aparátu čiže parodontu, ktorými rozumieme zápal ďasien ‑ gingivitídu ‑ a jeho komplikácie vrátane parodontitídy, nesprávne označovanej ako „paradentóza“.

Praktický zubný lekár však musí vedieť rozpoznať aj prejavy mnohých ďalších chorôb, možno menej častých, o to však závažnejších, ako sú ortodontické anomálie alebo zmeny ústnej sliznice, ktoré môžu byť predzvesťou nádorového ochorenia.

MUDr. Hrušák: Existuje veľmi široké spektrum rôznych chorôb dutiny ústnej, okrem tvrdých zubných tkanív ide o ochorenie parodontu, slizníc, jazyka, slinných žliaz a v neposlednom rade nezriedka nachádzame v dutine ústnej aj nádory, aj tie takzvane zhubné.

Bc. Kohutová: Druhým najčastejším ochorením je zápal ďasien, ktorý veľmi ľahko prejde v parodontitídu (zápal kosti čiže závesného aparátu zuba). Ďalej afty a iné slizničné erózie. V poslednom čase pribúda počet zhubných aj nezhubných nádorov v dutine ústnej.

Veľa zdrojov uvádza, že zubný kaz spôsobuje baktéria Streptococcus mutans. Akým spôsobom sa do úst dostáva? Dá sa jeho prenosu nejako zabrániť?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Toto tvrdenie nie je celkom pravdivé. To, že baktérie zo skupiny streptokokov sú jedným z faktorov, ktorý sa podieľa na vzniku zubného kazu, vieme už desiatky rokov. Baktérie však zďaleka nie sú jedinou príčinou vzniku zubného kazu. Dutina ústna je prostredím, v ktorom celkom prirodzene žijú státisíce baktérií a to je úplne v poriadku.

Toto rôznorodé a veľmi organizované mikrobiálne spoločenstvo existuje v dutine ústnej vo vzájomnom súlade a svojmu hostiteľovi, teda človeku, nijako neškodí. Situácia sa zmení, ak dôjde k porušeniu tejto rovnováhy, či už tým, že sa určitý druh baktérií premnoží, alebo vzniknú v ústach podmienky, ktoré sú pre premnoženie a tvorbu určitých škodlivín priaznivé. Táto situácia je nepomerne častejšia.

Napríklad nadmerný príjem cukrov vo forme potravín a nápojov vytvára veľmi priaznivé podmienky pre streptokoky, ktoré z cukrov v potrave tvoria kyseliny. Vzniknuté kyslé prostredie poškodzuje ‑ odvápňuje zubnú sklovinu a môže tak vzniknúť zubný kaz.

Baktérie sa do ústnej dutiny dostávajú z vonkajšieho prostredia počas bakteriálnej kolonizácie ústnej dutiny, odohrávajúcej sa už niekoľko desiatok hodín po narodení dieťaťa. To je úplne prirodzený proces. Zloženie bakteriálneho spoločenstva v ústach a celom tráviacom ústrojenstve sa v priebehu života ďalej vyvíja a mení. Tomuto prirodzenému vývoju sa nedá zabrániť a nebolo by to pre nás ani dobré.

Existuje teda rozdiel v baktériami osídlenej ústnej dutiny dospelého človeka a malého dieťaťa. Napríklad to, čo neškodí dospelému, nemusí byť úplne neškodné pre dieťa v čase, keď sa mu prerezávajú prvé zuby. Preto by sa mali rodičia, starí rodičia a starší súrodenci vyvarovať priameho kontaktu s dutinou ústnou malého dieťaťa. Nemali by napríklad olizovať cumlík, upíjať dieťaťu z dojčenskej fľaše alebo hrnčeka alebo olizovať lyžičku, ktorou potom následne dieťa kŕmia, a tak ďalej.

MUDr. Hrušák: To nie je úplná pravda. Zubný kaz nie je spôsobený len prítomnosťou tejto baktérie v ústach. Takzvané kariogénne (kazotvorné) baktérie patria medzi bežnú ústnu bakteriálnu flóru. Celkovo má každý človek vo svojich ústach niekoľko stoviek až tisíc rôznych bakteriálnych typov. Tie tvoria takzvaný orálny mikrobiom; niektoré sú neškodné a zároveň aj dôležité, napríklad pre rozvoj imunitného systému, iné sú potenciálnymi patogénmi a môžu v prípade oslabenia organizmu spôsobiť infekčné ochorenia.

Streptococcus mutans patrí medzi tie baktérie, ktoré sa množia v zubnom plaku, spotrebúvajú cukry, rozkladajú ich na slabé kyseliny a tým prispievajú k vzniku zubného kazu.

Bc. Kohutová: Streptococcus mutans bežne žije v ústnej dutine osídlenej zubmi. K prenosu zvyčajne dochádza už v detstve z blízkeho kontaktu (rodič). Prenosu môžeme zabrániť predovšetkým tým, že nebudeme dieťaťu ochutnávať jedlo rovnakým príborom, nebudeme olizovať cumlíky a detské príbory, nebudeme dieťa bozkávať na ústa a okolie tváre.

Ako často, a ako dlho by sme si mali čistiť zuby?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Čistenie zubov je žiaduci hygienický návyk, takisto ako umývanie rúk. Tento návyk by sa mal vypestovať a zafixovať už v ranom detstve.

Vzhľadom na to, že v súčasnosti už detailne rozumieme procesu kolonizácie hladkého povrchu zubu ústnymi baktériami, vieme, že je úplne postačujúce čistiť si zuby dvakrát denne, ráno a večer. Čas čistenia zubov závisí od veku, manuálnej zručnosti, počtu a postavenia zubov, používaných čistiacich pomôckach a tak ďalej. Zvyčajne sa odporúčajú dve minúty.

MUDr. Hrušák: Zvyčajne sa odporúča ranné a večerné čistenie. Logika je skrytá v tom, že večerné čistenie má za úlohu obmedziť množstvo povlaku pred nočným odpočinkom, ranné čistenie zase odstráni to, čo sa na zuboch nazhromaždilo v noci. Pri každom jedle sa plak stiera a v noci je preto vyradená samočistiaca schopnosť slín a prijímania stravy. Čas čistenia závisí od použitého prostriedku a techniky, zvyčajne sa odporúčajú dve minúty.

Bc. Kohutová: Tu platí pravidlo: „Večer pre zdravie, ráno pre krásu“. Čo sa týka času stráveného čistením chrupu, štandardne sa odporúčajú dve minúty, ale je to mätúce, pretože jednotlivec môže tento čas stráviť iba na jednom mieste a nevyčistiť si celú ústnu dutinu. Preto si zuby čistite tak dlho, kým necítite jazykom hladké plochy.

Často sa aj v rámci rodín vedú polemiky, či je správne vyčistiť si ráno zuby pred raňajkami alebo až po nich. Ako to vidíte vy?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Názory na to nie sú jednoznačné. Pravda je, že ak si vyčistíme zuby najskôr zubnou pastou s fluoridmi, čo zdôrazňujeme, zostáva mierne zvýšená koncentrácia fluoridov v ústnom prostredí, a tak sa znižuje acidogenný (tvoriaci kyselinu, pozn. red.) potenciál nasledujúcej stravy (raňajky). Inými slovami povedané zubná sklovina je určitý čas menej rozpustná, ako keby sme si zuby fluoridovou zubnou pastou nevyčistili.

Možno namietať, že po raňajkách zostanú v ústach zvyšky potravy, a ak obsahujú cukry, môžu následne slúžiť ako substrát pre kariogénne baktérie, najmä streptokoky. Dnes sa teda odporúča čistiť si zuby pravidelne dvakrát denne, vždy večer a raz v priebehu dňa. Samozrejme, že ráno je možné si po raňajkách znovu zuby vyčistiť, alebo aspoň vypláchnuť ústa fluoridovou ústnou vodou.

MUDr. Hrušák: Určite po jedle a to platí aj ráno.

Bc. Kohutová: Ak mám dostatok priestoru a času pre neutralizáciu pH v ústnej dutine, volím čistenie chrupu až po raňajkách. Niektoré rodiny sa ráno ponáhľajú, a tak bohato stačí, keď si chrup vyčistia pred raňajkami, zbavia sa tak nežiadúcich baktérií a zničia im domčeky postavené od posledného čistenia. Je teda na každom z nás, či nám nevadí vyraziť do sveta so zvyškami rožku v zuboch. Pred spaním je samozrejme voľba až po jedle.


Ktorá technika čistenie je najefektívnejšia?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Žiadna technika čistenia zubov nie je výrazne efektívnejšia, než ostatné techniky. Pre takéto tvrdenia neexistujú vedecké dôkazy. Efektívna je každá čistiaci technika, ktorá dokáže odstrániť väčšinu už vytvoreného zubného mikrobiálneho, čiže dentálneho plaku. Ako k tomu pacient dospeje, je individuálne.

Niekedy kombinujeme viac čistiacich techník naraz. Je vhodné, či skôr nevyhnutné, poradiť sa zavčasu s lekárom alebo dentálnou hygieničkou. Vnucovať pacientovi za každú cenu len jedinú techniku čistenia zubov zo všetkých použiteľných môže byť nevhodné, alebo dokonca kontraproduktívne. Výsledkom môžu byť nedočistené úseky chrupu, alebo odreté ďasná.

Z laického pohľadu je dôležité, aby človeku pri použití správnych čistiacich metód a prostriedkov nekrvácali ďasná. To je jedným z dôležitých objektívnych ukazovateľov správnej ústnej hygieny.

MUDr. Hrušák: Existuje niekoľko techník čistenia zubov. V každom prípade je dôležité čistiť si najmä také miesta, na ktorých dochádza k zachytávaniu plaku, v takzvanom habituálne nečistom priestore, ako sú zubné krčky a najmä medzizubné priestory. Záleží aj od toho, akú kefku používame.

Pri technike čistenia je dôležité použiť taký spôsob, ktorý odstráni zubný povlak najmä z horšie prístupných miest. Dôležité je zvoliť si správny spôsob čistenia s ohľadom na stav chrupu aprítomnosť zubných náhrad (korunky, mostíky, implantáty, protézy aj čiastočné). Všeobecne sa dá povedať, že správny pohyb kefky je mierne krúživý a skôr vertikálny (od ďasna k zubom a aj späť) s mierne šikmým sklonom kefky k zubom.

Bc. Kohutová: Technika, ktorú odporučil dr. Bass, laicky povedané krúžky na krčkoch zubov.

Je vhodné si zuby čistiť hneď po jedle alebo je (aspoň pri niektorých potravinách) lepšie dať si pred čistením zubov pauzu?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Záleží to na tom, o akú potravinu, alebo nápoj ide. Pokiaľ ide o potravinu obsahujúcu cukry v akejkoľvek forme (jednoduché cukry, sacharóza, škroby), odporúčame čistenie zubov bezprostredne po jedle.

Ak ide o potraviny, ktoré obsahujú vysoký podiel kyselín (citrusové plody, džúsy, kolové, iontové a energetické nápoje, dresingy a pod.), dochádza pri kontakte týchto potravín sa zubnou sklovinou k jej okamžitému rozpúšťaniu. Bezprostredne nasledujúce mechanické čistenie zubov s takto odvápnenou, „zmäknutou“ sklovinou situáciu ešte zhorší. V týchto prípadoch je vhodné počkať s čistením zubov aspoň 20 minút po jedle.

MUDr. Hrušák: Pauza nemá opodstatnenie; čistenie ihneď po každom jedle, to je veľká fikcia. Ak však zostávajú zvyšky potravy v medzizubných priestoroch, je vhodná neodkladná akcia (rôzne vreckové zubné kefky, dentálne nite). Aj obyčajné špáradlo však poslúži všade, včas a dobre.

Bc. Kohutová: To je veľmi dôležitá otázka. Zuby nie je vhodné čistiť ihneď po jedle, ako nám od detstva vtĺkali do hlavy, pre znížené pH v ústnej dutine po konzumácii jedla. Po kyslejších potravinách je vhodné počkať aspoň 40 minút.

Platí aj pri čistení zubov príslovie „menej je viac“? Môžeme si nadmerným čistením napríklad po každom jedle, uškodiť?

doc. Koberovy Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Toto sa nedá jednoznačne tvrdiť. V prvom rade treba povedať, že čistenie zubov po každom jedle je zbytočné. Nevhodná čistiace technika, nesprávne čistiace pomôcky, nadmerný čas a frekvencia čistenia zubov môžu viesť k poškodeniu ďasien. Najčastejšie k odieraniu. Prejaví sa to bolestivosťou a krvácaním ďasien, čo môže viesť človeka k domnienke, že si zuby čistí nedostatočne, že „musí pridať“. Vzniká tak akýsi začarovaný kruh, z ktorého pomôže pacientovi už len odborník.

MUDr. Hrušák: Zlá a príliš agresívna technika, tvrdá kefka, silné abrazívne zubné pasty môžu nadmerne obrusovať tvrdé zubné tkanivá (sklovinu aj zubné krčky) a viesť k vzniku takzvaných krčkových defektov. To platí o razantnom čistení horizontálnymi ťahmi, ktoré sa preferovali za éry našich rodičov a starých rodičov. V súčasnosti je trend niekedy až nadmerne častého čistenia; ak sa však robí správne a šetrne, nemôže uškodiť.

Bc. Kohutová: Samozrejme, ide o kvalitu, nie kvantitu. Príliš častým čistením spojeným s nevhodnými pomôckami si môžeme poškodiť ďasná, alebo zvýšiť citlivosť zubov.


Akú veľkú úlohu hrá pri kvalite ústnej hygieny výber kefky?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Typ zubnej kefky nie je na dosiahnutie dôkladnej ústnej hygieny zásadný. Rozhodne neplatí konštatovanie „čím drahšia, tým lepšia“.

Vo všeobecnosti odporúčame kefky s rovno zastrihnutými vláknami, a to stredne tvrdé alebo mäkké. Na bežné používanie neodporúčame extrémy, ktorými rozumieme kefky tvrdé alebo veľmi mäkké („supersoft“, „ultraweich“). Pri výbere veľkosti zubnej kefky sa riadime vekom daného jednotlivca.

MUDr. Hrušák: Pri výbere by som odporúčal držať sa osvedčených a kvalitných značiek, prípadne sa poradiť so zubným lekárom a dentálnou hygieničkou.

Bc. Kohutová: Podľa môjho názoru, výber kefky hrá malú rolu. Stačí menšia mäkšia kefka a pravidelné čistenie.

Je zásadná pre zdravý chrup starostlivosť o medzizubné priestory?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Aj tu platí individuálny prístup. Typ starostlivosti o medzizubné priestory záleží od veku a schopnosti zvládnuť medzizubnú hygienu. Pre deti s dočasným a zmiešaným chrupom odporúčame zubnú niť. To isté platí pre dospelých jednotlivcov s tesnými zubmi.

Pokiaľ ide o chrup s medzerami, stačí takmer vždy samotná zubná kefka. U dospelých pacientov odporúčame tak dentálne nite, ako aj medzizubné kefky. Riadime sa najmä stavom závesného zubného aparátu ‑ parodontu.

Pri chrupe s poškodeným závesným aparátom a „otvorenými“ medzizubnými priestormi zvyčajne odporúčame medzizubné kefky. Všetky tieto pomôcky sa používajú raz denne, po riadnom vyčistení zubov kefkou a pastou. Zubnú kefku však v žiadnom prípade nenahradia.

MUDr. Hrušák: Určite je to dôležité, aj podľa už spomínaného individuálneho stavu chrupu. Správna hygiena si vyžaduje vždy kombináciu pomôcok. Opäť odporúčam poradiť sa o výbere správnych pomôcok so zubným lekárom a dentálnej hygieničkou.

Bc. Kohutová: Veľmi zásadný! Spravidla je to priestor, kde baktérie pôsobia najskôr. Nečistiť si medzizubné priestory znamená čistiť si iba polovicu chrupu. Stále pacientom vysvetľujem, že je to, ako by sa po športe, alebo iných aktivitách postavili pod sprchu s rukami pripaženými pri tele a nohami pri sebe, osprchovali sa a nesiahli medzi nedostupné priestory.

Existujú aj takzvané ústne sprchy. Mali by mať v starostlivosti o chrup svoje miesto?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Irigátory, čiže zubné sprchy, majú iba doplňujúci a skôr iba psychologický efekt. Zuby nevyčistia, pretože zubný mikrobiálny povlak pevne priliehajúci na svoj podklad, nerozrušia a neodstránia. Skôr odstráni zvyšky jedla, najmä spod fixných mostíkov.

MUDr. Hrušák: Ústna sprcha je skôr neužitočný doplnok ústnej hygieny, základom správnej starostlivosti o chrup aj ďasná je mechanické čistenie.

Bc. Kohutová: Základ je medzizubná kefka, prípadne zubná niť. Ústna sprcha je len nadštandardným doplnkom, podľa mňa odporúčaný skôr pacientom s protetikou, implantátom alebo strojčekom.

Sú pre starostlivosť o chrup vhodné ústne vody?

doc. Koberovy Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Záleží od toho, o aké ústne vody ide. Fluoridové ústne vody majú nespochybniteľný význam v prevencii zubného kazu, najmä u detí, pretože zvyšujú odolnosť zubných tkanív proti opakovane vznikajúcemu kyslému prostrediu v ústach, po konzumácii potravy obsahujúcej cukor, a to v akejkoľvek forme. Ich používanie sa však odporúča až od šiestich rokov veku, a to pre možnosť ich nechceného prehĺtania.

Antiseptické ústne vody, cielené svojím účinkom na likvidáciu zvyškov mechanicky rozrušeného dentálneho plaku, sú v prevencii zubného kazu menej prospešné. Môžu však byť doplnkom pri liečbe a prevencii zápalu ďasien. Všeobecne sa však ich dlhodobé používanie neodporúča.

MUDr. Hrušák: Existujú liečebné a účinné ústne vody s upokojujúcim protizápalovým alebo antimikrobiálnym účinkom. Je vhodné používať ich na základe odporúčania lekára.

Okrem terapeutického efektu ide niekedy o kozmetický doplnok, vôňa ústnej vody zakrýva nepríjemný zápach nedostatočnej hygieny. Takisto ako pri ústnej sprche, nedá sa spoliehať na účinnosť ústnej vody, bez mechanického čistenia. Dezinfekčný efekt môže pri nadmernom použití (frekvencie alebo koncentrácie) viesť aj k poškodeniu slizníc, poruche rovnováhy ústnych mikróbov, a to opäť nemusí byť v konečnom dôsledku prospešné.

Bc. Kohutová: Z môjho pohľadu ich bežný spotrebiteľ nepotrebuje. Využívame ich iba v prípade urýchlenia liečby (zápal ďasien). Ústna voda obmýva sliznice, osviežuje dych, tvrdé tkanivá chráni fluórom, ale môže aj negatívne ovplyvniť symbiózu mikróbov.

Akú úlohu hrá pri čistení zubov zubná pasta a podľa čoho by si ju mal človek vyberať?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Zubná pasta má veľký význam v prevencii zubného kazu, ak obsahuje fluoridy a ak sa používa pravidelne a dlhodobo. Výrazne menší význam má akákoľvek zubná pasta v prevencii a liečbe zápalu ďasien; túto chorobu ešte nikdy žiadna zubná pasta nevyliečila. Dospelým ľuďom však žiadna zubná pasta neublíži, naopak, môže len prospieť. Opäť platí, že najdrahšia zubná pasta nemusí byť najlepšia.

MUDr. Hrušák: Podobne ako pri všetkých pomôckach závisí to od individuálneho stavu chrupu a zároveň je to aj otázka chuti. Predsa len, nie každý znesie napríklad slanú zubnú pastu, pre deti nie sú vhodné výrazne „štipľavé“ mentolové príchute, detské pasty zase nevyhovujú dospelým, a tak ďalej.

O nadmerne abrazívnych, alebo bieliacich pastách platí aj to, že nie vždy „viac znamená lepšie“. Abrazívne pasty môžu poškodiť tvrdé zubné tkanivá, prídavky bieliacich látok môžu dráždiť ďasná, a podobne.

Bc. Kohutová: Zubná pasta je len kozmetickým doplnkom. Čistenie zubov je s ňou kĺzavejšie, rýchlejšie, voňavejšie, ale môže aj pomôcť s konkrétnym problémom. Pastu si teda vyberajme podľa veku a požiadavky, ako napríklad, zamedziť krvácaniu ďasien, zamedziť šíreniu zubného kazu, znížiť citlivosť zubov, alebo u fajčiarov vybieliť chrup.


Niektoré zubné pasty obsahujú látku triklosan, o ktorej kolujú informácie, že je rakovinotvorná. Zakladajú sa na pravde?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Látka triklosan patrí medzi detergenty, teda chemické látky znižujúce povrchové napätie, ktoré majú silné antimikrobiálne účinky už v koncentráciách úplne prijateľných pre ľudský organizmus. Od konca 60. rokov 20. storočia boli preto používané nielen v poľnohospodárstve ako fungicíd (postrek proti plesniam, druh pesticídu, pozn. red.), ale bola obsiahnutá aj v mnohých zdravotníckych pomôckach a kozmetických prípravkoch, medzi ktoré patria aj zubné pasty a ústne vody.

Vzhľadom na vznik mnohých nových, chemicky odlišných, no rovnako alebo aj účinnejších antiseptík odporúčaných na rovnaké účely, aj na základe určitých nejasností týkajúcich sa vlastností triklosanu a od neho odvodených zlúčenín v styku s ultrafialovým žiarením a chlórovanou vodou, nie je táto látka v krajinách Európskej únie od roku 2014 (v USA od roku 2017) v týchto komerčných produktoch obsiahnutá.

Všetky informácie o jej škodlivosti v zmysle rakovinotvornosti, fototoxicity (kožné reakcie na slnečné žiarenie, pozn. red.), poruchy hojenia rán, poškodenie tráviaceho ústrojenstva, alebo vplyve na produkciu niektorých hormónov, nie sú doposiaľ objektívne preskúmané. Triklosan môže byť aj naďalej súčasťou niektorých kozmetických výrobkov, musí to však byť uvedené v informácii o jeho zložení.

MUDr. Hrušák: Triklosan je prísadou v mnohých kozmetických prípravkoch, vrátane niektorých zubných pást aj na našom trhu. Asi pred šiestimi rokmi uverejnili v médiách dánsku správa o tejto veci. Osobne vychádzam z toho, že nás legislatívne opatrenia dostatočne chránia, a keď je používanie v zubných pastách v príslušne nízkych koncentráciách povolené, nevyvoláva to vo mne znepokojenie.

Bc. Kohutová: Triklosan je antibakteriálna (protizápalová) a proti hubová é látka, ktorá ovplyvňuje množstvo povlaku, účinne bojuje proti vzniku zubného kazu a lieči zápal ďasien. Chemické látky vždy môžu mať nejaké vedľajšie nežiaduce účinky, no o vzniku rakoviny sa ku mne ešte nič nedostalo. Osobne zubné pasty nepoužívam pravidelne, čistím si chrup bez nich, ale občas ich použijem práve pre efekt zvýšenej ochrany skloviny, napríklad pred kyselinami. Možno u ľudí chorých a pripútaných na lôžko, alebo po nejakej závažnej terapii, je používanie zubných pást s obsahom fluóru, alebo účinnejšieho triklosanu vhodné.

Akú úlohu v kvalite trvalého chrupu má ústna hygiena mliečnych zubov?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Zdravý dočasný chrup je neoddeliteľnou a dôležitou súčasťou detského organizmu a vyžaduje rovnakú, ak nie aj lepšiu starostlivosť, než chrup trvalý. Zubným kazom deštruované, bolestivé, neošetrené dočasné zuby môžu byť úplne zbytočnou príčinou závažných zdravotných komplikácií, ktoré negatívne ovplyvňujú zubné, celkovo aj duševné zdravie. Zanedbaný dočasný chrup predstavuje, v mnohých ohľadoch, značné riziko pre prerezávajúce sa trvalé zuby.

MUDr. Hrušák: Určite má veľký význam deti včas začať učiť čistiť zúbky a zvykať si na návštevy zubnej ambulancie. Ide hlavne o nácvik zubnej starostlivosti a odstránenie strachu. Nezastupiteľnú úlohu majú pritom rodičia.

Bohužiaľ sa stretávame s názorom niektorých rodičov, že im „zubár zanedbal starostlivosť o dieťa tým, že včas nepoznal kazy“. Skutočnosť je však často iná. Dieťa vidí zubné zrkadlo v rukách odborníka až vo chvíli, keď „zuby bolia“, tým sa zafixuje strach z bolesti a návštevy zubára a je z toho problém. Rodičia sú tí, ktorí určujú, akú stravu dieťa je, koľko sladkých nápojov cez deň vypije, musia začať včas s prevenciou, nácvikom čistenia a včas priviesť dieťa do zubnej ordinácie.

Česká stomatologická komora k tomu vydala v roku 2020 nový „Zubný preukaz dieťaťa“, v ktorom sa počíta s prvou návštevou a prehliadkou dieťaťa už v 12 mesiacoch veku. Je potrebné hľadať príčiny skorých kazov u detí, ktorých, bohužiaľ, stále pribúda. Plne sa staviam za príslovie, že „za pokazené zuby detí môžu leniví rodičia“.

Bc. Kohutová: Veľkú. Ak naučím dieťa správnym hygienickým návykom už v starostlivosti o mliečny chrup, nebude mať problémy s trvalým chrupom. Neošetrené kazy môžu nepriaznivo ovplyvniť vývoj stáleho chrupu, prerezanie aj vývoj čeľuste.

Aký vplyv na zdravie zubov má dedičnosť?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Pravda je, že existujú určité dedičné ochorenia spojené s poruchami tvorby zubnej skloviny, ktorá môže byť menej odolná proti zubnému kazu. Náchylnosť na vznik zubného kazu nie je dedičná, často sa však „dedia“ nevhodné stravovacie, hygienické a ďalšie návyky, ktoré môžu významne prispieť k vzniku zubného kazu.

Z toho vyplýva, že rozhodujúcim faktorom v prevencii najčastejších chorôb zubov aj ďasien, ktorými rozumieme zubný kaz a gingivitídu (zápal ďasien, pozn. red.), je vplyv rodinného prostredia a prístupu rodičov k orálnemu zdraviu.

MUDr. Hrušák: Minimálny, až žiadny; snáď okrem niektorých zriedkavých vrodených porúch tvorby tvrdých zubných tkanív, u ktorých sú „dedične“ zuby menej odolné. Ak niekto zvádza svoje pokazené zuby na vrodené vlohy po predkoch, ide hlavne o „zdedené“ stravovacie zvyky a navyknuté hygienické stereotypy v rodine.

Bc. Kohutová: Žiadny. Dedíme len návyky ako sa starať o chrup, no tie sú zásadné. Čo sa týka chrupu, dedíme počet zubov, farbu, tvar a postavenie, nie sklon ku kazeniu.  Ak rodičia svoje dieťa bozkávajú na ústa, olizujú cumlíky a lyžičky, samozrejme bude mať podobné sklony na ochorenie dutiny ústnej ako matka alebo otec, pretože mu tie baktérie týmto spôsobom odovzdajú.

Trend „amerického úsmevu“ a žiarivo bielych zubov stále silnie. Je možné vybieliť každé zuby?

doc. Koberovy Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Toto nie je medicínska, ale komerčná záležitosť. So zdravím človeka príliš nesúvisí. Určite nie je možné vybieliť každé zuby. Existujú rôzne poruchy vývoja zubov, pri ktorých bielenie nepomôže vôbec, alebo len veľmi obmedzene. Je vhodné vedieť, že ani bielenie zubov nie je bez rizík ich poškodenia, a že ho nemožno odporučiť každému človeku.

MUDr. Hrušák: V zásade to možné je, ale nie vždy je to vhodné. Určite nie tam, kde sú rozsiahle výplne, poškodený parodont, alebo iné ochorenie ústnej dutiny. Určite by som varoval pred zaručenými laickými spôsobmi domáceho bielenia, neschválenými prípravky ponúkanými na internete, alebo od predajcov kozmetických prípravkov, takisto aj pred rôznymi kozmetickými salónmi ponúkajúcimi takéto služby, hoci to platné predpisy zakazujú. Príliš agresívne bielenie môže poškodiť tak zuby, ako aj ďasná.

Bc. Kohutová: Rozhodne nie. Každý nie je vhodným kandidátom na bielenie. Niekto má citlivé zuby, niekto poškodenú sklovinu, niekto zlú starostlivosť, iný zase početné výplne alebo protetické práce a výsledný efekt by nebol žiaduci.

História starostlivosti o chrup

  • Ústna hygiena je prakticky taká stará, ako ľudstvo. Hrubé zubné kefky z vetvičiek a listov si pred niekoľkými tisíckami rokov vyrábali už starí Egypťania. Podobné prírodné materiály využívali na starostlivosť o chrup i ďalšie dávne kultúry, napríklad Gréci, Rimania alebo Indovia.
  • Už v dávnoveku vraj vznikali primitívne „medzizubné kefky“, vytvorené z rozstrapkaných koncov vetvičiek, ktoré tak mohli preniknúť medzi zuby.
  • Na moderné zubné kefky však muselo ľudstvo počkať až do konca 17. storočia; ich sériová výroba bola zahájená prvýkrát v Anglicku až v roku 1780.
  • Do Spojených štátov amerických dorazila moderná starostlivosť o zuby neskôr, až koncom 19. storočia; do bežnej praxe sa tu čistenie zubov dostalo až po druhej svetovej vojne.

Relatívnou novinkou sú aj služby dentálnych hygienikov. Považujete ich za prospešné a odporučili by ste ich?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Služby dentálnych hygieničiek už nie sú novinkou ani v našej republike. Dentálne hygieničky pracujú v zahraničí v tomto odbore, príbuznom praktickému zubnému lekárstvu, takmer polstoročie, u nás podstatne kratší čas.

Prvé školy s týmto učebným programom vznikli v 90. rokoch 20. storočia s výraznou pomocou kolegov zo zahraničia. Ide o silne feminizovaný odbor a fyzicky pomerne namáhavú prácu. Všeobecne možno konštatovať, že pravidelná, úplne individualizovaná starostlivosť dentálnej hygieničky je v rámci starostlivosti o ústne zdravie veľmi vhodná a prospešná. Dentálna hygienička vždy pracuje pod priamym, alebo nepriamym dohľadom lekára.

MUDr. Hrušák: Profesionálna dentálna hygiena má dnes nezastupiteľnú úlohu. Dentálne hygieničky, okrem toho, že zuby vyčistia a odstránia zubný kameň, aj ten neviditeľný a hlboký, poradia aj s individuálnym výberom zubných hygienických pomôcok a pomôžu s nácvikom správnej hygieny.

To, že v tejto súvislosti hovorím o dentálnych hygieničkách, je dané tým, že túto profesiu prevažne vykonávajú ženy. Snáď mi čitatelia prepáčia, že na inom mieste zasa, naopak, používam spojenie zubný lekár, hoci aj v tejto profesii prevažuje feminizácia.

Bc. Kohutová: Určite. Služba zubnej hygieny je pre chrup veľmi prospešná a mala by byť súčasťou pravidelnej starostlivosti, počas ktorej sa kontrolujú zuby aj mäkké tkanivá. Chrup sa vyčistí a ľudia sa naučia, ako sa o chrup majú starať. V kombinácii so zubným lekárom takto odborník pacienta uvidí a poučí ideálne každé tri mesiace. Okrem prevencie poskytuje dentálna hygiena aj liečebnú časť a vyrieši problémy typu citlivosti, alebo kývanie zubov a krvácanie ďasien.

Existuje, okrem pravidelného čistenia zubov, aj iná prevencia zubných kazov a ďalších zubných chorôb?

doc. Koberová Ivančáková a doc. Radovan Slezák: Prevencia zubného kazu a ďalších chorôb dutiny ústnej, najmä zápalu ďasien, je nesmierne dôležitá. Na túto tému už bolo napísaných veľa kníh a odborných publikácií. Záleží vždy od mnohých faktorov, vrátane individuálnej vnímavosti človeka.

Pokiaľ budeme hovoriť o zubnom kaze, je prevencia tohto postihnutia komplexná a multifaktoriálna. Medzi primárne preventívne opatrenia patrí obmedzenie príjmu potravín a nápojov sladených cukrom, pravidelné mechanické odstraňovanie zubného povlaku, pravidelné používanie zubnej pasty s fluoridmi na čistenie zubov, pravidelné preventívne prehliadky u praktického zubného lekára aj pochopenie nutnosti starať sa o ústnu dutinu.

Prevencia zápalu ďasien a komplikácií v podobe parodontitídy, spočíva v dodržiavaní dôkladne ústnej hygieny, udržiavaní celkového zdravia a nefajčenie.

Prevencia vzniku zhubných nádorov v dutine ústnej spočíva aj v dodržiavaní riadnej ústnej hygieny, nefajčení, strave s dostatočným množstvo antioxidantov, včasnom ošetrení pokazených zubov a ponechaných zubných koreňov dráždiacich dlhodobo ústnu sliznicu.

Dá sa teda hovoriť o štyroch základných pilieroch prevencie všetkých hlavných chorôb v ústnej dutine, ktorým sa dá zamedziť ‑ ústnej hygiene, správnych výživových zvyklostiach, fluoridácii a nefajčení.

MUDr. Hrušák: Správne sa starať o chrup, jesť zdravo, pravidelne navštevovať svojho zubného lekára a dodržiavať jeho odporúčania. Profesionálna dentálna hygiena je službou navyše, ktorou si môžeme vykúpiť vlastné prehrešky proti zásadám správnej starostlivosti o chrup.

Bc. Kohutová: Skôr nie. Významnú úlohu hrá nízko sacharidový príjem potravín a konzumácia nesladenej pramenitej vody. Čistenie je však najúčinnejšie.


Prihlásiť