Chrípka verzus koronavírus

Obsah januárového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 1/2021 Obsah januárového dTestu

Publikované v časopise 12/2020

Hoci v súčasnosti v médiách prevažujú správy o koronavíruse, ľudstvo naďalej trápia aj iné choroby. Napríklad chrípka. Jej „hlavná sezóna“ prichádza obvykle po Vianociach, a tak sme si do decembrového čísla pripravili materiál práve o nej. Respektíve o porovnaní chrípky a koronavírusu.

V uplynulých mesiacoch bolo (a stále je) hlavnou mediálne preberanou témou ochorenie COVID-19. Na prvý pohľad by sa tak mohlo zdať, že ostatné choroby vymizli, nie je to však tak. V nadchádzajúcom období sa dá totiž okrem pokračujúcej pandémie koronavírusu očakávať aj každoročná epidémia chrípky. Čo má spoločné so zmieneným koronavírusom? Môže sám pacient už pri prvých príznakoch spoznať rozdiel medzi týmito dvoma chorobami? A ako je to s rizikovými skupinami? Dozviete sa v rozhovore s vedúcim Oddelenia epidemiológie infekčných chorôb v Štátnom zdravotnom ústave MUDr. Janom Kynclom, Ph.D.

O chrípke sa v súčasnosti, keď sú médiá plné informácií o COVIDE-19, príliš nehovorí. To však neznamená, že by vymizla. Dokážete odhadnúť, ako bude prebiehať tohtoročná chrípková sezóna?

Chrípka určite nevymizla, chrípka tu s nami bola, je a bude. V miernom zemepisnom pásme sa vyskytuje každoročne v rôzne rozsiahlych epidémiách, ku ktorým dochádza v zimnom období.

Odhadovať priebeh tohtoročnej chrípkovej sezóny je zatiaľ predčasné, chrípka sa na európskom kontinente zatiaľ vyskytuje len celkom ojedinele a sú tu záchyty oboch typov chrípkových vírusov (A aj B). Z toho zatiaľ nie je možné predikovať, ktorý konkrétny vírus bude v tohtoročnej zimnej sezóne dominantný. Možno len špekulovať, že vzhľadom na obmedzený sociálny kontakt a používanie rúšok by chrípková epidémia v nadchádzajúcej sezóne mohla byť skôr mierna, ale chrípka skutočne dokáže prekvapiť.

MUDr. Jan Kynčl, Ph.D.

Absolvoval 3. lekársku fakultu Univerzity Karlovej (3. LF UK) v Prahe, kde študoval odbor lekárstva a získal atestáciu v odbore hygiena a epidemiológia. Na tej istej fakulte absolvoval postgraduálne doktorandské štúdium biomedicíny, titul Ph.D. získal v odbore preventívnej medicíny. Absolvoval trojmesačnú stáž na PHLS communicable Disease Surveillance Centre v Londýne. V súčasnosti pracuje ako vedúci Oddelenia epidemiológie infekčných chorôb v Štátnom zdravotnom ústave a pôsobí aj ako odborný asistent Ústavu epidemiológie a bioštatistiky na 3. LF UK. Je členom Poradného zboru Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), podpredsedom Spoločnosti pre epidemiológiu a mikrobiológiu Českej lekárskej spoločnosti JEP a členom Európskej siete pre surveillance chrípky.

Slová epidémia a pandémia sú teraz hojne používané. Aký je medzi nimi rozdiel?

Pandémia je rozsiahla epidémia, ktorá postihla viac kontinentov.

Dá sa povedať, v čom sú si choroby COVID-19 a chrípka podobné a v čom sa, naopak, líšia?

Obe choroby sú primárne respiračné ochorenia, teda ochorenia dýchacích ciest, a obe okrem toho môžu spôsobovať postihnutie mnohých ďalších orgánov. Nákazlivosť oboch chorôb je podobná, ale chrípka má kratší inkubačný čas a šíri sa teda v populácii rýchlejšie ako COVID-19.

Obe choroby sa líšia predovšetkým v odlišnom priebehu a závažnosti pri jednotlivých vekových skupinách populácie. Hoci sa o tom vedú veľké a často takmer nezmieriteľné diskusie, u dospelých približne v strednom veku sú obe choroby podobné, pri oboch z nich môžeme pozorovať široké spektrum priebehov od bezpríznakového až po závažné smrtiace ochorenie.

U detí je určite závažnejšia chrípka, COVID-19 v tejto skupine prebieha až na výnimky mierne alebo bez príznakov. Naproti tomu u starších a chronicky chorých osôb je ochorenie COVID-19 závažnejšie. Chrípka v tejto skupine je problém a COVID-19 je ešte väčší problém.

Pre COVID-19 sú rizikové faktory napríklad obezita, vysoký krvný tlak alebo vyšší vek. Dá sa niečo podobné povedať aj o chrípke?

Áno, a je to veľmi podobné. Napríklad obezita je typický rizikový faktor aj pre chrípku; ak by som to povedal veľmi laicky, obézny človek pri chrípke má problém „to udýchať“. To sa v podstate týka aj tehotných, predovšetkým vo vyššom stupni tehotenstva, keď je bránica vysoko posunutá a obmedzuje pľúcne funkcie.

Ochorenie srdca a ciev je ďalší zo známych rizikových faktorov, títo ľudia majú komplikovanejší priebeh chrípky a oveľa častejšie v dôsledku chrípky umierajú. Platí to však aj opačne, chrípka je schopná spôsobiť závažné kardiovaskulárne komplikácie, a to aj u osôb bez predchádzajúceho ochorenia srdca a ciev. U osôb nad 40 rokov veku je v priebehu niekoľkých dní nasledujúcich po chrípkovej infekcii až 10× vyššie riziko srdcového infarktu a až 8× vyššie riziko mozgovej mŕtvice.

Pri koronavíruse sa hovorí o najčastejšej forme prenosu kvapôčkovou infekciou a ako prevencia sa odporúča nosenie rúšok. Aké účinné sú rúška ako ochrana pred chrípkou?

Rúška určite majú účinok aj v ochrane pred chrípkou. Len pripomíname: hlavný význam použitia rúšok je pri chorom, zabraňuje sa tak šíreniu infekčných kvapôčok do okolia, ich efekt pre zdravého ako prevencia je obmedzený, nie však nulový. Preto sa pri chrípke opakovane zdôrazňuje potreba dodržiavania respiračnej etikety, teda mať zakrytý nos a ústa pri kašli a kýchaní.

Už v čase našich babičiek sa vedelo, že ak je napríklad v rodine novorodenec a matka má nejakú respiračnú infekciu, vezme si pri dojčení rúško; bola to praxou nadobudnutá skúsenosť, len v súčasnosti trochu pozabudnutá…

Ako správne používať spomínané rúško, aby človeka chránilo pred koronavírusom, chrípkou, prípadne inými respiračnými chorobami?

Rúško má zakrývať nos a ústa a má dobre priliehať k tvári, teda je nutné vytvarovať okraj, najmä okolo nosa a pod očami, kde býva medzera najväčšia.

Je dôležité sa prednej časti rúška nedotýkať rukami, aby sa ruky nekontaminovali, teda siahať len na okraje rúška. Taktiež by sa rúško, pokiaľ ho nemám na tvári, nemalo povaľovať všade možne, čím opäť môže dochádzať k prenosu nákazy na povrchy alebo ruky.

A ešte by som mal pripomenúť, že aj rúško má obmedzenú dĺžku použitia, teda jednorazové rozhodne nie je možné používať niekoľko dní alebo týždeň a látkové je po použití potrebné správne vyprať (vyvárka alebo vyššia teplota, najmenej 60 stupňov Celzia).

Koronavírus má v začiatkoch u mnohých ľudí podobné príznaky ako klasická chrípka. Môže pacient sám na sebe rozpoznať rozdiely medzi príznakmi týchto chorôb? Ako?

Nie je to ľahké, príznaky môžu byť skutočne podobné, medzi tie základné patrí suchý kašeľ, horúčka, bolesť hlavy, kĺbov, svalov alebo dýchavičnosť. Relatívne častým príznakom, ktorý býva pri COVIDE-19, je strata čuchu alebo chuti.

Na druhej strane správanie chorého by malo byť pri oboch chorobách podobné, takže nie som presvedčený o nevyhnutnosti laboratórneho vyšetrovania všetkých. Chorý jednotlivec s chrípkou aj koronavírusom by sa mal izolovať od svojho okolia, mať pokojový režim na lôžku, dostatok tekutín, v prípade potreby používať lieky na zníženie teploty či zmiernenie kašľa a pri zhoršovaní stavu ideálne telefonicky konzultovať ďalší postup s lekárom.

Ako dlho je človek s chrípkou infekčný pre svoje okolie? Je to porovnateľné s infekčnosťou osôb s koronavírusom

Pri chrípke je obdobie nákazlivosti u dospelých osôb v prvom až piatom dni ochorenia. U osôb so zníženou obranyschopnosťou a u detí môže byť obdobie nákazlivosti významne dlhšie.

Pri COVIDE-19 je nákazlivosť až osem dní po začiatku príznakov ochorenia pri miernych priebehoch ochorenia, pri závažných priebehoch sa vírus v dýchacích cestách alebo v stolici vyskytuje dlhšie. Komplikáciou však je, že pri COVIDE-19 dochádza k prenosu infekcie od infikovanej osoby aj jeden až dva dni pred nástupom ochorenia.

Pri COVIDE-19 je v súčasnosti možné otestovať sa, či proti nemu má daný človek protilátky. Je možné podobný test absolvovať aj pri chrípke?

Samozrejme, aj pri chrípke je možné vyšetriť protilátky, u pacientov sa to však bežne nerobí, táto informácia by pre konkrétneho pacienta mala obmedzený význam. V ľudskej populácii bežne cirkulujú dva podtypy vírusov chrípky typu A (H1N1 a H3N2) a dve línie vírusov chrípky typu B. To znamená, že aj keď prekonáte infekciu jedným konkrétnym vírusom, môžete ešte stále ochorieť ďalšími chrípkovými vírusmi.

Robia sa tiež testy na aktuálne prebiehajúcu chrípkovú infekciu podobne ako na koronavírus?

Systém surveillance (získavanie informácií o výskyte určitej choroby v populácii a sledovanie všetkých podmienok a faktorov, ktoré výskyt a rozvoj daného ochorenia ovplyvňujú, pozn. red.) akútnych respiračných infekcií (ARI) a chrípkových ochorení (ILI) zahŕňa sledovanie výskytu týchto infekcií v populácii vrátane sledovania výskytu chrípkových ochorení v rámci intenzívnej starostlivosti.

Testy sa robia jednak pri závažných ochoreniach, teda predovšetkým u hospitalizovaných pacientov, alebo u pacientov s veľmi závažným chronickým ochorením, a tiež sa robia takzvané sentinelové vyšetrenia, čo sú jednotlivé odbery od pacientov spolupracujúcich praktických lekárov.

Každý týždeň sa v každom kraji odoberá vzorka od detského a dospelého chorého s akútnou respiračnou infekciou a tieto vzorky sú v Národnom referenčnom laboratóriu pre chrípku vyšetrované na celý rad hlavných respiračných vírusov.

Práve touto cestou máme dobrý prehľad o tom, ktorí pôvodcovia v ČR cirkulujú a aktuálne vyvolávajú respiračné infekcie. Tieto informácie sú pravidelne zverejňované na webe Štátneho zdravotného ústavu a na krajských hygienických staniciach.

Je možné, že človek dostane koronavírus aj chrípku naraz? Aká vážna by mohla byť kombinácia týchto ochorení?

Vylúčiť to nie je možné. Obe ochorenia postihujú primárne respiračný trakt a nepochybne nie je žiaduce prekonať opakované, nasadajúce, alebo dokonca súčasne prebiehajúce závažné ochorenie dýchacích ciest vyvolané týmito pôvodcami. To bol aj dôvod, prečo sa pred tohtoročnou sezónou apelovalo na využitie očkovania proti chrípke.

Vakcína proti chrípke, samozrejme, nechráni pred ochorením COVID-19, ale prispeje k odľahčeniu náporu chorých v čase, keď prebieha epidemický výskyt COVIDU-19.

Koronavírus a chrípka sa často porovnávajú aj z hľadiska úmrtnosti. Je podľa vás správne počet úmrtí na tieto dve choroby porovnávať? Ako vyzerá úmrtnosť oboch ochorení podľa aktuálnych čísel?

Toto porovnávanie je ďalšou z mnohokrát vyhrotených diskusií. Ak sa emočne odpútam od často veľmi tragických osobných príbehov pacientov s chrípkou aj koronavírusom a zostanem pri neosobných sumárnych dátach, tak úmrtnosť chrípky je zhruba 0,1 percenta. Celosvetové dáta z aktuálnych publikácií ukazujú, že úmrtnosť COVIDU-19 sa pohybuje na úrovni približne 0,25 percenta – teda „len“ dvaapolkrát viac, pričom je pravdepodobné, že v priebehu času sa číslo bude ďalej znižovať.

Tým zásadným problémom však je, že chrípka každoročne postihne približne 10 percent obyvateľov, ale COVID-19 teraz prechádza celou populáciou, preto máme také vysoké počty v absolútnych číslach.

Pri koronavíruse vidia mnohí politici aj zdravotníci budúcu nádej v podobe očkovania. Proti chrípke je možné sa nechať očkovať, napriek tomu je napríklad v Česku zaočkovanosť veľmi nízka, len zhruba päť až sedem percent. Čím si to vysvetľujete?

Nízku zaočkovanosť proti chrípke považujem za kombináciu niekoľkých faktorov. Tým hlavným je podceňovanie závažnosti chrípky, pretože chrípka, na rozdiel od väčšiny ostatných respiračných viróz, je skutočne závažné ochorenie a často pri nej dochádza ku komplikáciám.

S tým súvisí aj zamieňanie chrípky s inou chorobou, predovšetkým s oveľa miernejšou chorobou z prechladnutia. Mnohí už na jeseň hovoria o tom, že mali chrípku, čo je však vysoko nepravdepodobné. Chrípka sa na jeseň zvyčajne vyskytuje len celkom ojedinele a jej dominantný výskyt je až v priebehu chrípkovej epidémie, teda obdobia zhruba šesť až osem týždňov, zvyčajne až na začiatku nového roka.

Ďalej nedostatočná informovanosť, tým myslím, že predovšetkým seniori a chronicky chorí bez ohľadu na vek by sa mali nechávať každoročne očkovať a toto by im mal odporúčať nielen praktický lekár, ale aj odborný lekár špecialista, u ktorého sa pacient lieči so svojím chronickým ochorením.

Očkovanie proti chrípke sprevádza mnoho mýtov, napríklad že spôsobuje miernu infekciu alebo že ak očkovanie človek neopakuje každý rok, chrípka u neho bude mať ťažší priebeh. Ako sa na takéto tvrdenia pozeráte?

Vzhľadom na to, že sa u nás používa neživá vakcína, ktorá navyše obsahuje len časti vírusu chrípky alebo jeho povrchové antigény, v žiadnom prípade nie je schopná spôsobiť ani miernu infekciu. Určitá neistota alebo špekulácie môžu súvisieť so špecifickosťou chrípkových vírusov, teda s tým, že vakcína proti chrípke nebude fungovať na 100 percent.

V rámci časových možností nemám problém diskutovať s osobou zvedavou, teda snažiť sa túto problematiku vysvetľovať, ak je však niekto zásadne presvedčený o svojej pravde, zvyčajne diskusia nemá význam.

Zároveň musím dodať, že aj po očkovaní proti chrípke, podobne ako pri iných vakcínach, sa môžu vyskytnúť nežiaduce reakcie, z ktorých väčšina je mierna a počas niekoľkých dní odznie. Neexistuje totiž žiadny liek (a teda ani očkovanie) úplne bez nežiaducich účinkov, vždy však významne prevažujú výhody.

Je pravda, že staršie osoby majú po očkovaní menej protilátok a sú tak po očkovaní menej chránené?

Áno, staršie osoby si zvyčajne vytvoria po očkovaní menej protilátok. Súvisí to s postupným poklesom výkonnosti ich imunitného systému. Z uvedeného dôvodu existujú špeciálne vakcíny určené práve pre staršiu populáciu, buď sa pridáva adjuvans (prostriedok zosilňujúci imunitnú reakciu na podaný antigén, pozn. red.), alebo sa zvyšuje množstvo antigénu (látka, ktorá navodzuje produkciu jednej alebo viacerých protilátok, pozn. red.), pričom oboje vedie k vyššej tvorbe protilátok po očkovaní.

Ako rýchlo po očkovaní proti chrípke nastupuje ochrana pred týmto ochorením?

Ochrana nastupuje približne 10 až 14 dní po očkovaní.

Je očkovanie rovnako účinné proti všetkým trom typom vírusov chrípky, teda A, B aj C?

Vakcína v súčasnosti obsahuje štyri najčastejšie sa vyskytujúce chrípkové kmene (dva vírusy chrípky typu A a dva vírusy chrípky typu B). Účinnosť proti jednotlivým kmeňom je rôzna a závisí od podobnosti medzi vakcinálnym kmeňom a kmeňom aktuálne cirkulujúcim, pretože chrípkové vírusy sa priebežne antigénne menia, práve preto nedosahujeme účinnosť 100 percent.

K tomu by sa mohla v budúcnosti priblížiť až univerzálna chrípková vakcína, ak sa ju však podarí vyrobiť. Očkovanie nechráni proti chrípke typu C, ktorej priebeh je len mierny a šíri sa najmä v detských kolektívoch.


Môže ochorieť na chrípku aj očkovaný človek?

Áno, je to možné. Rád by som v tejto súvislosti spomenul, že očkovanie proti chrípke má dva ciele, chrániť pred chrípkou a chrániť pred komplikáciami chrípky. Teda aj keď som očkovaný, môžem ochorieť, ale priebeh ochorenia býva miernejší a významne sa zníži pravdepodobnosť výskytu komplikácií. Napríklad ochrana proti úmrtiu je až 80-percentná, preto je žiaduce nazerať na očkovanie proti chrípke skôr vzhľadom na tú druhú skutočnosť, teda ako na prevenciu závažného priebehu.

Ak prekoná chrípku neočkovaný človek, poskytuje mu to potom rovnakú ochranu ako očkovanie? Na ako dlho?

Prekonanie chrípky poskytuje dlhodobú, pravdepodobne až celoživotnú imunitu voči danému kmeňu chrípky. Táto imunita je však prísne podľa kmeňa špecifická, teda naďalej je možné ochorieť iným kmeňom chrípky (nielen iným typom alebo subtypom).

Kedy je najvhodnejší čas na očkovanie proti chrípke?

Očkuje sa pred chrípkovou sezónou, z hľadiska snahy o maximálnu ochranu je to ešte pred tým, než sa začne choroba hromadne vyskytovať, a naopak, zase nie príliš skoro, aby protilátky boli aj v priebehu chrípkovej epidémie ešte na dostatočnej hladine. Konkrétne to znamená, že ideálny je október a november.

Má zmysel používať počas chrípkovej a tento rok aj epidémie koronavírusu preventívne nejaké výživové doplnky? Aké?

Nie som zástancom príliš veľkého množstva rôznych výživových doplnkov. Za dôležitejšie považujem pestrú stravu vrátane ovocia, primeraný pohyb a zdravý životný štýl, teda napríklad tiež aspoň trochu športu alebo otužovania, čím sa posilní všeobecná obranyschopnosť organizmu.

Ak to len trochu ide, nebyť v strese a byť optimistom, hoci si uvedomujem, že sa to ľahko hovorí, ale niekedy horšie uskutočňuje. Ak by som mal siahnuť po nejakých výživových doplnkoch, tak v zimných mesiacoch by som asi odporučil vitamín D, ktorého má v našich podmienkach väčšina populácie nedostatok, prípadne občas vitamín C, ale ten skutočne len nárazovo a nie pravidelne.


Prihlásiť