Mobily a zdravie

Obsah listopadového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 11/2020 Obsah listopadového dTestu

Publikované v časopise 11/2020

Málokto sa dnes zaobíde bez mobilu. Mnohí ľudia ho však používajú častejšie, ako musia. Okrem nevyhnutného volania a posielania SMS na ňom hrajú hry alebo surfujú po internete a trávia tým aj niekoľko hodín denne. Čo znamená časté používanie mobilu pre naše telo, dušu aj vzťahy, sa dočítate v nasledujúcom materiáli. Oslovili sme viacerých odborníkov od oftalmológa až po psychológov.

Pravdou je, že príslovie Dobrý sluha, ale zlý pán, platí na mnohé prístroje, ale na mobily pasuje naozaj presne. Ak by sa používali na to, na čo boli pôvodne určené, teda primárne na volanie, výrazne by uľahčili život aj medziľudskú komunikáciu, a to bez významnejšieho vplyvu na ľudské zdravie. Lenže najmä od čias, keď sa rozšírili takzvané smartfóny, veľa ľudí ich používa paradoxne minimálne na pôvodný účel. Trávia na nich čas úplne inými, často zbytočnými činnosťami.

Aktívny pobyt vonku (outdoorové aktivity) verzus mobily

Vplyv používania mobilov na krátkozrakosť bol podľa Milana Odehnala preukázaný vedeckými štúdiami (Izrael, USA, Čína). Porovnávali sa tu dve vekovo podobné skupiny detí: jedna v meste, ktorej členovia neustále sledovali mobily, a druhá – skupinka vidieckych detí tráviacich väčšinu času v prírode.

Po dvoch rokoch sa porovnal počet krátkozrakosti v týchto dvoch skupinách a vyšlo najavo, že u detí pracujúcich s mobilmi bol výskyt krátkozrakosti vyšší ako u detí tráviacich viac času vonku. Či má na tieto výsledky vplyv čisté vonkajšie prostredie – modré nebo, farba mora, vzduch, pohyb tela, psychika – to sa presne nevie, ale krátkozrakosť bola v týchto podmienkach evidentne menšia a menej sa vyskytovala.

Všeobecne lekári v súčasnosti odporúčajú čo najviac času tráviť vonku, v prírode, pohybovať sa, nebyť doma a nesedieť za počítačom.

„Prilepení“ na displej

Kto v ostatnom čase išiel mestskou hromadnou dopravou alebo navštívil reštauráciu či detské ihrisko, nemohol si nevšimnúť všadeprítomné mobily. Mimochodom – sami seba sa môžete opýtať, či aj vy neprispievate k takému obrazu. Mnohí ľudia sú dlhé minúty prilepení k obrazovkám bez toho, aby telefonovali alebo písali správy. Väčšinou hrajú hry, prezerajú si sociálne siete alebo surfujú po internete. A tu narážame na problém.

„Mobilný telefón by mal byť využívaný len na dôležité stručné správy a hovory, krátke využívanie internetu. Dlhé používanie môže mať dôsledky a následky na nervový systém, oči, pohybový aparát (vzniká tak svalová nerovnováha), preťaženie krčnej aj bedrovej chrbtice,“ uviedol pre dTest MUDr. Richard Chaloupka, CSc., z Ortopedickej kliniky Fakultnej nemocnice Brno.

Oči síce nie sú pri obyčajnom telefonovaní cez mobil zaťažované, volanie však nepatrí k najbežnejším činnostiam, na ktoré ľudia prenosné telefóny používajú. Pri surfovaní alebo písaní cez Messenger alebo iného poštového klienta sú, naopak, oči veľmi zapájané.

Rozhovor

Poškodzuje to náš zrak? Je teraz v populácii viac ľudí s poruchami zraku ako pred desiatkami rokov, keď sa mobily alebo počítače nepoužívali? A ako je to so šetrnosťou takzvaného tmavého režimu? Odpovede na tieto aj ďalšie otázky prináša rozhovor s primárom Očnej kliniky detí a dospelých 2. LF UK a FN Motol, MUDr. Milanom Odehnalom, MBA.

Ako podľa vás používanie mobilov a ďalších prístrojov s displejmi ovplyvňuje náš zrak?

Žiadna klinická štúdia založená na medicínskych dôkazoch nepreukázala škodlivý vplyv používania mobilných telefónov, notebookov, tabletov, smartfónov, počítačov, ale ani obrazoviek televízorov a iných typov monitorov na naše zrakové funkcie, ako je zraková ostrosť, periférne videnie, farebné videnie alebo priestorové videnie. Inými slovami, tieto prístroje žiadnu vážnu očnú poruchu ani ochorenie nespôsobujú.

Diskutovanou otázkou je, či práca na týchto monitoroch, zvlášť intenzívna a často dlhodobá, nejakým spôsobom predisponuje vznik predovšetkým krátkozrakosti. To je očná dioptrická porucha, ktorá sa začína a vyvíja u detí aj mladých ľudí. Krátkozrakosť je porucha lámavosti oka a človek pri nej vidí zle do diaľky. Je najčastejšou z dioptrických chýb v našej populácii (ešte sa vyskytuje ďalekozrakosť a astigmatizmus) a je spôsobená buď príliš veľkou lámavosťou oka, alebo jeho väčšou predo-zadnou dĺžkou.

Hlavnou príčinou vzniku krátkozrakosti je nastavená genetická informácia, typické sú aj rodinné predispozície. V súčasnosti je detegovaných viac ako 16 génov spôsobujúcich vznik a rozvoj krátkozrakosti. Zvyšok ďalšieho vývoja tvoria rôzne vonkajšie okolnosti, medzi ktorými sa uvádza práve intenzívna práca s týmito prístrojmi, ale svoju úlohu zohráva aj rast tela aj oka – preto krátkozrakosť vzniká väčšinou v školskom veku ako takzvaná „školská krátkozrakosť“ –, životný štýl toho-ktorého človeka alebo aj celej populácie.


Dá sa porovnať počet ľudí s poruchami zraku v súčasnosti s počtom týchto porúch pred 50 rokmi, keď sa mobily ani podobné prístroje nepoužívali? Je ľudí s týmito poruchami teraz zhruba rovnako, viac alebo menej?

Ľudí s krátkozrakosťou je u nás v populácii zhruba 10 percent. V Európe je frekvencia rovnaká. Počet „postihnutých“ je možno vyšší ako v minulosti, pretože oční lekári dnes lepšie a častejšie túto dioptrickú poruchu diagnostikujú napríklad pomocou skríningu, teda vyhľadávania dioptrických chýb v detskej populácii.

V histórii, napríklad pred 100 rokmi, táto porucha existovala, ale veľmi sa neriešila, ľuďom pracujúcim väčšinou manuálne neprekážala, problémom boli len väčšie, vrodené a málo sa vyskytujúce typy krátkozrakosti. Pozornosť sa sústredila na túto poruchu, respektíve na rast jej frekvencie až s rozmachom práce s mobilmi a ďalšími prístrojmi a celkovo s moderným životným štýlom. Navyše, ľudia sú dnes vyšší ako pred sto rokmi a majú často aj „dlhšie oči“ a krátkozrakosť sa preto viac uplatňuje.

Je pravda, že vývoj krátkozrakosti je viazaný na etnikum, napríklad v ázijských krajinách (hlavne Čína, Taiwan, Thajsko atď.) je frekvencia krátkozrakosti v populácii až 80 percent, predtým tam bola frekvencia okolo 20 percent. Hlavne v Ázii sa to dáva do súvislosti s používaním mobilov a je podozrenie, že neustále a dlhodobé napätie pri zaostrovaní oka pri práci na blízko, odlesky z monitora, presvetlenie atď. spúšťajú vývoj tejto dioptrickej chyby. Ale vedci verdikt zatiaľ nevyslovili.

V Ázii sa tejto problematike veľmi intenzívne venujú – hľadá sa nejaká terapia na ovplyvnenie rastu dioptrií, od nosenia špeciálnych kontaktných šošoviek až po kvapkanie atropínu do očí. Výsledky však nie sú jednoznačné. Stále optimálne je v týchto krajinách, takisto ako aj u nás, nosenie okuliarov, ktoré umožnia vidieť dobre na diaľku, prípadne ak chcete radikálne zmeniť dioptrie, je na rade takzvaná refrakčná chirurgia – ovplyvnenie lomivosti oka buď laserom, alebo chirurgickou manipuláciou so šošovkou v oku.

Ak už človek do mobilu pozerá niekoľko hodín denne, môžete mu poradiť, ako to robiť s ohľadom na oči čo najšetrnejšie?

Trvalé sledovanie monitorov mobilov a tabletov je pre oči skutočne neprirodzené a táto zraková záťaž, najmä u detí, môže prinášať ťažkosti. Oko je totiž v trvalom zaostrovacom režime na blízko a po cca hodine sa unaví, respektíve unaví sa náš mozog, pretože v skutočnosti vidíme mozgom. Môže potom dochádzať k prekrveniu očí, ich suchosti (človek zabúda žmurkať a rozotierať slzy po rohovke), bolestiam hlavy, nepokoju a podobne. Niekoľko hodín práce denne na mobile alebo tablete je naozaj veľa.

Napríklad pri čítaní knihy nie je nápor na zrak taký ako pri sledovaní displeja, pretože na rozsvietenej ploche sa oko musí často rýchlo adaptovať na rôzne farby, kontrasty a rôzne veľké písmená. Prestávky sa majú robiť po 30 minútach pozerania na displej a potom minimálne pol hodiny nechať oči odpočinúť, pozerať sa veľa do diaľky a spontánne viac žmurkať. Je to určitá prevencia napätia oka až kŕčov očných svalov, ale aj prevencia suchého oka. Kto potrebuje okuliare na čítanie alebo do diaľky, ten ich má nosiť. Dobre vykorigovaná dioptrická chyba je dôležitá. Okuliare pomôžu redukovať takzvané astenopické ťažkosti – problémy s neustálym zaostrovaním na rôzne vzdialenosti. Ale opäť platí, že ani nadmerné sledovanie mobilov nakoniec nespôsobí žiadnu vážnu očnú chybu alebo ochorenia, ako napríklad sivý zákal, zelený zákal a pod.

V súvislosti so „zdravým“ pozeraním na displej sa v súčasnosti odporúča takzvaný tmavý režim. Ako sa na to ako odborník pozeráte?

Udáva sa, že tmavé pozadie monitorov je prirodzenejšie pre vnímanie kontrastov a neoslňuje tak veľmi ako biela plocha; oslnenie je dnes obviňované aj z rizika poškodenia sietnice, nič však nie je preukázané. Je pravda, že prílišné kontrasty na monitoroch oči namáhajú a dráždia. Či má tmavý režim vyslovene preventívne účinky, o tom by som pochyboval, ale môže priniesť väčšiu pohodu a úľavu pri sledovaní textu a obrázkov. Pri dodržiavaní základných očných hygienických pravidiel môžeme svojim očiam uľaviť a pomôcť tak vyhnúť sa problémom.


Mobil a elektromagnetické vlny

V súvislosti s možnými negatívnymi dôsledkami používania mobilných zariadení na organizmus človeka sa často hovorí aj o elektromagnetickom žiarení. V oblasti výskumu elektromagnetického poľa generovaného mobilným telefónom však doteraz veda nie je na takej pokročilej úrovni, aby mohla zohľadniť všetky možné riziká. Oslovili sme preto doc. Ing. Lukáša Jelínka, Ph.D., z Katedry elektromagnetického poľa Fakulty elektrotechnickej ČVUT a spýtali sme na možnosti obmedzenia negatívnych vplyvov elektromagnetického žiarenia mobilov.

„Aby sme mohli eliminovať negatívne dopady čohokoľvek, musíme si byť istí, že o danom pôvodcovi vieme všetko, vrátane efektov, ktoré zistíme v budúcnosti,“ uviedol doc. Jelínek v odpovedi. „To je podľa súčasného stavu vedy nemožné. V civilizovanom svete by na trhu nemal existovať mobilný telefón, ktorého elektromagnetické pole je rizikové a ktorý by pôsobil nadlimitnú expozíciu. Dodržiavanie expozičných limitov je totiž vo väčšine civilizovaného sveta vyžadované zákonom.

Mobilný telefón pôsobiaci nižšou expozíciou, ako pripúšťajú expozičné limity, by mal byť bezpečný podľa súčasného stavu poznania (z pohľadu expozície) bez ohľadu na vek, pohlavie alebo čas expozície,“ doplnil expert.

Aj napriek tomu, že by mobilné telefóny nemali byť podľa súčasných vedeckých poznatkov z hľadiska elektromagnetického žiarenia nebezpečné, stojí za to zamyslieť sa, či nad žiariacim displejom musíme tráviť toľko času. Keď si človek zmeria čas strávený nad displejom (väčšina mobilov ju meria sama vrátane rozdelenia času na jednotlivé činnosti, a to napríklad pod ikonkou „digitálny zostatok“ alebo „čas pri obrazovke“), možno zistí, že nad mobilom netrávi niekoľko desiatok minút, ako sa domnieva, ale napríklad aj niekoľko hodín denne…

Aj duša môže kvôli mobilom trpieť

Zvyk tráviť nad mobilom veľkú časť voľného času môže ohroziť nielen fyzickú kondíciu dotyčného, ale aj jeho medziľudské vzťahy. Najohrozenejší je pritom vzťah partnerský; mobily sú totiž v súčasnosti súčasťou romantických večerí, ľudia ich používajú pred zaspatím a mnohí z nich hneď po prebudení, pri spoločných raňajkách, obede, na víkendovom výlete aj pri mnohých ďalších spoločných aktivitách. Nie div, že mobily sú veľká téma aj v ordináciách psychológov. Dvoch z nich sme sa opýtali, aké psychické ťažkosti môže priniesť príliš časté používanie mobilu, aký výrazný problém predstavujú mobily vo vzťahoch, alebo či tieto prístroje prinášajú do medziľudských vzťahov aj nejaké pozitíva.

Anketa medzi odborníkmi

Aké ťažkosti z hľadiska stavu duše so sebou môže prinášať časté používanie mobilu?

PhDr. Mgr. Jeroným Klimeš, Ph.D.: U detí je to motorická neobratnosť a nešikovnosť. Nevedia vziať do ruky lopatu, nevedia zaskrutkovať skrutku. Vedia klikať na ikonky, ale nevedia pracovať s reálnymi predmetmi, nevedia si nič opraviť, bohužiaľ, väčšinou ani ten mobil alebo počítač.

Počítačové hry bývajú chytľavejšie ako čítanie, je to ako s Nutellou – tá je tiež chutnejšia ako zeleninový šalát, napriek tomu je menej zdravá, až vyslovene nezdravá. Ťažká výchovná úloha je naučiť deti vnímať vypočutý a čítaný text, pretože to je brána k vzdelaniu. Vizuálne koncipované hry tento rozvoj viac-menej blokujú, pretože na nich deti bežne trávia aj viac ako päť hodín denne – to je viac ako polovica pracovného času a ten čas, samozrejme, chýba inde.

Nedostatok spánku je všeobecne zlozvyk modernej spoločnosti a zrejme práve to je dôsledok masívneho a neustáleho nárastu depresií v populácii, s ktorým súvisí aj časť rozvodovosti (odcudzenia). Jednoducho deti nám v škole zaspávajú na lavici o 11.00, pretože boli polovicu noci buď na sociálnych sieťach, alebo na počítačových hrách, a rodičia boli radi, že o deťoch celý deň nepočuli, pretože predsa „kto sa hrá, nehnevá“.

Mgr. Eliška Remešová: Mobilné telefóny sa stali súčasťou našej každodennej reality a pre mnohých ľudí je lákavé a bežné mobil kedykoľvek vziať do ruky a začať surfovať po sociálnych sieťach alebo posielať esemesky. Tá nutkavá potreba byť neustále pripojený na mobil môže mať vplyv na veľa oblastí nášho života. Rozhodne to ovplyvňuje kvalitu nášho spánku, mieru prežívaného stresu, emócie, ktoré prežívame, schopnosť sústredenia, životnú a osobnú spokojnosť a nakoniec aj medziľudské vzťahy ako také.

Okrem mobilného telefónu sú veľkou témou sociálne siete, ktoré sa stali výkladnými skriňami a v drvivej väčšine ukazujú len úspechy a top momenty našich životov. Tým vystavujú používateľa enormnému tlaku hodnotiť svoj život porovnávaním s ostatnými a to spôsobuje v lepšom prípade len pokazenú náladu a v horšom stavy úzkosti alebo depresie.

Kvôli častému používaniu mobilných telefónov zabúdame žartovať a len tak byť, nudiť sa, ak chcete, čo je veľmi dôležitá činnosť práve pre náš mozog. Je to stav mysle, ktorá umožňuje nášmu riadiacemu orgánu si oddýchnuť a tiež spúšťa ďalšie kognitívne procesy, ako napríklad kreativitu.

Pozorujete u klientov negatívne dôsledky častého používania mobilov? Dá sa povedať, či a ako mobily narušujú partnerské, ale aj všeobecne medziľudské vzťahy?

PhDr. Mgr. Jeroným Klimeš, Ph.D.: Vieme, že u detí je priama súvislosť medzi počtom hodín strávených na digitálnych zariadeniach a horšou známkou v škole z matematiky aj češtiny. Máme páry, kde muž dáva prednosť každodennému onanovaniu pri porne pred sexom s vlastnou ženou. Deti sa občas namiesto na maturitu vezú do Bohníc na detox od počítačových hier. Skrátka, digitálne zariadenia sa správajú ako mäkká droga a nie všetci, a to najmä deti, s ňou vedia zaobchádzať.


Mgr. Eliška Remešová: Mobil, respektíve všeobecne technológie a ich používanie, stúpa v rebríčku príčin najčastejších partnerských konfliktov. Osobne sa pri terapii s negatívnymi dôsledkami ešte natoľko nestretávam. Zatiaľ moji klienti vydržia stretnutie bez toho, aby svoj mobil vytiahli a začali používať.

Vysvetľujem si to však aj vekom. Klienti, ktorí ku mne na párové alebo individuálne stretnutia chodia, ešte väčšinou zažili detstvo a mladosť bez mobilných telefónov, čo mohlo formovať ich postoj a návyky, ktoré si k mobilu a jeho používaniu vytvorili. Ako to bude s mladšími generáciami, si zatiaľ nedovolím súdiť.

Už sa však objavujú prvé výskumy a štúdie, ktoré mapujú vplyv mobilných telefónov na medziľudské vzťahy. Napríklad nová štúdia z Brigham Young University testovala 143 zadaných žien a skúmala vplyv „technoferencie“ na ich partnerské spolužitie. Technoferencia sa dá vysvetliť ako drobné, no časté prerušovanie medziľudskej komunikácie spôsobenej upätou pozornosťou na osobné technologické zariadenia (mobily, tablety). To je to, keď sedíte na večeri a svoju otázku musíte opakovať, pretože váš partner niekoľkokrát uhne pohľadom na displej telefónu. Asi nie je prekvapením, že tie ženy, ktoré potvrdzovali technoferenciu vo svojom vzťahu, vykazovali aj častejšie partnerské konflikty kvôli mobilom, nižšiu spokojnosť vo vzťahu aj v živote, viac depresívnych príznakov a tak ďalej.

Za zmienku stojí aj štúdia Davida Sbarro a jeho kolegov z Wayne State University v Detroite, ktorí vysvetľujú, že dôvod, prečo nedokážeme mobilom odolať, je čisto evolučný. Ľudia odjakživa boli v živote pevne prepojení s druhými a vytvárali si úzke vzťahy, aby ako jednotlivci dokázali prežiť. Tieto vzťahy boli založené na dôvere a spolupráci, ktorá vzniká, keď o sebe prezrádzame citlivé informácie a zároveň reagujeme na druhých.

Zmysel mobilov a sociálnych sietí je postavený na zdieľaní informácií o sebe a reagovanie na ostatných, napríklad pomocou „lajkov“. Tieto dve funkcie sú oproti offline realite zjednodušujúce a cielene útočia na našu potrebu tvoriť dôverné vzťahy. Práve preto je jednoduchšie surfovať v telefóne a dávať bezducho „lajky“, ako trpezlivo počúvať a udržiavať očný kontakt pri večeri s partnerom.

Prináša používanie mobilov v medziľudských vzťahoch aj nejaké pozitíva? Aké?

PhDr. Jeroným Klimeš, Ph.D.: Mobily prešli tým, čomu sa predtým hovorilo päť fáz plánovaného budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti. Prvou fázou je pred realizačné nadšenie: „To bude paráda! Budeme mať telefón vždy k dispozícii. Môžeme zavolať komukoľvek, odkiaľkoľvek a kedykoľvek.“

Druhou fázou je realizačné vytriezvenie. Cez mobily sa začali zverejňovať prakticky všetky nevery. Mobily dnes slúžia ako odpočúvacie a monitorovacie zariadenie. Ľudia pozerajú viac na porno ako na svojich partnerov. Mobily sa stávajú nástrojom dohľadu nad pracovníkmi, ktorí musia neustále fotiť a odosielať to, čo urobili.

Tretia fáza je hľadanie vinníka, inými slovami vzájomné obviňovanie. Nasleduje potrestanie nevinných – deti závislé od počítačových hier, ktorým chýbajú dve až tri hodiny spánku denne.

Poslednou piatou fázou je odmenenie „nezúčastnených“. To sme my odborníci, ktorí si na tom robíme rigorózne práce, granty a zarábame peniaze. Takže vidieť pozitíva väčšinou nebýva také ťažké, ťažšie je dopredu predpovedať to realizačné vytriezvenie a ešte ťažšie je presvedčiť spoločnosť, že počítačová závislosť nie je žiadna neškodná zábava.

Mgr. Eliška Remešová: Rozhodne, ako s akýmkoľvek iným nástrojom tu platí, že je zlý pán, ale dobrý sluha. Napríklad zoznamovanie je práve vďaka mobilom a hlavne internetu jednoduchšie a dostupnejšie a navyše vás prepojí aj s človekom, s ktorými by ste sa v offline svete stretli len ťažko.

Globalizácia prináša veľa príležitostí ďaleko od domova a mobil predstavuje dôležitý nástroj umožňujúci pravidelnú a častú komunikáciu medzi partnermi, členmi rodiny alebo inými dôležitými ľuďmi v našom živote. Špecifickým príkladom sú vzťahy na diaľku, kde mobil takmer nahrádza všetku komunikáciu určitý čas medzi partnermi, a hrá tak zásadnú úlohu v udržiavaní blízkeho a intímneho kontaktu s partnerom.

A nakoniec práve tento rok, v priebehu núdzového stavu, keď bolo obmedzené cestovanie a zakázané návštevy v rôznych zariadeniach, napríklad v domovoch seniorov, nemocniciach a podobne, verím, že sme boli všetci zo srdca vďační za to, že máme mobil vo vrecku.


Prihlásiť