Ekologické materiály v stavebníctve

Obsah listopadového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 11/2020 Obsah listopadového dTestu

Publikované v časopise 9/2020

Ako stavať alebo rekonštruovať s ohľadom na prírodu? Na to sme sa opýtali doc. Ing. Nikol Žižkovej, Ph.D., z Vysokej školy technickej v Brne, ktorá hovorí, že je to veľká téma pre verejnosť aj odborné firmy. Okrem moderných inovácií navyše majú stále zmysel niektoré techniky našich predkov, ktoré sa dokonca môžete naučiť sami. Zároveň je však vždy dobré prebrať vhodnosť rôznych materiálov s odborníkom a pozerať sa na stavbu z pohľadu jej celého životného cyklu.

Aké sú v súčasnosti najvýraznejšie trendy, ktoré sa týkajú ekologických alebo udržateľných stavebných materiálov?

Ide o materiály, ktoré umožňujú úsporu neobnoviteľných surovín vďaka využitiu alternatívnych zdrojov. Vo výrobe stavebných hmôt možno veľmi efektívne využiť veľa pôvodne odpadových látok, ktoré v súlade s platnou legislatívou prestávajú byť odpadom vo chvíli, keď pre ne máme ďalšie využitie. Napríklad pridaním vhodného množstva popolčeka alebo kremičitého úletu možno v cementovom kompozite dosiahnuť vyššiu odolnosť proti pôsobeniu agresívneho prostredia a úsporu nákladov.

Úspešným príkladom využitia vedľajšieho produktu v stavebníctve je energosadrovec, ktorý vzniká pri odsírení spalín v elektrárňach alebo teplárňach. Energosadrovec sa využíva na výrobu sadry, sadrokartónových dosiek aj ako regulátor tuhnutia cementu.

Rastie aj záujem o materiály na prírodnej báze?

V poslednom období sa verejnosť viac zaujíma aj o jednotlivé zložky stavebných komponentov a materiálov, ktoré môžu byť jedným z faktorov vzniku syndrómu chorých budov, čiže fenoménu spôsobujúceho zlé pocity alebo zdravotné ťažkosti z práce v uzavretom priestore. Zvolia si preto materiály na prírodnej báze.

Príkladom môže byť využitie slamy a hliny na zvislé konštrukcie, na zateplenie, izolácie z drevovláknitých dosiek, technické konope, ovčia vlna alebo ľan. Ako malú odbočku doplním, že mikroklímu v byte, dome alebo kancelárii možno ľahko a účinne zlepšiť pomocou zelených kvetín. V Japonsku som napríklad videla palmy aj vo výrobnej hale.


Kde na svete sú tieto trendy najvýraznejšie?

Otázka udržateľného stavebníctva je spojená s novými prístupmi a inováciami, a to sa nezaobíde bez investícií. Európska komisia prijala plán na postupné zavedenie cirkulárnej ekonomiky a schválila aj investičný balík z rozpočtu Európskej únie na podporu prechodu na cirkulárnu ekonomiku. Tieto trendy však vidíme nielen v rámci EÚ, podporné projekty vznikajú aj v Ázii, Kanade, USA, Latinskej Amerike a ďalších častiach sveta.

Ako pristupujeme k otázke udržateľného stavebníctva u nás?

Verejnosť si stále viac a viac uvedomuje potrebu zmeny. Najmä mladšia generácia má zjavný záujem o výrobky z recyklovaných materiálov, snahu o redukciu a maximálne možné využitie vznikajúcich odpadov a všeobecne šetrnejší prístup k životnému prostrediu.

V rámci stavebného priemyslu začínajú producenti zavádzať vo svojich výrobkoch a materiáloch dokument nazývaný Environmentálne vyhlásenie o produkte, ktorý slúži na hodnotenie stavebných materiálov a výrobkov z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Bohužiaľ, musím zároveň dodať, že z úradného hľadiska chýba legislatíva, technické normy a smernice, ktoré by zavedenie udržateľného stavebníctva efektívne podporili.

V súčasnom období sa hovorí o tom, že stavebníctvo a najmä výroba betónu patrí k najväčším strojcom globálnych emisií.

Existujú čistejšie alternatívy?

Betón je celosvetovo najčastejšie využívaný konštrukčný materiál v stavebníctve. Ide o materiál, ktorý vyniká v mnohých ohľadoch, napríklad v pevnosti, trvanlivosti, odolnosti proti agresívnym látkam a podobne. Nie je také ľahké jednoducho ho nahradiť. Najmarkantnejšie je to najmä pri vysoko namáhaných konštrukciách. Betón je, okrem iného, jedným z najlepšie recyklovateľných materiálov s vysokým potenciálom ďalšieho využitia.

Náhrada za betón teda neexistuje?

Problematikou trvalo udržateľného rozvoja sa výrobcovia stavebných hmôt intenzívne zaoberajú. Riešenie tejto otázky si vyžaduje neustály výskum, vývoj a inovácie. V súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky sa pozornosť zameriava na materiálovú a energetickú úsporu pomocou opätovného použitia.

Jednu z možných ciest zníženia ekologického dopadu predstavuje pri betóne, takisto ako pri ďalších materiáloch používaných v stavebníctve, výroba zameraná na využitie alternatívnych surovinových zdrojov. Napríklad uplatnenie nových typov cementu s nižšou uhlíkovou stopou alebo využitie recyklovaného materiálu zo stavebnej sutiny, čo je aktuálne riešená téma aj u nás. Práve využitie sutiny si vlani dali patentovať naši špecialisti.

Aká významná je pre životné prostredie recyklácia stavebných materiálov?

Je to jediná možnosť, ako obmedziť skládkovanie. Podľa aktuálnych informácií, ktoré zverejnilo ministerstvo životného prostredia, je v Českej republike v súčasnosti stavebný a demolačný odpad takmer kompletne využitý skoro na 98 %.

Zažívajú opätovnú renesanciu niektoré tradičné materiály alebo postupy, ktoré používali naši predkovia?

Áno, tu môžem uviesť ako príklad tradičný stavebný materiál pri stavbách rodinných domov, a to nepálenú hlinu. Pre staviteľov, ktorí by stavbu radi realizovali čo najviac svojpomocne, sú k dispozícii certifikované vzdelávacie kurzy obsahujúce teoretickú a najmä praktickú výučbu. Od odborníkov s dlhoročnou skúsenosťou sa môžete naučiť, ako vykonávať skúšky materiálu, ako vyrobiť skúšobné telesá aj samotné tehly, ako postaviť stenu z udupanej hliny až po to, ako vyrobiť a aplikovať hlinené omietky.

Naši predkovia tiež často používali slamu…

A využívame ju aj my dnes, najčastejšie vo forme slamených panelov na stavbu nízkoenergetických a pasívnych domov. Záujemcovia sa môžu − podobne ako pri práci s nepálenou hlinou − na odborných seminároch a praktických workshopoch naučiť, ako s týmito materiálmi pracovať.

V prípade týchto alternatív je potrebné dobre zvážiť ich využitie s ohľadom na lokalitu, napríklad odolnosť pri povodniach, ktoré sú v posledných rokoch častým javom. Odolnosť týchto historických materiálov je, pochopiteľne, výrazne nižšia ako v objektoch budovaných z tehál pálených. Na takéto otázky vám však ľahko odpovedia experti, ktorí majú s danou problematikou dlhoročné skúsenosti.


Vidíte budúcnosť aj v moderných umelých materiáloch, napríklad na báze polymérov, sklených vlákien a podobne?

Samozrejme, že áno. Pre špeciálne aplikácie s extrémnym zaťažením, vo vysoko agresívnom prostredí a ďalších špecifických požiadavkách je nutné použitie práve týchto moderných materiálov, často vyrábaných ako kompozitné materiály spojené z viacerých zložiek, pri ktorých získavame unikátne vlastnosti.

S akými materiálmi môže pracovať človek, ktorý chce stavať dom a má záujem o využitie ekologických a ideálne aj cenovo dostupných materiálov?

Dnes je k dispozícii pestrá škála variantov vyrobených použitím recyklovaných materiálov a obnoviteľných surovinových zdrojov. Podotýkam však, že je vhodné obrátiť sa na odborníkov, teda na projektantov a architektov, ktorí vedia navrhnúť konštrukciu aj vhodnú materiálovú skladbu rešpektujúcu princípy trvalo udržateľnej výstavby. Je potrebné si uvedomiť, že nevhodná kombinácia, hoci zelených a ekologických materiálov, môže spôsobiť viac problémov ako úžitku.

Čo je aktuálne z tohto hľadiska najvhodnejšie pri bežných renováciách domov, napríklad pri oprave strechy alebo stavbe izolácie?

Na túto otázku sa nedá univerzálne odpovedať. Návrh riešenia sa musí detailne posúdiť podľa stavu danej strešnej konštrukcie, druhu a účelu stavby, alebo ako bude využívané podkrovie, kde sa daný objekt nachádza a podobne. Ale na ukážku jeden všeobecný ekologický návrh: zelená strecha, v ktorej skladbe budú použité dosky vyrobené z recyklovaných materiálov alebo recyklovaných tehál, ktoré môžu pomáhať zadržiavať vodu a súčasne zvýšia odolnosť budovy proti prehrievaniu.

Ako sa môže záujemca o stavbu či renováciu domu dozvedieť, aký je vplyv rôznych dostupných materiálov na prírodu?

Už som spomenula napríklad Environmentálne vyhlásenie o produkte. Existujú aj databázy, v ktorých sa dajú získať podrobné ekologické parametre jednotlivých materiálov, ako sú informácie o spotrebe primárnej energie alebo potenciáli globálneho otepľovania, o okysľovaní prostredia, tvorbe prízemného ozónu, úbytku ozónovej vrstvy v stratosfére, eutrofizácii prostredia a tak ďalej. Hodnotenie vplyvu na životné prostredie je zároveň vhodné urobiť na dlhší časový úsek, najlepšie pre celý predpokladaný životný cyklus budovy.

Môže sa takto ukázať, že najekologickejšia cesta na papieri nemusí fungovať v skutočnosti?

Áno, a preto odporúčam nechať si posúdiť environmentálne vlastnosti budovy odborníkom. Hodnotenie celého životného cyklu stavby totiž často výrazne zmení pohľad na jeden konkrétny materiál.

Na objektívne posúdenie a porovnanie treba komplexný pohľad, ktorý zahŕňa všetky aspekty životného cyklu. Teda od návrhu cez výrobu materiálov, ich zabudovanie do konštrukcie, používanie vrátane spotreby prevádzkových energií a opravy konštrukcie až do obdobia jej schátrania a následnej recyklácie. Tento prístup zahŕňa v súčasnosti postupne zavádzaný proces označovaný ako metóda BIM čiže Building Information Modelling. V spolupráci s ďalšími organizáciami ho podporuje aj ministerstvo priemyslu a obchodu.


Prihlásiť