Ak ste v uplynulých rokoch navštívili niektorú z platforiem na zdieľanie obsahu, mohli ste naraziť na reklamy propagujúce služby VPN. Propagácia vo videách na YouTube nie je však jediným spôsobom, akým prevádzkovatelia týchto služieb dostávajú svoje oznámenia o potenciálnych zákazníkoch. Na pribalené funkcie VPN môžeme naraziť aj pri inštalácii prehliadačov alebo antivírusového softvéru. Čo však VPN vlastne je?
Virtual Private Network (v preklade virtuálna súkromná sieť) často sami prevádzkovatelia opisujú ako akýsi virtuálny tunel. Ide o relatívne presnú metaforu. Pri bežnom používaní internetu o vás získavajú bezpočetné informácie tak o navštevovaných stránkach a používaných službách, ako aj o poskytovateľovi internetového pripojenia. A ak sa pripájate na verejnú sieť (napr. v reštaurácii alebo v hoteli), môže získať prístup k prenášaným dátam napríklad útočník pripojený k rovnakej verejnej sieti.
VPN softvér pri použití vaše dáta zašifruje a vyššie zmieneným virtuálnym tunelom ich odošle na server, ktorý sa môže nachádzať kdekoľvek na svete. Tento server potom prevádzkovatelia vami navštívených stránok vidia namiesto vás samotných. Spojenie je, samozrejme, obojsmerné, používateľ preto následne môže získať prístup aj k obsahu, ktorý je bežne v jeho krajine nedostupný. A keďže je spojenie šifrované, konkrétne informácie o pripojení nezíska ani poskytovateľ internetového pripojenia, ani prípadný útočník na lokálnej sieti. Taká je aspoň teória. Ako služby VPN fungujú v praxi?