Pravdou je, že sami toho v obchode o uhlí veľa nezistíte. Dbajte na to, aby vrece bol neporušené a bez vlhkých škvŕn. Samotné uhlíky by mali mať, pokiaľ možno, konzistentnú veľkosť. Správna veľkosť jednotlivých uhlíkových častíc je totiž dôležitá pre rovnomerné horenie. Norma špecifikuje, že drobných uhlíkov do 10 mm (merala sa najdlhšia strana) by nemalo byť viac ako 7 %. Takisto veľkých kusov s veľkosťou 80 mm a viac by nemalo byť vo vreci príliš veľa − maximum je 10 %. Ideálna je veľkosť medzi 20 a 80 mm a štandardne by ich malo byť aspoň štyri pätiny z celkového množstva.
Pozerajte sa aj na to, čo vám o uhlí prezrádza výrobca. V ideálnom prípade by ste sa mali zistiť údaje o krajine pôvodu, ale aj o zložení dreva. Niektoré uhlie býva označené ochrannou známkou FSC, teda certifikáciou zaručujúcou, že drevo pochádza z ekologicky udržateľného lesného hospodárstva. Istú kvalitatívnu úroveň by mala uhliu zaručovať certifikácia DIN. Ide o časovo obmedzené potvrdenie, že uhlie spĺňa príslušnú normu ČSN EN 1860-2. To znamená, že v ňom je aspoň 75 % viazaného uhlíka, menej ako 8 % popola a menej ako 8 % vody. Všeobecne platí, že čím viac viazaného uhlíka a čím menej popola a vody, tým lepšie.