Epidémia a pandémia

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 6/2020

Asi většina světa se v současné době modlí, aby pandemie koronaviru skončila a lidé mohli zase normálně žít. I když obrátila životy mnoha obyvatel planety naruby, z dějinného hlediska nejde o nic zase až tak výjimečného. V našem souhrnném článku se dočtete o překonaných epidemiích a pandemiích od moru přes španělskou chřipku až po SARS. V rozhovoru s odborníky se dozvíte, co nejvíce přispívá k rozšiřování nových virů, jaký podíl na tom má lidská činnost nebo zda a jak je možné šíření virů zamezit.

Asi väčšina sveta sa v súčasnosti modlí, aby sa pandémia koronavírusu skončila a ľudia mohli zas normálne žiť. Aj keď obrátila životy mnohých obyvateľov planéty naruby, z dejinného hľadiska nejde o nič zas až také výnimočné. V našom súhrnnom článku sa dočítate o prekonaných epidémiách a pandémiách od moru cez španielsku chrípku až po SARS. V rozhovore s odborníkmi sa dozviete, čo najviac prispieva k rozširovaniu nových vírusov, aký podiel na tom má ľudská činnosť alebo či a ako je možné šíreniu vírusov zamedziť.

Pandémia koronavírusu nie je ani prvá, ani posledná. Naopak, zdá sa, že hrozieb rozširovania nových typov vírusov v posledných desaťročiach pribúda a pribúdať aj naďalej bude. Jedným z hlavných dôvodov zvyšujúceho sa počtu týchto hrozieb je vývoj a premena životného štýlu.

V porovnaní s obdobím pred sto rokmi sa populácia na našej planéte rozrástla o približne päť miliárd jednotlivcov.Ľudia tiež oveľa viac a rýchlejšie cestujú, majú viac kontaktov na rôznych miestach planéty, ktoré navštevujú. Práve rozvinutá doprava (najmä tá letecká) umožňuje vznikglobálnych pandémií, či už ide o chrípku, alebo aktuálny covid-19. Vírusy sa kvôli nej môžu šíriť nekontrolovane a veľmi rýchlo.

O tom, či a kde sa nové vírusy objavia, či je možné epidémiám a pandémiám predchádzať alebo či bol postup,ktorý zvolili v priebehu aktuálnej pandémie zodpovedné orgány, správny, sme sa začiatkom mája rozprávali s odborníkmi na molekulárnu biológiu, epidemiológiu a virológiu.

Kde sa berú nové typy vírusov, baktérií a nimi vyvolávaných chorôb? Vyvíjajú sa stále ďalšie, alebo ide skôr o to, že veda novo odhaľuje a pomenúva vírusy, ktoré tu sú pravdepodobne už dlhší čas?

prof. RNDr. Omar Šerý, Ph.D., Masarykova univerzita v Brne: Uvedomme si, že žijeme vo svete plnom mikroorganizmov. Poďme si to pre predstavu priblížiť na prirovnaniach. Napríklad v jednej čajovej lyžičke zeminy nájdeme toľko baktérií, koľko ľudí žije v Afrike. Ak by sme poskladali vedľa seba všetky vírusy na zemi, vytvoria úsečku dlhú 100 miliónov svetelných rokov. Doteraz poznáme viac ako 1 400 druhov patogénov, z toho viac ako 220 vírusov, ktoré môžu napadnúť človeka. Zďaleka to nie sú všetky patogény. Divo žijúce živočíchy, napríklad v súčasnosti často uvádzané netopiere, ale aj vtáky, sú potenciálnym zdrojom zatiaľ neznámych vírusových ochorení, ktoré by mohli človeka napadnúť. Už Karel Čapek si vo svojej divadelnej hre Bílá nemoc z roku 1937 všimol niektoré aspekty pandémie: „… chorôb, ktorá lavínovito zachvátia celý svet. V Číne sa skoro každý rok vynorí nová zaujímavá choroba – to robí tá bieda; ale žiadna doteraz nemala taký úspech ako choroba Čengovej. „Čengovej“ choroba je jedným z niekoľkých pomenovaní, ktorými je v Čapkovej dráme nazývaná oná „biela nemoc“, pozn. red.). A áno, vírusy aj baktérie sa stále vyvíjajú. Nemusíme to nevyhnutne brať ako mutácie baktérií a vírusov. Je to prirodzená evolúcia, ktorá sa, samozrejme, doposiaľ nezastavila ani pri človeku.

doc. MUDr. Rastislav Maďar, Ph.D., MBA, FRCPS, Ostravská univerzita: Tie najnebezpečnejšie patogény nám hrozia zo živočíšnej ríše. Ich prienik do ľudskej populácie je nezriedka následkom náhody, napríklad náhodnej expozície, mutácie alebo nájdenia vhodného medzihostiteľa.

Mgr. Pavel Plevka, Ph.D., Masarykova univerzita v Brne: Je to kombinácia oboch a ešte ďalších činiteľov. Evolúcia vírusov aj baktérií prebieha neustále a vznikajú ich nové varianty. Niektoré z nich sú patogénne pre človeka a môžu sa šíriť v populácii. Vírusy, ktoré doteraz infikovali zvieratá, môžu zmutovať a preniesť sa na človeka alebo môžu vzniknúť nové varianty ľudských vírusov.

Pretože sa v dvadsiatom storočí zvýšilo množstvo ľudí, narástla pravdepodobnosť oboch týchto procesov. Na druhej strane s ekonomickým rozvojom narastá množstvo lekárov a virológov, takže nové vírusy sú rýchlejšie identifikované.

prof. RNDr. Omar Šerý, Ph.D.

Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Masarykovej univerzity (MU) v Brne. Habilitoval sa v odbore fyziológie živočíchov, za profesora bol menovaný v odbore genetiky a molekulárnej biológie. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na MU v Brne a vedúci Laboratória neurobiológie a patologickej fyziológie na Ústave živočíšnej fyziológie a genetiky Akadémie vied Českej republiky. Zameriava sa najmä na neurobiológiu, neurofyziológiu či klinickú mikrobiológiu.

doc. MUDr. Rastislav Maďar, Ph.D., MBA, FRCPS

Špecializuje sa na oblasti epidemiológie, prevencie a kontroly infekčných chorôb, nemocničné nákazy, cestovnú a tropickú medicínu. Je vedúcim Ústavu epidemiológie a ochrany verejného zdravia LF Ostravskej univerzity a šéflekár najväčšej siete centier očkovania a cestovnej medicíny v ČR. Pôsobí ako predseda redakčnej rady časopisu Očkovanie a cestovná medicína. Je spolupracovníkom Kráľovskej lekárskej akadémie Veľkej Británie a Severného Írska.

Mgr. Pavel Plevka, Ph.D.

Vyštudoval molekulárnu biológiu a virológiu na Prírodovedeckej fakulte UK, doktorandské štúdium štruktúrnej biológie dokončil na univerzite v Uppsale vo Švédsku. Absolvoval postdoktorskú stáž na Purdue University v USA. Vedie výskumnú skupinu štruktúrnej virológie v CEITEC pri Masarykovej univerzite v Brne. Je držiteľom ceny Neurón pre mladých vedcov, v tomto roku získal cenu Werner Siemens za najvýznamnejší výsledok základného výskumu.

Za posledné roky a desaťročia počet nových infekčných chorôb podľa štatistík celkom výrazne stúpa. Dá sapovedať prečo?

prof. Omar Šerý: Tých dôvodov je viac. Určite to môže byť spôsobené stúpajúcim celkovým počtom ľudí na svete aj zvyšujúcim sa podielom cestujúcich osôb vrátane medzikontinentálnych ciest. Takže skôr nepoznané lokálne infekcie desiatok ľudí niekde v odľahlej dedine sa môžu rozšíriť do sveta oveľa ľahšie ako pred sto rokmi.

Čím je na svete viac ľudí, tým skôr sa, samozrejme, niekto stretne s novým neznámym patogénom. Viac ako dve tretiny vírusov, ktoré môžu infikovať človeka, môžu byť prenášané z niektorých živočíchov – patria medzi tzv. zoonózy (infekcie prenosné medzi zvieratami, najmä stavovce, a ľuďmi, pozn. red.).

V nakoniec si musíme uvedomiť, že odbor molekulárna biológia prekonal za posledné desaťročie niekoľkoobrovských skokov založených na nových technológiách identifikácie DNA, čo dnes umožňuje identifikovať nový vírus za niekoľko dní. Výskum sa teda urýchľuje vďaka novým technológiám.

doc. Rastislav Maďar: Počet prípadov infekčných ochorení klesá, ale zvyšuje sa počet epidémií. Z veľkej časti je to zdokonalenou diagnostikou a lepším systémom medzinárodného hlásenia.

Mgr. Pavel Plevka, Ph.D.: Nárast počtu novo identifikovaných infekčných ochorení je daný kombináciou faktorov. Výrazne sa zlepšili diagnostické možnosti. V súčasnosti je charakterizácia novo objaveného vírusu rýchla a nové vírusy sú v odborných časopisoch oznamované každý deň.

Veľa sa hovorí o prenose vírusov z divo žijúcich zvierat na človeka (tzv. vtáčia a prasacia chrípka, aktuálne koronavírus pod.). Čo rozhoduje o tom, či sa vírusom od pôvodne zvieracích nositeľov nakazí aj človek?

prof. Omar Šerý: Vírus na svoj vstup do bunky potrebuje na povrchu bunky receptor, na ktorý sa prichytí. Ak bunka receptor špecifický pre daný vírus nemá, vírus nemá šancu bunku napadnúť. Preto vírusy napádajú aj viac druhov živočíchov vrátane človeka, ak živočíchy a človek majú rovnaký typ receptora na povrchu buniek. Je to dané predovšetkým podobnosťou génovej výbavy živočíchov a človeka pre niektoré receptory, ktoré sú v živočíšnej ríši univerzálne a často geneticky konzervované.

Okrem receptora pre vírus je potrebný ešte ďalší pomerne zložitý sled udalostí, ktoré vedú k procesu napadnutia bunky. Môže byť potrebný napríklad takzvaný koreceptor (receptor viažuci sa s iným receptorom pre určitú molekulu, pozn. red.). Je potrebné, aby bunka disponovala špecifickým procesom, ktorý vírusu umožní bunku napadnúť. Vírus totiž väčšinou nemôže napadnúť ani všetky bunky tela človeka – napáda iba tkanivá so špecializovanými typmi buniek, ktoré vstup vírusu umožnia.

doc. Rastislav Maďar: Chrípka je primárne nákazou vtáčej ríše, ktorú tiež decimuje. Stačí, keď nakazený vták príde na dedinskom dvore do kontaktu s prasaťom, a nešťastie môže byť na ceste. V prasati získa totiž schopnosť nakaziť ľudské bunky a infikovať ľudí. A potom už stačí len to, keď niekto z prvých nakazených, napríklad farmár, nasadne na autobus a odíde hromadnou dopravou do mesta na trhovisko. Je to teda otázka náhodných faktorov.

Mgr. Pavel Plevka, Ph.D.: V prípade chrípky dochádza väčšinou k prenosu vírusov na človeka z domestikovaných zvierat, najmä kačíc alebo ošípaných, ktoré sú hostiteľmi niektorých variantov chrípkového vírusu.

Na obmedzenie medzidruhového prenosu sú úplne zásadné hygienické podmienky, v ktorých sa zvieratáchovajú, a spôsob práce so zvieratami. Tieto podmienky je ťažké kontrolovať v rozvojových krajinách, ale Čína by vďaka svojmu ekonomickému rozvoju a direktívnemu štátnemu konaniu mala byť schopná mezidruhovému prenosu vírusov brániť.

Je vôbec možné epidémiám/pandémiám z globálneho hľadiska predchádzať? Ako?

prof. Omar Šerý: Áno, určite je to možné, ak lokálne vlády budú reagovať rýchlo a zamedzia šíreniu ďalších epidémií, z ktorých by sa pandémie mohli stať. Ukazuje sa na príklade Taiwanu aj iných krajín, že vlády na základe predchádzajúcich skúseností so SARS sú schopné rýchlo reagovať a obyvateľstvo rôznymi spôsobmi ochrániť. Na Taiwane je to nosenie rúšok, uzatvorenie hraníc a zapojenie epidemiológov do sledovania kontaktov nakazených osôb.

Naša vláda postupovala, ako sa ukázalo, správne, a, bohužiaľ, žne za to kritiku. Na prvý pohľad dezorientované nariadenia, ktoré sa podľa situácie menili zo dňa na deň, sa ukázali v konečnom dôsledku ako veľmi účinné a ja tlieskam profesorovi Prymulovi a jeho tímu.

Je, samozrejme, otázkou, ako sa situácia u nás bude vyvíjať ďalej, pretože mnohí ľudia si interpretujú uvoľňovanie po svojom, čo je nebezpečné. Možno však očakávať, že do desiatich až pätnástich rokov vo svete vznikne ďalšia epidémia novej choroby, a pevne verím, že svet už bude poučený a zabráni vzniku pandémie.

doc. Rastislav Maďar: Absolútne sa tomu zabrániť nedá. Mnoho pôvodcov pandémií v minulosti pochádzalo z Ázie, najľudnatejšieho kontinentu a predovšetkým z najľudnatejšej krajiny sveta. Predovšetkým tam je potrebné zintenzívniť prevenciu a hygienu na trhoviskách so živými zvieratami a tiež celkovo obmedziť predaj voľne žijúcich zvierat, ktoré možno považovať za rizikové.

Mgr. Pavel Plevka, Ph.D.: Nárastu globálnej epidémie sa nedá stopercentne zabrániť, ale jej pravdepodobnosť sa dá znížiť práve dodržiavaním správnych hygienických podmienok. Dôležitý je tiež spôsob spracovania zvieracích produktov, či už sú to zvieratá domestikované, alebo ulovené vo voľnej prírode. Súčasnej epidémii covid-19 bolo pravdepodobne možné ľahko predísť, ak by na trhu so zvieratami vo Wu-chane boli dodržané aspoň základné hygienické normy.

Kde sa podľa vás stala chyba, že sa vírus SARS-CoV-2 (pôvodca ochorenia covid-19) takto rozšíril?

prof. Omar Šerý: Chyba nastala hneď na začiatku, keď sa v prvých týždňoch podcenila nebezpečnosť ochorenia. To myslím celosvetovo. Nakoniec prístup podceňovania nebezpečenstva infekcie môžeme sledovať aj v súčasnosti u nás. Kým na začiatku pandémie mnohí zaliezli a nebolo o nich počuť, teraz sa zrazu vynárajú, vynášajú múdra a kritiku na postupy, ktoré doteraz našu krajinu od pandémie zachránili. A, samozrejme, je možné sledovať aj mnohých, ktorí v priebehu epidémie stále menia svoje „odborné“ názory. Pre budúce podobné situácie bude nutné pripraviť podrobný, skutočne odborný plán a prispôsobiť tomu aj zákony tak, aby bolo jasne dané, ako postupovať.

doc. Rastislav Maďar: Bolo to predovšetkým relatívne neskorým zistením schopnosti vírusu šíriť sa efektívne z človeka na človeka vzdušnou cestou bez potreby kontaktu so zvieracím rezervoárom.

Mgr. Pavel Plevka, Ph.D.: Ako vidíme z celosvetovej situácie, zastaviť šírenie SARS-CoV-2 je zložité. Je to obzvlášť náročné v prípade prvého výskytu vírusu, čo sa tentoraz stalo v Číne. Podchytiť počiatočné šírenie vírusu nie je ľahké, pretože trvá pomerne dlho, než je nová infekcia rozpoznaná a lokálne autority sa rozhodnú konať. Preto nie je prekvapujúce, že sa vírus vo Wu-chane rozšíril. Nasledujúce extrémne karanténne opatrenia v Číne získali svetu niekoľko týždňov na prípravu pred globálnym rozšírením vírusu.

SARS-CoV-2 je veľmi infekčné a jeho šírenie sa nepodarilo zastaviť ani vo väčšine vyspelých krajín, ktoré boli dopredu varované. Je pravdepodobné, že kvôli vlastnostiam SARS-CoV-2, ako sú bezpríznakové infekčné obdobie a okolo 50 % asymptomatických priebehov infekcií, nebolo možné rozšíreniu vírusu zabrániť.

Aké je riziko mutácie vírusu spôsobujúceho covid-19?

prof. Omar Šerý: Genóm vírusu SARS-CoV-2 je zložený z 29 903 nukleotidov a na základe doteraz vykonaných analýz celkovo desaťtisíc sekvenovaných vzoriek vírusov bolo zistené, že každá vzorku vírusu obsahuje približne sedem mutácií. To je, našťastie, dosť málo.

Analýzou genómov bolo opísaných 20 častých mutácií, a z toho sú štyri veľmi časté. Veľkou zaujímavosťou je, že je veľmi pravdepodobné, že mutácie vírusu sa prejavujú okrem iného aj ako následok editačného zásahu ľudských buniek do sekvencie vírusu. Inými slovami – zdá sa, že bunky nakazených osôb, bez toho by to títo ľudia tušili, začali boj proti vírusu aj tým, že sa snažia šírenie vírusu oslabovať cielenými mutáciami.

doc. Rastislav Maďar: Čím dlhšie bude vírus v ľudskej populácii cirkulovať, tým väčšie bude riziko vzniku mutácie. Je to prirodzená vlastnosť vírusov. Zatiaľ však nový koronavírus pôsobí pomerne homogénne a nedochádza pri ňom k významným zmenám, ktorých by sme sa museli obávať. Pokiaľ by však zmutoval významne, prípadná vakcína by mohla mať len veľmi obmedzenú účinnosť.

Mgr. Pavel Plevka, Ph.D.: Vírusy, najmä tie s RNA genómom, ako je SARS-CoV-2, mutujú neustále. Otázkou je, či vznikne nový kmeň vírusu, ktorý bude schopný znovu infikovať aj ľudí, ktorí prešli infekciou súčasným variantom. S tým, ako rastie množstvo infikovaných ľudí, narastá tiež pravdepodobnosť vzniku nového variantu vírusu.


Domnievate sa, že postup, ktorý zvolili zodpovedné orgány alebo osoby, bol správny a včasný? Aké boli podľa vás najväčšie chyby?

prof. Omar Šerý: Domnievam sa, že zodpovedné orgány zvolili správne postupy. Ja by som s nimi začal skôr – v čase príchodu lyžiarov z Talianska. Malo by to v konečnom dôsledku oveľa menší negatívny ekonomický dopad, pretože by sme tu mali podobné množstvo nakazených ako na Taiwane (441 potvrdených nakazených) s prírastkom približne jedného nakazeného za deň. Pritom na Taiwane majú otvorené všetky obchody, inštitúcie atď. Život sa na Taiwane nezastavil a všetci chodia do práce. Takže pri podobnom počte nakazených je vidieť, že je možné situáciu stabilizovať.

Samozrejme, Taiwan je ostrovný štát, ktorý sa ľahšie izoluje od okolitého sveta, zatiaľ čo náš štát je súčasťou Európskej únie a je na ňu úzko naviazaný. Ďalšie úvahy na túto tému by mali rozvíjať ekonómovia, politici, poľnohospodári aj ľudia z priemyslu.

doc. Rastislav Maďar: Veľkú chybu neurobil nikto, žiadna krajina. Koronavírus je veľmi zákerný nepriateľ. Spätným pohľadom by sme nejaké chyby, samozrejme, našli v každej viac postihnutej krajine, ale kritizovať spätne by nebolo fér. Dôležité je, aby sa tie negatívne skúsenosti už neopakovali a aby minimálne celá EÚ postupovala nabudúce včas, koordinovane a jednotne.

Mgr. Pavel Plevka, Ph.D.: Myslím, že zavedenie počiatočných opatrení v ČR bolo adekvátne. V súčasnosti robíme chyby tým, že sa nepripravujeme na druhú vlnu infekcie, ktorá môže vzniknúť kvôli súčasnému uvoľňovaniu karanténnych opatrení. Myslím si, že Česká republika by mala navýšiť svoju kapacitu na testovanie PCR, ktoré sú schopné detegovať v pacientoch aktívne infekcie SARS-CoV-2.

Testovaním náhodných vzoriek populácie a vybraných skupín, ktoré sú vírusom najviac ohrozené, ako napríklad pokladníčok v supermarketoch a zdravotníkov, by bolo možné sledovať, či nedochádza k zrýchľovaniu šírenia vírusu. Je dôležité analyzovať situáciu v rôznych častiach republiky a medzi rôznymi skupinami obyvateľov. Bez týchto informácií nie je možné vykonávať cielené opatrenia a v prípade vzplanutia epidémie sa vláda bude musieť opäť uchýliť k plošnej karanténe s devastujúcim ekonomickými vplyvmi.

Dá sa predpokladať, že tu s nami covid-19 bude už stále, len niektorí ľudia voči nemu (po prekonaní choroby) už budú imúnni?

prof. Omar Šerý: Stále verím, že sa koronavírusu SARS-CoV-2 postupne zbavíme. Naozaj to nie je chrípka ani v tomto ohľade. O imunite na koronavírus by sa dalo siahodlho diskutovať.

doc. Rastislav Maďar: Osobne si nemyslím, že by sa nový koronavírus prestal vyskytovať v lete, ako tomu bolo u pôvodcu SARS. Tým pádom je pravdepodobné, že sa zaradí medzi ostatných pôvodcov akútnych chorôb dýchacích ciest so sezónnym výskytom. Významnejšia hladina protilátok bude prítomná len po ťažšom priebehu nákazy, ani tak však zatiaľ nie je istá dĺžka ochranného účinku.

Mgr. Pavel Plevka, Ph.D.: Áno, je isté, že SARS-CoV-2 sa už nepodarí vykoreniť. Ďalšou možnosťou na získanie imunity bude očkovanie, ktoré však bude k dispozícii pravdepodobne až za rok alebo rok a pol. Je však možné, že časť populácie je k vírusu imúnna aj bez prekonania infekcie. Aj to by bolo potrebné zistiť pomocou testovania. Dosiahnutie takzvanej stádovej imunity bude podľa súčasných odhadov zamorenosti populácie trvať niekoľko rokov.

Čím to je, že proti bakteriálnym chorobám existuje celý rad rôznych antibiotík, zatiaľ čo proti vírusovým chorobám lieky takmer nie sú?

prof. Omar Šerý: Vírusy využívajú na napadnutie buniek a rozmnožovanie v bunkách procesy, ktoré sú pre funkciu buniek zásadné a nevyhnutné. Ak cielite liek proti vírusu, väčšinou zasiahnete aj fungovanie bunky, čo so sebou nesie množstvo vedľajších účinkov. Preto nie je jednoduché nachádzať lieky, ktoré by ovplyvňovali len vírusy a nezasahovali do bunkových procesov.

doc. Rastislav Maďar: Proti niektorým vírusom antivirotiká existujú. Vírusy majú jednoduchšie štruktúry, ktoré sa vyskytujú vnútri ľudských buniek, a to možnosť ich presného zacielenia sťažuje.

Mgr. Pavel Plevka, Ph.D.: Je to dané rôznymi životnými stratégiami baktérií a vírusov. Baktérie, aj keď sú patogénne, sú samostatné organizmy, ktoré musia vykonávať všetky životné funkcie, aby prežili. Zároveň sa baktérie od ľudských buniek na molekulárnej úrovni líšia. Preto je možné nájsť mnoho bakteriálnych procesov, ktoré môžu antibiotiká napadnúť a zároveň nemajú negatívny efekt na ľudský organizmus.

V kontraste k tomu sú vírusy bunkovými parazitmi a na svoje rozmnoženie používajú molekulárny aparátinfikovanej bunky. Vírusy nám tak poskytujú oveľa menej cieľov pre terapeutický zásah než baktérie. Vírusy navyše mutujú rýchlejšie ako baktérie a ľahšie získavajú rezistenciu na lieky.

Aké zložité je vyvinúť proti vírusu typu covid-19 vakcínu?

prof. Omar Šerý: Nie som vakcinológ, ale od začiatku epidémie sa domnievam, že vakcíny nebudú riešením.

doc. Rastislav Maďar: Všetky pokusy o vytvorenie vakcíny sú aktuálne len v prvých fázach vývoja, a či bude možné účinnú vakcínu vôbec vyvinúť, nie je isté. Ktorý prístup z mnohých testovaných molekúl bude ten najlepší, ukáže až čas.

Mgr. Pavel Plevka, Ph.D.: Existujú vakcíny mnohých typov, napríklad oslabený variant vírusu nespôsobujúci ochorenie; vakcíny založené na proteínoch vírusu; vakcíny fungujúce tak, že do buniek imunitného systému donesú informáciu o tom, aké proteíny cieľový vírus produkuje. Vakcíny všetkých týchto typov sú v súčasnosti rýchlo vyvíjané po celom svete.

Príprava samotnej vakcinačnej látky nie je taká komplikovaná a v mnohých prípadoch už bola dokončená. Dlho trvá testovanie bezpečnosti vakcín, aby ich podanie nepôsobilo očkovaným zdravotné ťažkosti. Ďalším zásadným aspektom je, aby vakcíny skutočne vyvolali imunitu proti SARS-CoV-2. Je pravdepodobné, že mnohé z vyvíjaných vakcín v niektorom z testov neobstoja.

Domnievate sa, že ľudstvo ako celok získa/získalo pri riešení pandémie ochorení covid-19 dostatok skúseností a ponaučenie, aby prípadne v budúcnosti zvládlo nejakú ďalšiu a možno aj horšiu pandémiu?

prof. Omar Šerý: Pevne v to verím.

doc. Rastislav Maďar: Som o tom presvedčený. Budúca pandémia môže byť ešte horšie a je našou povinnosťou sa z tejto aktuálnej poučiť. Stačilo by napríklad, keby sa objavil ďalší koronavírus, ktorý by bol kombináciou horších vlastností pôvodcov SARS, MERS a covid-19.

Mgr. Pavel Plevka, Ph.D.: Politici aj reprezentanti zdravotných systémov sa z pandémie covid-19 iste poučia. Rozdiely v pripravenosti sú dobre viditeľné medzi krajinami ako Japonsko, Singapur a Južná Kórea, ktoré boli postihnuté vírusom SARS a zvládajú súčasnú situáciu lepšie ako zvyšok sveta.

Z pralesa na človeka

Jednoznačné príčiny vzniku epidémií, ktorých počet v posledných dekádach rastie, nie sú známe. Jedným z rizikových faktorov pri šírení nových typov vírusov je podľa vedcov ničenie pôvodných pralesov a strata biodiverzity. Vznikol kvôli tomu dokonca úplne nový vedný odbor – planetary health. Ten sa zameriava na skúmanie vzťahov a súvislostí medzi zdravím ľudí a ekosystémov.

Práve zásahy ľudskej ruky a ničenie divej prírody všeobecne totiž môžu prispievať k šíreniu vírusov. Kvôli nim sú zo svojho pôvodného prostredia vyháňané najrôznejšie zvieratá, s ktorými potom ľudia prídu do kontaktu, aj keď predtým to tak nebývalo.

Všeobecným problémom sú husto osídlené oblasti a veľké mestá. V nich totiž okrem veľkého počtu ľudí na relatívne malom priestore žijú aj najrôznejšie zvieratá od vtákov cez hlodavce až po domácich miláčikov. A práve veľký počet živočíšnych druhov (medzi ktoré zaraďujeme aj ľudí) na jednom mieste môže zapríčiniť prenos vírusu z jedného druhu na iný.

Už teraz je tak viac než jasné, že pandémia koronavírusu nie je poslednou novou vírusovou nákazou, s ktorou si ľudstvo bude musieť poradiť. Dúfajme, že na tú ďalšiu bude dobre pripravené…

História epidémií

Masové rozširovanie život ohrozujúcich chorôb sprevádza ľudstvo od nepamäti. Staroveké a stredoveké populácie boli epidémiami a pandémiami prirodzene redukované, a aj keď ich zasiahli veľmi nákazlivé a nebezpečné choroby, ako napríklad mor či ebola, nebolo ich šírenie také rýchle ako v súčasnosti.

Súčasná väčšia spojitosť rôznych častí sveta s inými je síce z pohľadu šírenia nákazy v porovnaní s obdobím minulým negatívom, moderné obdobie však zase v porovnaní s tým pred stovkami či tisíckami rokov ponúka oveľa lepšie možnosti diagnostiky a liečby.

Pripomeňme si niektoré epidémie a pandémie z dejín ľudstva:

Morová epidémia (14. storočie)

Na mor, čiže čiernu smrť zomrelo v Európe počas niekoľkých desaťročí zrejme okolo 25 miliónov ľudí, teda asi 30 %vtedajšej populácie. Až dvesto rokov po konci epidémie mal Starý kontinent zhruba rovnaký obyvateľov ako v čase pred rozšírením morovej nákazy.

Na životy ľudí, ktorí prežili, nemala morová rana zásadný vplyv, a ak, tak skôr pozitívny. Po skončení epidémiebol totiž na trhu nedostatok pracovníkov, a tak vzrástla cena práce, a teda aj životná úroveň.

Španielska chrípka (1918)

Choroba sa začala šíriť na konci prvej svetovej vojny. Od roku 1918 do jari roku 1919 ňou ochorelo asi 500 miliónov ľudí, teda zhruba každý štvrtý obyvateľ planéty Zem. Globálna pandémia tejto choroby stála život asi 20 až 50 miliónov ľudí. Presné čísla nie sú známe, pretože mnohí ľudia nezomreli priamo na španielsku chrípku, ale na súvisiace komplikácie, ku ktorým patril napríklad zápal pľúc. Na chorobu každopádne zomrelo viac ľudí, než koľko ich zahynulo v prvej svetovej vojne, ktorú pandémia symbolicky zakončila. Vo „Veľkej vojne“, ako je prvá svetová vojna niekedy nazývaná, zomrelo približne deväť miliónov ľudí.

Na španielskej chrípke je zaujímavé, že sa najviac šírila medzi mladými ľuďmi, ktorí mali silný imunitnýsystém. V tom sa výrazne odlišuje napríklad od aktuálneho koronavírusu, na ktorého nákazu sú náchylnejší, naopak, starší ľudia, ktorí majú imunitu už slabšiu.

Ako každá epidémia či pandémia mala aj španielska chrípka ekonomické dôsledky. Vzhľadom na súbeh globálnej nákazy chrípkou a obdobia konca prvej svetovej vojny či krátko po nej nemožno jednoznačne určiť, aké negatívne boli dopady choroby v ekonomickej oblasti.

Ázijská chrípka (1957)

Choroba udrela v roku 1957 vo východnej Ázii, odkiaľ sa následne rozšírila do celého sveta. Aj keď jej úmrtnosť bola relatívne malá, okolo 0,25 percenta, podľahlo jej až 1,1 milióna ľudí. V Spojených štátoch amerických, kde na ázijskú chrípku zomrelo 116-tisíc osôb, táto choroba zrejme prispela k prepadu spotrebiteľského dopytu, a teda aj k recesii v 60. rokoch.

Hongkonská chrípka (1968)

Treťou pandémiou 20. storočia bola na konci 60. rokov hongkonská chrípka. Tá vraj vznikla evolúciou vírusu, ktorý spôsobil chrípku ázijskú. Hongkonskou chrípkou sa nakazilo až 40 percent Američanov, 100-tisíc ich zomrelo. Celosvetovo tejto chorobe podľahlo asi 750-tisíc ľudí.

HIV/AIDS (od 1981)

Od roku 1981, keď bola choroba HIV/AIDS prvýkrát zaznamenaná, sa ňou nakazili desiatky miliónov ľudía približne 32 miliónov osôb jej už podľahlo. Momentálne s týmto vírusom na svete žije asi 40 miliónov ľudí. Hoci sú lieky na HIV/AIDS stále dokonalejšie, takmer vo všetkých prípadoch je choroba stále nevyliečiteľná.

SARS (2002)

Vírusové ochorenie spôsobené koronavírusom SARS-CoV sa v roku 2002 objavilo prvýkrát v Číne, odkiaľ sa rozšírilo do viac ako 30 krajín. Vírusom sa nakazilo asi 8-tisíc ľudí a 774 z nich zomrelo. V roku 2003 sa podarilo šírenie infekcie zastaviť; aj napriek tomu sa v Číne o rok neskôr vyskytli ďalšie prípady.

Covid-19 (2019)

Choroba spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2 sa prvýkrát objavila v Číne na konci roka 2019. Ešte v polovici januára niektorí virológovia z Číny spochybňovali závažnosť situácie a vylučovali súvislosť nákazy so SARS či MERS – epidemiologické opatrenia boli podľa nich zbytočné. Už 30. januára však vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) epidémiu covidu-19 za globálny stav núdze. V marci potom WHO šírenie nového typu koronavírusu vyhlásila za pandémiu.

Do uzávierky tohto časopisu bolo vo svete potvrdených 5,61 milióna osôb infikovaných vírusom SARS-CoV-2.351 000 z nich chorobe alebo súvisiacim komplikáciám podľahlo.


Prihlásiť