Astma

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 5/2020

V Českej republike trpí astmou približne milión ľudí a asi sto ľudí na túto chorobu ročne v tuzemsku zomrie. Celosvetovo je astma diagnostikovaná u viac ako 300 miliónov pacientov a ich počet ďalej narastá. Pri príležitosti Svetového dňa (boja proti) astme, ktorý si každoročne pripomíname prvý utorok v máji (tohto roku teda 5. mája), sme vyspovedali predsedu Českej iniciatívy pre astmu profesora Petra Pohunka. V rozhovore pre dTest sa s nami podelil o skúsenosti s prevenciou či liečbou astmy. Pýtali sme sa napríklad aj na to, aký rizikový je v porovnaní so zdravou populáciou pre astmatikov koronavírus.

Svetový deň astmy

Od roku 1998 vyhlasuje Globálna iniciatíva pre astmu (GINA) Svetový deň astmy, ktorý každoročne pripadá na prvý utorok v máji. Každý rok sa tento deň venuje „najhorúcejšej“ téme, o ktorej sa v tej-ktorej dobe v súvislosti s astmou hovorí. V roku 2020 je to telesná námaha, šport a alergia a imunita.

Česko sa k Svetovému dňu astmy pripojilo prvýkrát v roku 1999, tri roky po tom, čo tu bola založená Česká iniciatíva pre astmu (ČIPA).

V ČR sa tak každoročne začiatkom mája konajú najrôznejšie akcie, prednášky či odborné zasadnutia pneumológov, alergiológov, klinických imunológov, praktických lekárov a zdravotných sestier. Počas mája sú tiež obvykle organizované takzvané Dni astmy a alergie, čo sú stretnutia lekárov a sestier s pacientmi a širšou verejnosťou. Kvôli koronavírusrovej pandémii sa však tento rok tieto akcie neuskutočnia.

Či už je to naším životným štýlom, civilizačnými vplyvmi, alebo stavom životného prostredia, v posledných rokoch pacientov s astmou aj alergickými ochoreniami celkovo pribúda a odhaduje sa, že počas nasledujúcich desaťročí ich počet ešte vzrastie.

Neveselé pískanie

Astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest, ktoré sa prejavuje dočasným znížením prietoku vzduchu prieduškami a kŕčmi prieduškového svalstva. Tie spôsobujú sťažený dych s typickým hvízdavým pískaním a v krajnom prípade môžu zapríčiniť až život ohrozujúci akútny záchvat dýchavičnosti.

Okrem zhoršeného dýchania sú typickým príznakom astmy tiež záchvaty kašľa, ktoré sa objavujú napríklad pri kontakte so zvieraťom, pobyte vo vlhkom alebo prašnom prostredí či pri plači a smiechu. U niektorých pacientov je kašeľ závislý tiež od ročného obdobia a prítomnosti rôznych prírodných alergénov.

Ekzém a astma − spojené nádoby

Astma býva často spojená s ďalšími ochoreniami, napríklad potravinovou alergiou alebo atopickým ekzémom. Riziko, že sa u dieťaťa rozvinie astma, je u atopika tri- až štyrikrát väčšie než u detí zdravých. Pravdepodobnosť, že dieťa ochorie na astmu, je vyššie, ak sa u neho atopický ekzém objaví do dvoch rokov veku a najmä v ťažšej forme. U takmer troch štvrtín detí síce do 16 rokov veku atopický ekzém vymizne, riziko, že sa u nich rozvinie astma, však zostáva. Deťom atopikom by tak rodičia aj lekári mali z hľadiska možnosti vzniku astmy v tomto smere venovať zvýšenú pozornosť.

Riziko vzniku astmy je vyššie aj u citlivých osôb. Ak má napríklad už dieťa mladšie ako rok pozitívne alergické protilátky proti vajciam, môže mať sklony k rozvoju tak ekzému, ako aj astmy alebo napríklad zvýšenej citlivosti či alergie na roztoče.

Včasná diagnostika je kľúčom k úspechu

Faktom je, že hoci sa astma nedá úplne vyliečiť, pri jej včasnom zachytení a vhodnej liečbe nemusí pacienta nijako zásadne obmedzovať a chorý môže žiť plnohodnotný život.

Astmatik sa môže venovať aj športovým aktivitám, pokojne aj na vrcholovej úrovni. Dôkazom pozitívnych výsledkov včasne diagnostikovanej astmy a dlhodobej a pravidelnej protizápalovej liečby sú napríklad športové výkony plavkyne Petry Chocovej, tenistky Petry Kvitovej alebo desaťbojára Tomáša Dvořáka.

prof. MUDr. Petr Pohunek, CSc.

Detský pneumológ. Pracuje na Pediatrickej klinike Fakultnej nemocnice v Motole a 2. lekárskej fakulte UK v Prahe, kde vedie pracovnú skupinu pre detské respiračné choroby s lôžkovým oddelením, ambulanciami, bronchoskopickým centrom a funkčným pľúcnym laboratóriom. Prednáša na 2. lekárskej fakulte UK. Je predsedom Českej spoločnosti detskej pneumológie SLS a členom výboru Českej spoločnosti alergiológie a klinickej imunológie SLS. Rovnako je členom Európskej respiračnej spoločnosti a American College of Chest Physician. Prednáša na viacerých medzinárodných odborných podujatiach a v odborných kurzoch. Je autorom mnohých publikácií z odboru. Pôsobí ako riaditeľ Českej iniciatívy pre astmu, o.p.s.

Rozhovor

 

V Českej republike sa diagnostike, liečbe aj ďalším témam spojeným s astmou venuje Česká iniciatíva pre astmu (ČIPA). Vyspovedali sme jej predsedu prof. MUDr. Petra Pohunka, CSc.

Ako astma vzniká a akú úlohu pri vzniku tejto choroby hrá dedičnosť?

Astma je výsledkom súhry mnohých faktorov, predovšetkým genetickej dispozície, ale významne tiež vplyvom prostredia. Významnú úlohu hrajú alergie, predovšetkým alergie respiračné (pele, roztoče, plesne), a hlavne u detí majú významný podiel vírusové respiračné infekcie. Značný vplyv, skôr ako priťažujúci faktor, má vystavenie tabakovému dymu.

Je možné stravou či inak v ranom detstve predchádzať astme v neskoršom veku alebo aspoň znížiť pravdepodobnosť jej vzniku?

Snahy o jasné odporúčania boli v minulosti veľmi časté, k dispozícii však nie sú jednoznačné odporúčania, ako astme touto cestou predísť. Vyraďovanie rôznych potravín by sa malo riadiť iba a jedine jasnými výsledky špecializovaného alergiologického vyšetrenia, ktoré potvrdí nespornú alergiu na nejakú potravinu.

Je v prejavoch choroby či iných aspektoch nejaký rozdiel medzi astmatikom dieťaťom a astmatikom dospelým?

U detí býva priebeh variabilnejší, býva lepšia zvratnosť poruchy priechodnosti dýchacích ciest aj lepšia odpoveď na preventívnu liečbu. Inak významné rozdiely vo väčšine prípadov nie sú.

Aké sú prvé príznaky začínajúcej astmy, ktoré u seba človek môže vypozorovať?

Môže to byť suchý kašeľ, dýchacie ťažkosti pri telesnej záťaži či športe, nočný kašeľ, predĺženie kašľa a dychové ťažkosti pri vírusových respiračných infekciách.

Čo robiť v prípade, že u seba človek tieto príznaky rozozná?

Nahlásiť to svojmu lekárovi. Ten situáciu posúdi a odporučí prípadne odborné vyšetrenie pneumológom (lekár zaoberajúci sa výskumom, diagnostikou, prevenciou a liečbou pľúcnych ochorení, pozn. red.) Alebo alergiológom.

Aké sú typy astmy?

U detí vídame astmu po niektorých vírusových infekciách. Ak nie je spojená s alergickou senzibilizáciou (zvýšenie citlivosti, pozn. red.), máva dobrú prognózu a môže niekedy v priebehu školského veku aj vymiznúť. Inak sú pri určitom zjednodušení tri základné typy astmy − astma jasne spojená s alergiou, teda takzvaná IgE (imunoglobulín E, pozn. red.) sprostredkovaná reakcia, astma spojená s vyšším podielom takzvaných eozinofilných (eozinofília je reakcia na špecifickú bunkovú imunitnú odpoveď, zvyčajne na vonkajšie alergény či parazitárne infekcie, výnimočne aj na iné infekcie, pozn. red.) buniek bez jasnej alergie, a astma, kde sa nepreukáže ani jeden z týchto mechanizmov, ktorý býva predovšetkým u dospelých.

V posledných rokoch počet ľudí s astmou stúpa. Dá sa povedať, prečo to tak je?

To je jav, ktorý je zaznamenávaný už od 80. rokov 20. storočia. Tento vzostup sa v posledných rokoch skôr mierne spomaľuje, výskyt však naozaj stále stúpa. Je to pripisované civilizačným vplyvom, vzostupu alergií aj faktorom životného prostredia.

Má astmatik v bežnom živote nejaké obmedzenia týkajúce sa športu či ďalších aktivít, prípadne aké to sú?

Ak je astmatik dobre liečený, žiadne zásadné obmedzenia by mať nemal. Mal by byť schopný viesť normálny život, pracovné aktivity a napríklad aj šport. Ak sa to nedarí, potom je nutné liečbu prehodnotiť a upraviť. U väčšiny astmatikov by dnes astma nemala život nijako významne limitovať. Podmienkou je však dodržiavanie liečebného režimu.

Aké nebezpečné sú v porovnaní so zdravým človekom pre astmatika bežné respiračné choroby, prípadne tie závažnejšie, ako je zápal pľúc?

Zhoršenie môžu spôsobiť predovšetkým vírusové respiračné infekcie. Tie sú najčastejšou príčinou akútnych záchvatov astmy. Je dobré dohodnúť si s lekárom prípadný spôsob úpravy liečby pre takéto situácie.

Prebieha liečba týchto chorôb u astmatika odlišne?

V zásade nie, je len potrebné včas zachytiť a liečiť prípadné prejavy zhoršenia astmy.

Astma a zvieratá

Deti aj dospelí trpiaci alergiou na zvieratá majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa u nich vyvinie astma, ako ľudia, ktorí alergiou na zvieratá netrpia. Najagresívnejšie alergény produkuje podľa súčasných poznatkov mačka. Známe sú aj alergie na najrôznejšie iné zvieratá, napríklad psa, morča, škrečka alebo zajaca.

Agresivitu niektorých alergénov produkovaných zvieratami dokladajú napríklad aj skúsenosti so zhoršením astmy po tom, čo dieťa na svojom oblečení prinesie zo školy alergén mačky spolužiaka. ČIPA tak alergikom ani astmatikom neodporúča zadováženie si domácich zvierat.

Vyvracia navyše pomerne rozšírený mýtus, že je z hľadiska alergie rozdiel medzi zvieraťom s krátkou a dlhou srsťou. Zvieratá totiž alergény vylučujú najmä svojimi telesnými tekutinami (moč, sliny, pot), a tak rozdiel medzi krátkosrstými a dlhosrstými jedincami v tomto smere nie je.

Pri liečbe astmy sú často podávané kortikoidy, ktorých sa niektorí ľudia obávajú. Ako sa ako odborník na liečbu astmy týmito liekmi pozeráte?

Kortikosteroidy v inhalačnej forme sú hlavnou súčasťou liečby. Obavy z tejto liečby sú neopodstatnené a nepoužívanie týchto liekov z dôvodu obavy z ich vedľajších účinkov často vedie k zhoršeniu astmy a paradoxne k potrebe užívať kortikosteroidy celkovo, čo už s nežiaducimi účinkami spojené byť môže.

Aké ďalšie možnosti liečby sa astmatikom ponúkajú a aké majú výhody a nevýhody?

Základom je vždy dlhodobá inhalačná preventívna liečba, v súčasnosti inhalačnými kortikosteroidmi, prípadne pri ťažších variantoch astmy aj v kombinácii s dlhodobo pôsobiacimi bronchodilatačnými (bronchodilatácia = rozšírenie priedušiek, pozn. red.) liekmi. Pre najťažšie stavy, kde táto konvenčná liečba nestačí, je teraz ako nadstavba k dispozícii aj biologická liečba zasahujúca priamo niektoré mechanizmy choroby. Takých pacientov je len veľmi málo.

Na záver jedna aktuálna otázka. Uvádza sa, že pre astmatikov predstavuje ochorenie Covid-19, ktoré sa rozšírilo do takmer celého sveta, oveľa väčšie riziko ako pre zdravého človeka. Mal by astmatik v rámci prevencie nákazy týmto koronavírusom dodržiavať prísnejšie opatrenia než zdravý človek? Prípadne aké?

Aj keď je astma chronická respiračná choroba, a má teda potenciál zhoršiť priebeh koronavírusového zápalu pľúc, platí, že ak je astma pod kvalitnou kontrolou, sú normálne funkcie pľúc a pacient je dlhodobo bez stavov zhoršenia a akútnych záchvatov, nie je riziko závažného priebehu koronavírusovej pľúcnej infekcie zásadne vyššie v porovnaní s bežnou populáciou. Podmienkou je teda, aby chorý dodržiaval predpísaný liečebný režim, predpísané dávky liekov a, samozrejme, preventívne ochranné opatrenia, teda ochranné pomôcky, dezinfekcia rúk a povrchov, významné obmedzenie kontaktu s inými ľuďmi, a to aj napriek tomu, že sa aj oni správne chránia. Malo by stačiť správne dodržiavanie všeobecne vyhlásených ochranných postupov.

História astmy

Prvé zmienky o pacientoch s astmou pochádzajú už zo starovekého Egypta. Tam astmatikov liečili pitím vonnej zmesi známej ako kyphi (zmes pozostávajúca z mnohých ingrediencií, napríklad myrhy, škorice alebo koriandra, pozn. red.).

Oficiálne astmu ako špecifický problém s dýchaním pomenoval okolo roku 450 pr. n. l. slávny lekár Hippokrates. Choroba bola nazvaná gréckym slovom ásthma, čo znamená sipot či lapanie po dychu.

Vo svojich textoch sa v druhom storočí pr. n. l. Venoval astme aj slávny doktor Galén. Okolo roku 50 n. l. si Plínius starší (rímsky bojovník a filozof, autor najvýznamnejšej prírodovednej encyklopédie starého Ríma, pozn. red.) prvýkrát všíma súvislosti medzi peľom a dýchacími ťažkosťami.

Počas storočí sa zdokonaľovali lekárske postupy v mnohých smeroch − a astma nebola výnimkou. Prelom však prinieslo až 19. storočie, keď sa astma začala liečiť vtieraním chloroformovej tekutej masti do hrude a tiež podávaním vnútrožilových dávok lieku pilokarpín (alkaloid získavaný z listov tropických amerických kríkov Pilocarpus, pozn. red.).

Až začiatkom 20. storočia bol ako liek na astmu prvýkrát použitý epinefrín (adrenalín, pozn. red.). A až v päťdesiatych rokoch sa prvýkrát pri liečbe astmy pristúpilo k použitiu kortikosteroidov. V tomto čase bola astma považovaná za rýdzo psychosomatickú chorobu a pri jej liečbe sa okrem kortikosteroidov veľa spoliehalo aj na rozhovory a psychoanalýzu, ktorá mala odhaliť príčinu vzniku choroby. Psychoanalytici totiž interpretovali piskot, ktorý astmu sprevádza, ako potláčaný plač dieťaťa, ktoré hľadá matku.

V súčasnosti sa na astmu nedívame ako na čisto psychosomatické ochorenie, vplyv psychiky, zvlášť v detskom veku, sa však nepodceňuje.


Prihlásiť