Múzeá a múzejníctvo

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 5/2020

Vystupujú primárne ako kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, ktoré nám predstavujú minulosť a súčasnosť. Prinášajú svojim návštevníkom zábavu, ale aj nové vedomosti. Ich rola sa však v 21. storočí mení, ako naznačuje aj medzinárodná debata o poslaní múzeí, ktorá sa začala vlani v japonskom Kjóto. Múzeá sa stávajú aktívnym spolutvorcom spoločenských názorov a kultúrnych identít.

Podľa údajov Medzinárodnej rady múzeí (ICOM) existuje na celom svete viac ako 55 000 múzeí. Múzeá uchovávajú kultúrne dedičstvo ľudstva a mnohé z nich je možné navštíviť nielen fyzicky, ale prezrieť si expozície aj virtuálne.

Datovať a určiť prvé múzeum, ktoré na svete vzniklo, nie je jednoduché, záleží totiž na tom, ako múzeum definujeme. Za najstaršieho predka dnešných múzeí býva považované to, ktoré pred cca 2 500 rokmi vybudovala babylonská princezná Enningaldi, najvyššia kňažka a dcéra posledného kráľa novobabylonskej ríše Nabonid. Odhalil ho v roku 1925 archeológ Leonard Wooley pri svojich vykopávkach babylonského paláca. Objavené boli artefakty, ktoré pochádzali z rôznych dôb a miest, no vyznačovali vďaka svojmu usporiadaniu istú systematickosť a boli označené štítkami s popisom.

Festival múzejných nocí

Medzinárodná rada múzeí v roku 1977 ustanovila 18. máj za Medzinárodný deň múzeí. Na jeho oslavu prebiehajú po celom svete rôzne jednodňové aj dlhšie akcie. U nás je oslava tohto dňa spätá s Festivalom múzejných nocí, ktorý vznikol v roku 2004, a s vyhlasovaním ceny Gloria musaealis.

Kým v rámci prvého ročníka Múzejnej noci sa pod taktovkou Národného múzea a Moravskej galérie v Brne konalo len niekoľko akcií, postupne sa rozšírili do celej republiky − v minulom roku sa do nej zapojilo 158 miest a v nich celkovo 517 inštitúcií. Rekord zatiaľ drží rok 2017, keď sa akcie konali v 552 inštitúciách 178 českých a moravských miest.

Témou múzejných nocí pre tohtoročný, už XVI. ročník festivalu by malo byť posilňovanie rozmanitosti a začlenenie v našich kultúrnych inštitúciách. Téma je zvolená dosť výstižne s ohľadom na aktuálne diskusie na medzinárodnej úrovni. Cieľom je upozorniť na úlohu múzeí a ich konštruktívne zapojenie sa do politickej, sociálnej a kultúrnej reality modernej spoločnosti. Festival tohto roku prebehne kvôli koronavírusovej pandémii až v termíne od 10. októbra do 14. novembra.

Od kabinetov kuriozít k múzeám

Za predchodcu dnešných múzeí môžeme považovať súkromné zbierky panovníkov, prípadne aristokratov a neskôr aj majetnejších mešťanov a rodín. Jednou z najznámejších je kunstkomora cisára Rudolfa II., ktorá bola, bohužiaľ, po konci jeho vlády rozkradnutá.

Od neskorého stredoveku až do 18. storočia došlo k veľkému rozmachu kabinetov kuriozít. Mať zaujímavú zbierku plnú podivuhodných či vzácnych prírodných objektov a artefaktov bolo spočiatku hlavne známkou spoločenského postavenia. Prístup k zbierkam mali iba ich majitelia, personál a prípadné návštevy, ktorým sa chcel majiteľ pochváliť.

Počiatky moderného múzejníctva sú späté s Európou a s darmi veľkých súkromných zbierok, ktoré boli v majetku aristokracie a mešťanov. Ani prvé verejné múzeá však neboli pre všetkých. Prístup do nich mala väčšinou len stredná a vyššia trieda. Napríklad keď v roku 1759 otvorilo svoje dvere verejnosti Britské múzeum, panovali obavy, že by davy mohli artefakty poškodiť. Záujemcovia tak museli napísať písomnú žiadosť a následne mohli do múzea vstupovať len malé skupinky návštevníkov.

Vývoj českého múzejníctva

Za najstaršie múzeum, ktoré vzniklo na území ČR, by sa dalo považovať Šeršníkovo múzeum, ktoré sa od roku 1918 nachádza v poľskej časti Těšína. Z tohto dôvodu býva ako najstaršie najčastejšie označované Sliezske zemské múzeum v Opave, ktoré bolo založené v roku 1814 v budove miestneho gymnázia a patrí medzi najväčšie múzeá v Českej republike.

Aby to nebolo veľmi jednoduché, niektoré zdroje uvádzajú ako múzeum s najdlhšou históriou u nás Národnú galériu v Prahe, na ktorej začiatku bola na konci 18. storočia súkromná zbierka. Verejnosti sa však galéria otvorila až neskôr.

V druhej polovici 19. storočia dochádzalo k profesionalizácii múzejnej činnosti a k jej prehlbovaniu. Vznikalo mnoho vedeckých prác, ktoré ovplyvnili rozvoj múzejnej vedy. Rozvíjali sa predovšetkým vlastivedné múzeá zamerané na dokumentáciu prírody a spoločnosti v určitom regióne. Súčasťou múzejných zbierok sa tiež stávali významné české súkromné zbierky. Ako jeden príklad za všetky menujme zbierky Joachima Barrandeho, ktoré tento slávny francúzsky bádateľ venoval Národnému múzeu, čím položil základ svetového ohlasu tamojšieho paleontologického oddelenia.

Vznik obchodných a živnostenských komôr bol impulzom pre vznik múzeí umeleckopriemyselných alebo napr. sklárskych v Novom Bore a v Jablonci nad Nisou. Rozvíjali sa aj ďalšie špecializované múzeá.

Druhá svetová vojna a okupácia znamenali stagnáciu vývoja, no nie veľké škody na zbierkach. Po vojne boli české múzeá zoštátnené, väčšina bola v nasledujúcom období riadená ministerstvami a národnými výbormi. Zanikli múzejné spolky, naopak, rozvoj zažili múzeá zamerané na propagáciu nového režimu. Asi najväčší posun v ére komunizmu znamenal zákon č. 54/1959 Zb. o múzeách a galériách, ktorý vytvoril právny rámec pre české múzejníctvo, platný až do roku 2000. Aj v dôsledku tohto zákona došlo k výraznej profesionalizácii práce múzeí a nárastu zbierok.

Bohužiaľ, 70. a 80. roky nedávali veľký priestor pre rozvoj múzeí, čo malo za následok okrem iného zaostávanie oproti Západu aj zastaranú techniku a nevhodné priestory pre zbierky. Zmeniť tento stav je dodnes jednou z kľúčových úloh českého múzejníctva, ktoré má okolo 800 objektov označených ako múzeum alebo galéria.

Nie je múzeum ako múzeum

Ako je zrejmé aj z nášho krátkeho pohľadu do histórie múzejníctva, existuje nepreberné množstvo rôznych typov múzeí. Múzeá možno rozdeliť napríklad podľa ich zamerania, ktoré sa veľmi zjednodušene točí okolo troch základných oblastí: umenie, história a vedy. Konkrétne zameranie môže byť rôzne, od umenia, remeselných výrobkov, archeológie, antropológie cez históriu, vedu, technológiu, múzeá pre deti až po botanické a zoologické záhrady, ktoré sú tiež združené v Medzinárodnej rade múzeí. Nájdeme múzeá pokrývajúce niekoľko tém a oblastí, ďalšie sú špecificky zamerané na jednu tému, obdobie, osobu či miesto. Niektoré múzeá pripravujú časovo obmedzené výstavy (často k nejakému jubileu), iné ponúkajú len stále expozície. Či už ide o výstavu, alebo o expozíciu, očiam verejnosti nie je zďaleka predstavené všetko. Múzeá majú vo svojich depozitároch skryté ďalšie zbierkové predmety, ku ktorým majú prístup hlavne bádatelia.

Múzea môžeme členiť tiež podľa veľkosti alebo významu. Existuje mnoho malých súkromných inštitúcií, ktoré nemajú odborné teoretické zázemie v múzejníctve a majú veľmi malý význam, napriek tomu ich môžeme označiť za múzeá, rovnako ako veľké národné múzeá s miliónovou návštevnosťou ročne.


Meniace sa poslanie

Táto pestrosť je výsledkom dlhého vývoja od druhej polovice 18. storočia až do súčasnosti. Ponúka sa preto otázka, k čomu nám múzea vlastne slúžia a aké je ich poslanie.

V prvom rade múzeá zaisťujú ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva ľudstva (a to tak hmotného, ako aj nehmotného). Toto dedičstvo zároveň dokumentujú a snažia sa ho propagovať. Zbierky, ktoré múzeá spravujú, sú uchovávané nie pre radosť a spoločenskú prestíž, ako to bolo v časoch aristokracie, ale v záujme spoločnosti a jej rozvoja. Múzeá pracujú na tom, aby tieto zbierky boli rozširované a zhodnocované. Inými slovami sa s nimi zaobchádza zodpovedne a vo verejnom záujme.

Kým predtým boli múzeá vnímané hlavne ako výstavné skrine, kde je možné obdivovať vzácne exponáty, v súčasnosti sa stále viac stávajú fórom pre verejnú debatu. S tým súvisí aj premena expozícií, ktorých súčasťou sa vo väčšej miere stávajú aj artefakty a diela spojená s menšinami. Tejto zmeny si všíma aj Medzinárodná rada múzeí (ICOM), ktorá na svojej minuloročnej porade v japonskom Kjóto prišla s návrhom prehodnotenia samotnej podstaty múzeí.

V súčasnosti je múzeum oficiálne definované ako stála nezisková inštitúcia v službách spoločnosti a jej rozvoja otvorená verejnosti, ktorá získava, uchováva, skúma, sprostredkováva a vystavuje hmotné aj nehmotné dedičstvo ľudstva a jeho prostredie s cieľom vzdelávania, štúdia a potešenia.

Zatiaľ posledná úprava definície múzeí prišla v roku 2007, keď bolo do definície začlenené nehmotné dedičstvo. Novonavrhovaná definícia z roku 2019 hovorí o múzeách ako demokratizujúcich inkluzívnych miestach, v ktorých prebieha kritický dialóg o minulosti a budúcnosti. Navrhovatelia novej definície chcú tiež presadiť, aby múzeá boli chápané ako participatívne a transparentné organizácie, pracujúce v aktívnom partnerstve s rôznymi komunitami a pre tieto komunity. Cieľom múzeí by tak do budúcnosti malo byť prispenie k ľudskej dôstojnosti, sociálnej spravodlivosti, globálnej rovnosti a planetárnej pohode. A to je pre múzeá 21. storočia veľká výzva.

Už dnes môžeme vidieť, že múzeá presadzujú akúsi „mäkkú silu“, teda že nevytvárajú priamy nátlak a politickú agitáciu, ale snažia sa presviedčať a prezentovať určité stanoviská, čím majú bezpochyby vplyv na spoločenské názory alebo kultúrne identity už len tým, aké témy sú tu popularizované a zviditeľňované. Novonavrhnutá definícia by tak do istej miery potvrdila to, čo už teraz funguje.

Najstaršie múzeá sveta

Medzi najstaršie múzeá na svete patria Kapitolské múzeá v Ríme. Ich história siaha do roku 1471 a je spojená s pápežom Sixtom IV., ktorý ľudu Ríma venoval zbierku antických sôch. Medzi najzaujímavejšie exponáty darované pápežom Sixtom sa dodnes radí Kapitolská vlčica − symbol Ríma. Múzeá boli otvorené verejnosti v roku 1734 za pápeža Klementa XII.

Za druhé najstaršie múzeum bývajú považované Vatikánske múzeá, ktoré sú zároveň jedným z najväčších komplexov umeleckých zbierok. Aj pri zrode týchto múzeí stojí pápež − Július II., ktorý začiatkom 16. storočia otvoril zbierky verejnosti. Dnes majú prehliadkové trasy 7 km a zakončené sú väčšinou návštevou Sixtínskej kaplnky, ktorá je súčasťou komplexu múzeí.

Za zmienku stoja ešte dve múzeá zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Jedným z nich je Kráľovská zbrojnica v londýnskom Toweri, ktorá sa verejnosti otvorila v roku 1660, no súkromné prehliadky sa tu konali už od roku 1592. Neskôr bola zbierka presunutá mimo Toweru a dnes sa nachádza na troch miestach − v Londýne, Leedsi a Porthmouthe. Druhým britským skvostom je oxfordské Ashmoleovo múzeum, ktoré je zároveň pravdepodobne prvým univerzitným múzeom na svete. Tvorba múzejných zbierok tu prebiehala v rokoch 1677 až 1683. Jednou z miestnych kuriozít je vták dodo, z ktorého sa dochovala hlava a zub. Niektorí považujú práve Ashmoleovo múzeum za prvé moderné múzeum, lebo nebolo spojené s cirkvou ani aristokraciou. Elias Ashmole, ktorý stál pri jeho zrode, bol starožitník, politik a astrológ.

Najnavštevovanejšie múzeá sveta

Hoci nie je najstaršie, je najnavštevovanejšie. O akom múzeu je reč? O jednom z najväčších múzeí a francúzskom skvoste − Múzeu Louvre, ktoré je umiestnené v bývalom sídle francúzskych kráľov. Práve počas Veľkej francúzskej revolúcie, ktorá zvrhla vo Francúzsku monarchiu, bol Louvre otvorený ako verejné múzeum. Návštevnosť sa v roku 2018 vyšplhala na viac ako 10 miliónov aj napriek tomu, že sa do tohto múzea platí vstupné (na rozdiel od mnohých iných v TOP 10). Medzi hlavné lákadlá Louvru bezpochyby patrí obraz Mony Lisy od Leonarda da Vinci alebo socha Méloská Venuša, o ktorej autorstve sa vedú diskusie. Od roku 2017 má toto múzeum navyše pobočku v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch.

Druhú priečku v návštevnosti obsadilo Čínske národné múzeum v Pekingu s 8,6 milióna návštevníkov v roku 2018. Toto múzeum, ktoré vzniklo v roku 2003 zlúčením dvoch iných (Múzea čínskej revolúcie a Národného múzea čínskej histórie), sa venuje čínskej histórii a umeniu a je verejnosti prístupné zadarmo.

Na treťom mieste sa v roku 2018 umiestnilo Metropolitné múzeum umenia v New Yorku so 7,3 milióna návštevníkov. Ide o najstaršie a najväčšie múzeum umenia v Spojených štátoch amerických. Zaujímavosťou je, že zatiaľ čo predtým bol vstup voľný, teraz návštevníci za návštevu zaplatia 25 dolárov, čo je približne 23 €.

Štvrté miesto obsadili už spomínané Vatikánske múzeá nasledované na 5. priečke Národným múzeom letectva a kozmonautiky vo Washingtone D. C., ktoré predstavuje najväčšiu zbierku na tému kozmonautiky a letectva. Môžete tu vidieť napríklad veliteľský modul Apollo 11, v ktorom doleteli prví ľudia na Mesiac.

Britské múzeum sa v roku 2018 umiestnilo na šiestom mieste nasledované tromi ďalšími múzeami v Londýne − britským národným múzeom moderného umenia Tate Modern, Národnou galériou, ktorá obsahuje diela starých majstrov, a Prírodopisným múzeum so zbierkami z botaniky, entomológie, mineralógie, paleontológie a zoológie. Posledné menované múzeum je známe hlavne kostrou diplodoka − dinosaura, ktorý dominuje vstupu do múzea. Za zmienku stojí, že všetky štyri britské múzea v TOP 10 sú verejnosti prístupné zadarmo.

Desiatku uzatvára Americké prírodovedné múzeum v New Yorku, ktoré bolo založené okrem iného otcom amerického prezidenta Theodorom Rooseveltom. V rámci 25 prepojených budov je možné navštíviť celkovo 46 výstavných sál, knižnicu a výskumné laboratóriá. V múzeu sa natáčalo aj niekoľko známych filmov − napr. Noc v múzeu alebo scény z katastrofického filmu Deň potom. Múzeum sa blyslo aj v populárnom seriáli Priatelia, kde jedna z hlavných postáv − Ross − v prvých dieloch pracuje práve v tomto múzeu.

Žiadne české múzeum sa medzi top múzeá sveta ani top múzeá Európy nedostalo.


Prihlásiť