Komunitou podporované poľnohospodárstvo

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 4/2020

Ak chcete mať prístup k čerstvým potravinám, poznať ich pôvod a spôsob produkcie a zároveň podporiť lokálnych poľnohospodárov, tak by vás mohol zaujať koncept komunitou podporovaného poľnohospodárstva, skrátene KPZ.
Solidarita, lokálny pôvod, udržateľnosť, sebestačnosť a ohľad na životné prostredie sú niektoré z mnohých pojmov, ktoré sa v súvislosti s komunitou podporovaným poľnohospodárstvom skloňujú. Skôr ako o konkrétny model poľnohospodárstva ide o myšlienku založenú na niekoľkých princípoch, ktoré sa dajú realizovať rôznymi spôsobmi.

Piliere KPZ

Myšlienka KPZ stojí na troch základných princípoch:

  • Potravinová suverenita − právo na zdravé, lokálne potraviny, ktoré sa produkujú udržateľne, a právo vybrať si, aké potraviny spotrebiteľ chce.
  • Solidárna ekonomika – t. j. ekonomika postavená na spolupráci producenta a spotrebiteľa a solidarite (nielen s producentom, ale aj s ekonomicky slabšími členmi komunity), nie na súťaživosti a čisto obchodných vzťahoch.
  • Ekologicky šetrné hospodárenie – t. j. hospodárenie s ohľadom na možnosti daného územia s využitím šetrných postupov a v spolupráci s prírodou. Takéto hospodárenie podporuje rozmanitosť a dbá na dobré životné podmienky zvierat.

Jedlo s tvárou

Komunitou podporované poľnohospodárstvo sa dá definovať ako partnerský vzťah medzi poľnohospodárom a spotrebiteľom (tzv. podielnikom), kde sa o riziká a prínosy poľnohospodárstva delia obe strany. Ide o priame partnerstvo s poľnohospodárom, ktoré je založené na kvalitných medziľudských vzťahoch a dôvere. Vďaka tomu získava jedlo „tvár“ − spotrebiteľ vie, kto ho vyprodukoval a ako. Za týchto okolností nie je nutné, aby mal dodávateľ nejakú oficiálnu nálepku, napr. Bio, pretože spotrebiteľ má prístup ku všetkým podstatným informáciám o pestovaní alebo chove a môže do istej miery aj ovplyvňovať a kontrolovať hospodárenie ako také.

KPZ vytvára priateľskejší potravinový systém − odberateľom zaisťuje lokálne, zdravé a vo väčšine prípadov ekologicky šetrne pestované potraviny. Dáva im aj možnosť osobne sa angažovať, nebyť len pasívnym konzumentom.

Drobným poľnohospodárom poskytuje prežitie − dáva im sebestačnosť, možnosť udržiavať zdravú krajinu a zaistiť kvalitu potravín aj proces ich pestovania a výroby. Vďaka KPZ majú poľnohospodári garantované príjmy, získavajú spravodlivú odmenu za produkty a môžu sa preto lepšie zamerať na samotnú produkciu. Nemusia sa podriaďovať nevýhodným cenám obchodných reťazcov ani platiť peniaze za prenájom stánkov na farmárskych trhoch.

KPZ pomáha rozvíjať komunitný život a má pozitívny vplyv na tvorbu a udržanie pracovných miest v poľnohospodárstve.

Reakcia na potravinárske škandály

Komunitou podporované poľnohospodárstvo má svoje korene už v 70. rokoch minulého storočia. Jeho počiatok sa zrodil v Japonsku, kde sa v tom čase (podobne ako inde na svete) riešilo mnoho škandálov súvisiacich s priemyselným poľnohospodárstvom. Rástol dopyt po potravinách bez chémie, ktorých pôvod je spotrebiteľovi známy. V reakcii na to sa začali gazdinky spájať priamo s poľnohospodármi, aby im pravidelne za finančný príspevok a prácu dodávali potraviny. Tým vzniklo hnutie teikei (v preklade „jedlo s tvárou poľnohospodárov“), nový model spolupráce medzi poľnohospodárom a odberateľom.

Takmer súbežne začali vznikať podobné iniciatívy aj v Európe − predovšetkým vo Švajčiarsku a Nemecku. Uvádza sa, že európske hnutie čiastočne inšpirovali myšlienky Rudolfa Steinera, renesančného muža a význačného rakúskeho mysliteľa, okrem iného zakladateľa waldorfského školstva. Z Európy sa v polovici 80. rokov koncept preniesol aj do Spojených štátov amerických, kde sa pre označenie celého hnutia používa termín „Community Supported Agriculture“ (CSA).

Od deväťdesiatych rokov minulého storočia zaznamenali „kápézetky“ v Európe aj vo svete veľký rozmach a ich počet, respektíve množstvo zapojených ľudí stále stúpa. Podľa štatistík medzinárodnej siete KPZ Urgenci kraľuje v Európe Francúzsko so svojimi 2 000 skupinami KPZ (tzv. AMAP), do ktorých sa zapojilo zhruba 320-tisíc ľudí. TOP 3 v počte skupín KPZ tvoria spolu s ňou Belgicko a Taliansko, kde je viac ako 100 skupín. Za zmienku stojí aj Švajčiarsko a Holandsko, v ktorých sa počet skupín pohybuje síce okolo 50, no podielnikov majú v Európe hneď po Francúzsku najviac − oba štáty cca 26-tisíc.

Krajiny bývalého Sovietskeho bloku začali kúzlo poľnohospodárstva podporovaného komunitou objavovať okolo roku 2010. Vtedy sa myšlienka KPZ dostala aj k nám a odvtedy sa komunita stále rozrastá. Najviac „kápézetiek“ sa nachádza v Prahe a okolí. V Českej republike, kde sú farmárske trhy a obchody oproti ostatným krajinám EÚ stále ešte v plienkach, ide o dôležitú podporu malých a stredných poľnohospodárov.


Nie je KPZ ako KPZ

Už len ten fakt, že komunitou podporované poľnohospodárstvo vznikalo takmer súbežne na rôznych miestach, dáva tušiť, že je veľa spôsobov, ako pristúpiť k založeniu skupiny rešpektujúcej hlavné princípy KPZ. A vskutku, dá sa povedať, že čo KPZ, to originál. Neexistuje jeden predpísaný model, ako by skupina mala vyzerať, existuje mnoho variácií, ktoré reagujú na potrebu členov (podielnikov) aj poľnohospodárov. Výsledná podoba skupiny je tak záležitosťou spoločného rozhodnutia všetkých zapojených. To sa týka nielen formy zoskupenia, ale aj množstva a variability objednávaných dobrôt.

Najčastejšie sa objavujú dve základné podoby KPZ − buď sa založí formálna štruktúra, napr. nejaký spolok alebo družstvo, kde si produkujú potraviny sami, alebo ich nakupujú od poľnohospodárov, prípadne skupina funguje na čisto neformálnej báze, keď do obchodného vzťahu medzi spotrebiteľom a poľnohospodárom nevstupuje už žiadna tretia strana.

Či už ide o formálnu, alebo neformálnu skupinu, základ je vždy podobný. Niekoľko osôb sa spojí a spoločne si u farmára predplatí pravidelnú dodávku ním vypestovaných plodín alebo si prenajmú pole a začnú na ňom sami hospodáriť. Tzv. podiely sa následne dovážajú na určené miesto v pravidelných intervaloch v priebehu celej sezóny. Tá sa môže pri jednotlivých producentoch líšiť. Spravidla sa začína niekedy na jar a končí na jeseň. Cena potravín je väčšinou porovnateľná s cenami v supermarketoch.

Členovia na seba síce berú riziko, že pri neúrode prídu o svoje peniaze, taký scenár však ešte nikdy nenastal. Väčšinou o čo sa niečoho urodí menej, o to sa niečoho iného vypestuje viac. V niektorých skupinách sa platí ešte členský príspevok, ktorý pokrýva napr. výdavky na tzv. odberné miesto (prenájom a energie).

Ako sa zapojiť?

Každý, kto by sa chcel do komunitou podporovaného poľnohospodárstva zapojiť, má dve možnosti. Buď si nájde už existujúcu skupinu vo svojej blízkosti, alebo si spolu s priateľmi, kolegami alebo susedmi založí vlastnú skupinu. Komunitou podporované poľnohospodárstvo však rozhodne nie je pre každého, vyžaduje určité úsilie a niektoré aspekty môžu byť pre mnohých veľkou prekážkou. Do úvahy je potrebné vziať okrem základných princípov a rizika neúrody aj niekoľko vecí.

Jednou z nich je to, že odbery potravín cez KPZ kladú väčšie nároky na varenie podľa sezónnej ponuky a domácu prípravu pokrmov všeobecne. Treba sa rozhodnúť, aké veľké podiely sú pre vás vhodné, prípadne ako často, aby sa nestalo, že potraviny skončia v koši. Je oveľa komplikovanejšie plánovať jedlo, pretože dopredu neviete, čo a v akom množstve bude k dispozícii.

„Kápézetky“ sú v prvom rade tvorené ľuďmi, a preto každá pôsobí iným spôsobom. Kým fungovanie jednej môže byť pre niekoho nevyhovujúce, iná pre neho môže byť ako stvorená. Niektoré KPZ fungujú čisto na odbere potravín − predovšetkým zeleniny − a tým sa ich funkcia viac-menej končí. Mnohé však idú ďalej a členovia sa zapájajú aj tým, že organizujú rôzne ďalšie nárazové alebo pravidelné objednávky všetkého možného. Môže ísť o mäsové alebo mliečne výrobky, orechy, ovocie, alkohol, marmelády, kávu, olej alebo dokonca bezobalové potreby do domácnosti alebo ekologickú kozmetiku.

V takom prípade už väčšinou neplatí, že spotrebiteľ zdieľa riziko s producentom, ale objednáva si konkrétne množstvo požadovaného produktu. V niektorých KPZ fungujú aj rôzne komunitné aktivity, ako napríklad akcie pre deti alebo bazáre oblečenia a ďalších vecí, ktoré doma už doslúžili, no niekomu inému by mohli urobiť radosť.

Porovnání různých forem produkce

Kde nakupuji?
Jak producent hospodaří?
Odkud pochází potraviny?
Jaký je vztah mezi producentem a spotřebitelem?
Kde potraviny získám?
Jak rozmanitá je nabídka?
Jaký je závazek spotřebitele?
Kdy se platí?
Jak je zboží distribuováno?
v supermarketu průmyslově z celého světa žádný, mnohdy ani nelze zjistit, kdo je producent v obchodě nebo dodávkou do domu obvykle lze sehnat cokoliv bez ohledu na sezónu i lokalitu žádný při jednorázovém nákupu přes velkoobchodníka do prodejny
u farmáře (trhy, bedýnky, farmářské dvory aj.) průmyslově nebo ekologicky z regionu je možné setkat se s producentem (na trhu), případně je jeho jméno alespoň známo (bedýnky) na trhu, ve farmářské prodejně (na farmářském dvoře) nebo dodávkou do domu nabídka je vázaná na sezónu, liší se producent od producenta formálně žádný, ale mohou se na závazku dohodnout při nákupu případně předem (např. u objednávky domů nebo u bedýnek). Nemusí jít nutně o jednorázový nákup (např. bedýnky si lze předplatit na nějakou dobu) producent distribuuje zboží sám, případně přes své blízké spolupracovníky
z KPZ ekologicky z blízkého okolí jméno je známo, obvykle se producent zná se spotřebitelem a vzájemně znají své potřeby a možnosti na dohodnutém odběrném místě na začátku sezóny se producent a spotřebitel domluví na základních možnostech, během sezóny ale spotřebitel přijímá, co zrovna je spotřebitel se zavazuje odebírat potraviny po celou sezónu platí se dopředu za celou sezónu distribuci si ve spolupráci s producentem zajišťují sami odběratelé

Slovníček základných pojmov v KPZ

Producent − Najčastejšie ide o poľnohospodárov, môže to však byť aj ktokoľvek ďalší, kto produkuje zeleninu, ovocie a ďalšie potraviny, ako mäso, pečivo, víno. Môže to byť ktokoľvek ďalší, kto produkuje poľnohospodárske produkty, ako napríklad uhlie alebo palivové drevo, a dodáva skupine spotrebiteľov (tzv. podielnikov). Táto dodávka prebieha na základe dlhodobého záväzku, zakladá sa na vzájomnom partnerstve a dôvere vrátane vzájomného zdieľania rizík.

Podielnik − Ako podielnik sa označuje člen skupiny KPZ, ktorý sa prihlásil na dlhodobý odber potravín, príp. poľnohospodárskych produktov od producenta. Na rozdiel od klasického spotrebiteľa nie je podielnik len pasívnym odberateľom, ale aktívne sa zapája spolu s producentom a skupinou. Miera aj povaha tohto zapojenia sa môže líšiť − môže ísť napríklad o pomoc na farme, zabezpečenie distribúcie potravín alebo správu komunikačného nástroja skupiny KPZ.

Koordinátor − Na fungovanie skupiny KPZ je nevyhnutné, aby niekto komunikoval za celú skupinu s producentom. Koordinátorom môže byť, v závislosti od typu KPZ, niekto z podielnikov skupiny alebo môže túto komunikáciu obstarávať poľnohospodár. Koordinácia zaberie nejaký čas, preto je koordinátor spravidla nejako honorovaný − môže ísť o finančnú odmenu alebo napríklad nižšiu cenu za podiely.

Podiel − Ide zvyčajne o týždenné množstvo potravín, ktoré pripadnú na jedného podielnika. Producent skupine KPZ dodá množstvo, ktoré si rozdelia medzi jednotlivých podielnikov do niekoľkých podielov. Cena za podiel sa pevne stanoví − často sa platí na začiatku sezóny bez ohľadu na to, aká úspešná bude sezóna. Od jednotlivých skupín závisí dohoda s producentom, ako by mal podiel vyzerať, čo sa týka pestrosti a typov dodaných potravín. Veľkosť jedného podielu sa môže líšiť podľa producenta, ročného obdobia aj podľa podmienok výroby.

Odberné miesto – Ide sa o miesto, kam pravidelne na dohodnutý deň a čas dováža producent podiely. Môže ísť o súkromné priestory, priestory nejakej organizácie alebo firmy alebo o miesto verejne prístupné (napr. kaviareň alebo škola). Odber podielnikov prebieha spravidla v určenom čase, väčšinou sa stanoví výdajná služba, ktorá sa o výdaj podielov podielnikom stará. Vo väčšine prípadov je nutné odobrať podiel v deň jeho dovozu.


Prihlásiť