Fair trade nie je charita

Obsah aprílového dTestu

Aktuální číslo časopisu dTest 4/2024 Obsah aprílového dTestu

Sdílejte

Publikované v časopise 2/2020

Pre väčšinu športov platí, že bez „fair play“ to nejde. Aj v globálnom obchodovaní silnie snaha o nastavenie takých pravidiel, ktoré umožnia férové pracovné a životné podmienky aj odmenu pestovateľom a remeselníkom, ktorí stoja na začiatku životného cyklu mnohých produktov. Výrobky, ktoré vzniknú podľa takýchto pravidiel, potom na sebe nesú logo fair trade.

Zaujímavé fakty a čísla

  • Najviac certifikovaných fairtrade výrobcov je v Peru (celkovo 191).
  • 48 % všetkých fairtrade farmárov sú producenti kávových zŕn.
  • Najpredávanejšími fairtradovými primárnymi surovinami v Česku a na Slovenskom boli v roku 2018 káva, kakao a bavlna.
  • Najväčším producentom čaju nie je žiadny z ázijských štátov, ale Keňa. Viac ako polovica farmárov a pracovníkov podieľajúcich sa na výrobe čaju pôsobí v tomto africkom štáte.
  • Fairtrade zlato má na svetovom trhu cenu 40 000 dolárov za kilogram. Celosvetovo sa ročne predá zlato za 140 miliárd dolárov. To sa rovná 3 500 tonám ročne.
  • Na výrobe fairtrade futbalových lôpt pracujú z 53 % ženy. Celkovo sa ich na fairtrade pestovaní a výrobe podieľa 23 %.

    Zdroj: Fairtrade International a jeho pobočky (CZ-SK, UK).

Fair trade (v preklade spravodlivý obchod) je spôsob obchodu, ktorého hlavným cieľom je podporiť pestovateľov a remeselníkov z rozvojových krajín Afriky, Latinskej Ameriky a Ázie. To týmto ľuďom umožňuje žiť v dôstojných podmienkach, lebo za odvedenú prácu dostávajú férovú cenu zodpovedajúcu nákladom na produkciu. To však nie je všetko. Pestovatelia a výrobcovia majú vďaka dlhodobým obchodným vzťahom zaistené základné istoty a dbá sa aj na trvalo udržateľný rozvoj komunít. Dôraz je kladený na dodržiavanie ľudských práv alebo zákaz nútenej a detskej práce. Podporované sú práva žien, napr. rozvojom ich vlastného podnikania, aby neboli v porovnaní s mužmi v nevýhodnom postavení. Hocikomu v strednej Európe by sa mohlo zdať, že to sú úplné samozrejmosti, no bohužiaľ to tak v mnohých oblastiach stále ešte nie je.

Drobní farmári žijú často ďaleko od miest, kde by mohli svoje výpestky ponúkať na predaj, a zároveň nemajú internet, kde by si mohli hľadať informácie o bežných výkupných cenách a podobne. Sú preto úplne závislí od miestnych priekupníkov a musia byť spokojní s cenou, ktorú im ponúknu. Nemajú potom z čoho hradiť zdravotnú starostlivosť či investovať do rozvoja výroby, nemôžu posielať svoje deti do školy.

Mnoho ďalších ľudí sa necháva zamestnať v pestovateľských alebo výrobných firmách. Často nemajú pracovné zmluvy, nedostávajú ani minimálnu mzdu, nemajú potrebné ochranné pomôcky alebo musia pracovať nadčas bez nároku na odmenu. Odbory v týchto podmienkach nielenže neexistujú, ale sú mnohokrát dokonca zakázané a snaha o ne je trestaná. Často sú zamestnávané proti svojej vôli deti a dochádza aj k sexuálnemu zneužívaniu.

K príčinám tejto situácie patria okrem iného nastavenia medzinárodného obchodu, ktorý znevýhodňuje rozvojové krajiny (dovozné limity, colné eskalácie), ďalej prístup nadnárodných firiem, praktiky priekupníkov aj nedostatok vzdelania a zdrojov na strane pestovateľov.

História a súčasnosť

V reakcii na túto neudržateľnú situáciu vzniklo fairtradové hnutie. Jeho počiatky siahajú do štyridsiatych rokov 20. storočia, keď niekoľko britských charitatívnych organizácií začalo dovážať výrobky zo svojich rozvojových a humanitárnych projektov. Prvý špecializovaný fairtrade obchodík vznikol v roku 1959 v Holandsku. Dnes je do faitradového hnutia zapojených takmer 1,7 milióna farmárov z bezmála 80 krajín a teritórií z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.

Fairtradové potraviny sú pestované na 2,3 milióna hektárov. Najčastejšie sa môžete stretnúť s produktmi, ako sú káva, čaj alebo napríklad kakao. No fairtradovo sa vyrábajú aj futbalové lopty, oblečenie, bavlna, ryža, sušené aj čerstvé ovocie a zelenina, ovocné džúsy, trstinový cukor, med, orechy, olivy, oleje, kvety, koreniny alebo tiež zlato, striebro a platina. Celkovo môžete zohnať viac ako 30-tisíc férových produktov. Dôraz sa kladie tiež na životné prostredie a mnohé plodiny sú tak pestované bez využitia pesticídov a ďalších nebezpečných chemikálií.

Férové mestá

Okrem mnohých ďalších projektov na podporu fair trade vznikajú tiež fairtradové mestá. Ide o medzinárodnú iniciatívu označovania miest, kde je podporovaný fair trade. Cieľom kampane je osveta v oblasti fair trade a podpora predaja fairtradových produktov v danom mieste. Po celom svete je možné nájsť 2 174 fairtradových miest v celkovo 28 krajinách. Česká republika sa k tejto kampani pripojila v januári 2011 a prvými fairtradovými mestami boli Litoměřice a Vsetín. Postupne sa pridal Český Krumlov, Chrudim, Hodonín, Kroměříž, Mestská časť Praha 8, Mladá Boleslav, Třebíč, Valašské Klobouky, Valašské Meziříčí a Volyne. Ďalšie štyri mestá (Brno, Otnice, Tišnov a Žďár nad Sázavou) o udelenie titulu aktuálne žiadajú.

Ako spoznať fairtrade v obchode?

Férovo produkované plodiny a výrobky najčastejšie spoznáte vďaka ochrannej známke FAIRTRADE®. Ide o celosvetovo najuznávanejšiu etickú certifikáciu spoločnosti Fairtrade International, ktorá je udeľovaná pestovateľom, spracovateľom a dovozcom, ktorí spĺňajú podmienky férového obchodu. Základný variant známky je modrozelená, okrem toho existujú aj špeciálne známky pre označenie jednotlivých komodít (bavlna, kakao atď.) Alebo pre zložené výrobky (napr. čokoláda, ktorá sa vyrába z niekoľkých surovín).

Pre pestovateľov znamená certifikácia istotu, že dostanú minimálnu výkupnú cenu a že môžu získať sociálny príplatok, ktorý možno využiť na rozvoj obchodu, podporu sociálnych či vzdelávacích projektov. Platbu dostávajú ihneď po dodaní svojho výrobku či plodiny družstvu, do ktorého patria. Nemusia teda čakať, až si niekto výrobok napr. v Česku alebo na Slovensku kúpi.

S obchodníkmi a spracovateľmi v Česku a na Slovensku komunikuje organizácia Fairtrade Česko a Slovensko, ktorá sleduje aj prípadné neoprávnené použitie známky a iniciuje najrôznejšie aktivity na podporu fair trade. Je tiež členom World Fair Trade Organization (WFTO), čo je medzinárodné združenie fairtradových subjektov zahŕňajúce viac ako 300 členských organizácií v 76 krajinách sveta, od individuálnych dodávateľov až po veľké nadnárodné korporácie. Dve tretiny členov tohto združenia pochádzajú z krajín globálneho juhu. Členovia (napr. Gepa, El Puente alebo EZA) môžu používať známku WFTO, no napr. drobné remeselné výrobky ňou z technických dôvodov nemôžu byť označené. Oprávnené použitie si tak môžete overiť na stránke organizácie.

Fairtradové výrobky môžu teda buď mať certifikáciu Fairtrade International, alebo pochádzať od členov WFTO, na prvý pohľad ich tak nie vždy môžete spoznať.

Je férový výrobok drahší?

Férové potraviny sú stále ešte vo veľkej miere výsadou menších špecializovaných obchodov, no aj to sa pomaly mení. Do podpory férového obchodu sa zapájajú celé mestá, obce, školy, univerzity či cirkvi. Fairtradové mestá je kampaň na podporu osvety fair trade a podporu predaja fairtradových výrobkov.

V súčasnosti sa do férového obchodovania pripájajú aj niektoré veľké nadnárodné korporácie a rastie záujem spotrebiteľov vo vyspelých krajinách. Oboje zvyšuje objem fairtradového obchodu, čo na druhej strane znižuje náklady na logistiku a pod. Nedá sa teda povedať, že férový výrobok je nutne drahší ako ten, ktorý bol vyrobený detskými otrokmi v nehumánnych podmienkach.

Férové produkty však v mnohých prípadoch zároveň nesú aj certifikáciu bio. V takom prípade sú náklady na produkciu potravín vyššie, a teda je vyššia aj cena. Niekoľko fairtrade výrobkov (napríklad kakao alebo lieskovoorieškové nátierky) sme v minulosti zaradili aj do našich testov, takže si ich môžete porovnať s inými produktmi. Rozhodnutie, či sa zaujímať o pôvod potravín a výrobkov, ktoré nakupujete, a či preferovať férovú produkciu, je však na každom z vás.


Prihlásiť